Keď to má rovnakú cenu ako med, musíš to mať

Taký malý šoping nemôže byť nikdy zlý. Si myslím. V mojom prípade väčšinou platí (veľmi presný príklad zo života len pre vás odžitý na vlastnej koži dnes): Ach jaj, došiel mi med. Galiba. Musím si kúpiť nový, nuž zájdem do potravín. 30 dánskych korún (približne 4 eurá)?! Zdierači. Vlastne med vôbec nepotrebujem. A úplnou náhodou si o dvadsať minút na to kupujem nové, sedemdesiatešieste, slnečné okuliare, ktoré stáli len neuveriteľných 30 korún, čo je, samozrejme, cena, ktorá sa neodmieta. A teraz mi povedzte niekto, že ste na tom rovnako alebo či som jediná šialená žena široko-ďaleko. Samozrejme, nie, že by som jedla kôrky chleba, ktoré som si schovala v novembri a dopĺňala to tým, čo sa mi podarí ukradnúť spolubývajúcim, ale je pravda, že keď nakupujem, tak už fakt neberiem všetko len tak, vyskúšať, ale čítam, kalkulujem, rozmýšľam, kombinujem, počítam, nakupujem (aj keď, priznávam, sú momenty, keď mi čarovné slovíčko "tilbud, ktoré označuje výhodnú ponuku či zľavu, rozpumpuje krv v žilách a potom nepoznám zľutovanie či stav konta /ako napríklad dnes, keď som kúpila kozí syr za cca 60 centov, čo nebolo spôsobené len výhodnou ponukou, ale aj drobnou chybou predavačky, ale nezachádzajme do detailov, všetci máme nárok na malé životné radosti, však áno). Tento dospelácky systém, samozrejme, platí len pri nákupe potravín. A tak sa mi stále stane, že keď vidím niečo v skvelej zľave, čo mi dokonale zapadá do šatníka, čo tam ešte nie je, čo je tam len trinásťkrát, čo má odtieň pudrovo-ružovej, čo sa mi šialene páči a určite to naplno využijem už zajtra/keď sa oteplí/keď pôjdem domov/keď bude mať niekto narodeniny. A moje extrémne výhodné kúpy sú väčšinou spôsobené nechtiac. Šaty som si kúpila, keď likvidovali obchod a ja som tam márne hľadala narodeninový darček spolubývajúcej, balerínky cestou na dánštinu, keď v obchodnom centre robili malý "blšák" (vždy určitý obchod má v strede centra vyložené stoly a ponúka tam veci, ktoré ste si chceli kúpiť už tri mesiace za ceny, ktoré sa nedomietajú), spomínané slnečné okuliare keď som išla kúpiť lacný zámok na skrinku do fitka a slamky a vrecúška som našla nechtiac pohodené tam, kde byť nemali, keď som kupovala narodeninovú pohľadnicu. Ah a nohavice som tiež uchmatla cestou na dánštinu (áno, oplatí sa chodiť na kurz v miestnom najväčšom obchodnom centre). Ale hlavné je, že najdrahšia z týchto vecí stála cca 4,5 eur, takže sa stále považujem za šoping mástra.

A týmto vám posielam k srdcu moju životnú radu: nekupuj to kým to nepotrebuješ alebo kým to nie je za super cenu. A keď je to med, za cenu ktorého môžeš mať slnečné okuliare, prestaň sladiť.