Basha hľadá prácu, časť prvá z mnohých

Určite mnohí (čo si to nahováram, mnohé) horíte túžbou po novinkách z môjho života (alebo ani nie tak novinkách ako všetkých trápnych epizódkach, ktoré sa na mňa skrátka lepia, viem viem). Momentálne som sa vo svojom pestrofarebnom svete dostala do štádia, kedy nemám čo robiť. Pred dvoma týždňami som skončila školu a "spromovala", ak môžem použiť tento vznešený výraz, minulý týždeň som bola posledný krát v práci, kde mi neponúkli nič plno-úväzkové a na čiastočne-úväzkovú ponuku som, bohužiaľ, momentálne kývnuť nemohla. Okrem toho som sa vo štvrtok presťahovala do nového (už šiesteho!!!!!) ubytovania za necelé dva roky v Dánsku, kde budem do októbra. Moje momentálne aktivity zahŕňajú pravidelné posielanie životopisov (predstavte si ako pravidelné, keď v júli v Dánsku v podstate nikto nepracuje, ľudia chodia na 3-týždňové dovolenky a Baša sa snaží nájsť ponuky práce, ktorým by aj rozumela a nemusela ich celé strkať do google translate, tak som minulý týždeň poslala dve), triedenie šatníka na ktoré som sa odhodlala, keď som do izby dovliekla sedemdesiatri kufrov, cestovných tašiek, igelitiek, kabelčičiek, ruksakov a štanglí salámy (už som vytriedila jednu rozpadnutú kabelku, vyžmolkované biele tričko a spraný šedý svetrík) a každodenné naháňanie lacných očných tieňov na obočie (v H&M vypredali kozmetiku, tak som si ako bolestné kúpila dve biele tričká, nohavice, dvojo plaviek, dve krabičky na bordel, dve knižky a kilo muesli, nájom odošlem pravdepodobne zajtra, predtým ako sa opäť vyberiem na nákup lacných očných tieňov na obočie). Na každý deň som si pripravila zábavnú akčnú úlohu, aby moje telo a myseľ boli svieže a zamestnané, napríklad úloha na dnes znie "nájsť si novú profilovku na fejsbuk". Úloha na včera bola "ísť do bankomatu a sekáča po detskú knihu na samoučbu dánštiny", ale bolo toho na mňa príliš a takmer som zabudla…

Eh. Dobre. Inak mi naozaj nešibe, aspoň nie celkom. Nie tak ako zvyčajne! 

Ako bonus k plnohodnotnému článku ponúkam fotku zo zimného obdobia, ktorú nikdy nikto nevidel :*

Inak som sa rozhodla túto kôpku voľného času venovať okrem iného dánštine, tak sa možno cez leto konečne niečo naučím a dôkladnejšej starostlivosti o blog, môj fashion fotograf mi tu síce chýba, ale nejaký ten pravidelný článok na prekrvenie mojej mozgovej aktivity by nemusel byť na škodu, nie?

Baša vitaj doma + Kde momentálne nakupovať?

Ako to tak býva, všetko sa raz skončí. Tak sa skončila aj moja erazmácka púť po Turecku a kým sa vrátim do tvrdého bežného života v Dánsku, chvíľu si vegetím doma na Slovensku. (tak geografický úvodník máme za sebou) Úprimne vám môžem povedať, že som si domov prišla načerpať hlavne psychické sily a nabiť sa pohodou, lebo mám tušáka, že rok 2015 bude dôležitý a čakajú ma veľké veci! (to keď si tak matne spomínam na svoj skromný zoznam, čo chcem v tomto roku dosiahnuť, kde jednou z položiek bolo "dokonale ovládať excel", čo si, samozrejme, vyžaduje pevné nervy a psychickú pohodu..) Napísala som aj jeden dlhý príspevok o mojom istanbulskom pobyte, ale keď som si ho po sebe čítala zistila som, že je tak smutný a depresívny, že svetlo blogu asi nikdy neuzrie… ale ak by to niekomu pomohlo, mohla by som napísať aspoň stručný cestovateľský - erasmus post -> na čo sa pripraviť, ako sa prihlásiť, ako to funguje.. Tak si myslím, že som si za svoj krátky život užila tých zahraničných škôl až-až, takže ak by to niekoho zaujímalo dajte mi vedieť a spíšem raz aj niečo užitočné (nie, že by výlevy o počasí, kombinácii mintovej s ružovou a ospevovaní čokoládových koláčov neboli dôležité, ale tak budem akože za intelektuála :D

Dnes mám pre vás pripravených iba pár slov. Myslím, že aj preto môj blog v posledných mesiacoch zíval nepravidelnými príspevkami, lebo sama som bola celá taká nijaká a zdeptaná. Ale už som doma, všetko som striasla, na všetko zabudnem a som odhodlaná a pripravená mať super skvelý rok! :) A aby som začala poctivejšie aj tu, začnem postupne. Mám už pripravený jeden outfit post (schválne! to ste ako dlho u mňa nevideli, však?), ale dovtedy takáto malá ochutnávka:

Všetky tieto kúsky som si kúpila alebo dostala na Vianoce (u nás sú také neskoré, keďže som doma len necelý týždeň :) a keďže najdrahšia vec na obrázku stála 15 eur, rada by som sa takto pochválila a možno vás poslala nakupovať, lebo vo výpredajoch, ktoré stále fičia, nájdete skvelé poklady !

Svetlá riflová bunda je z Mango, inak sú všetky ostatné kúsky (pásikavý top, tylová pásikavá sukňa, sukňa s potlačou kvetou a vzorom kohútej stopy a strieborné topánočky) z F&F. Každý nový prírastok mal cenu od 5 do 15 eur, takže nehanbite sa a hurá do obchodov! :D Ja sa v najbližšej dobe chystám ukázať vám jednotlivé kúsky aj v akcii, ale všetko pekne pomaly, postupne … ;)

(navyše sa priznávam, že táto malá obnova šatníka bola nutná, keďže na najbližšie dni mám plánovanú náročnú aktivitu - a to pretriedenie môjho aktuálneho šatníka. Veľa vecí pôjde von, nemáte niekto náhodou o niečo záujem? :)

Preklenovací úvodník, ktorým oddelím staré od nového mám za sebou. Nabudúce už dlhšie a viac fotiek !

Zatiaľ sa lúčim, idem sa psychicky čerpať a tešiť z maličkostí a vám želám krásny večer . Čoskoro som tu opäť! ;)

Keď to má rovnakú cenu ako med, musíš to mať

Taký malý šoping nemôže byť nikdy zlý. Si myslím. V mojom prípade väčšinou platí (veľmi presný príklad zo života len pre vás odžitý na vlastnej koži dnes): Ach jaj, došiel mi med. Galiba. Musím si kúpiť nový, nuž zájdem do potravín. 30 dánskych korún (približne 4 eurá)?! Zdierači. Vlastne med vôbec nepotrebujem. A úplnou náhodou si o dvadsať minút na to kupujem nové, sedemdesiatešieste, slnečné okuliare, ktoré stáli len neuveriteľných 30 korún, čo je, samozrejme, cena, ktorá sa neodmieta. A teraz mi povedzte niekto, že ste na tom rovnako alebo či som jediná šialená žena široko-ďaleko. Samozrejme, nie, že by som jedla kôrky chleba, ktoré som si schovala v novembri a dopĺňala to tým, čo sa mi podarí ukradnúť spolubývajúcim, ale je pravda, že keď nakupujem, tak už fakt neberiem všetko len tak, vyskúšať, ale čítam, kalkulujem, rozmýšľam, kombinujem, počítam, nakupujem (aj keď, priznávam, sú momenty, keď mi čarovné slovíčko "tilbud, ktoré označuje výhodnú ponuku či zľavu, rozpumpuje krv v žilách a potom nepoznám zľutovanie či stav konta /ako napríklad dnes, keď som kúpila kozí syr za cca 60 centov, čo nebolo spôsobené len výhodnou ponukou, ale aj drobnou chybou predavačky, ale nezachádzajme do detailov, všetci máme nárok na malé životné radosti, však áno). Tento dospelácky systém, samozrejme, platí len pri nákupe potravín. A tak sa mi stále stane, že keď vidím niečo v skvelej zľave, čo mi dokonale zapadá do šatníka, čo tam ešte nie je, čo je tam len trinásťkrát, čo má odtieň pudrovo-ružovej, čo sa mi šialene páči a určite to naplno využijem už zajtra/keď sa oteplí/keď pôjdem domov/keď bude mať niekto narodeniny. A moje extrémne výhodné kúpy sú väčšinou spôsobené nechtiac. Šaty som si kúpila, keď likvidovali obchod a ja som tam márne hľadala narodeninový darček spolubývajúcej, balerínky cestou na dánštinu, keď v obchodnom centre robili malý "blšák" (vždy určitý obchod má v strede centra vyložené stoly a ponúka tam veci, ktoré ste si chceli kúpiť už tri mesiace za ceny, ktoré sa nedomietajú), spomínané slnečné okuliare keď som išla kúpiť lacný zámok na skrinku do fitka a slamky a vrecúška som našla nechtiac pohodené tam, kde byť nemali, keď som kupovala narodeninovú pohľadnicu. Ah a nohavice som tiež uchmatla cestou na dánštinu (áno, oplatí sa chodiť na kurz v miestnom najväčšom obchodnom centre). Ale hlavné je, že najdrahšia z týchto vecí stála cca 4,5 eur, takže sa stále považujem za šoping mástra.

A týmto vám posielam k srdcu moju životnú radu: nekupuj to kým to nepotrebuješ alebo kým to nie je za super cenu. A keď je to med, za cenu ktorého môžeš mať slnečné okuliare, prestaň sladiť.

Welcome to my room !

Dnes spolu nahliadneme do mojej izbičky. Veľa vám ale neukážem, keďže som strašný "bordelár" (trpké priznanie). Teda pokiaľ ide o môj osobný priestor - ak nemám na stole štrnásť papierov, rozsypané perá a pod tým tri páry náušníc, strácam sa a nikdy nič nenájdem. Za to som výnimočne posadnutá umývaním riadu, ak sa v mojej prítomnosti objaví v dreze čo i len jedna špinavá lyžička po trochu dlhšiu dobu, dostávam tik do oka (toto šialenstvo sa, bohužiaľ, rokmi čoraz viac a viac stupňuje). Je to ale aj celkom praktické, keď som sa na konci januára sťahovala do tohto nového bytu s jedným novým spolubývajúcim, oznámila som mu, že čo bude bude a je mi jedno, ale neznášam špinavý riad v dreze. Preto bolo celkom milé keď mi prvý večer prišiel zaklopať na dvere, aby sa mi ospravedlnil, že teraz varil a nechal v kuchyni nejaký špinavý riad, ale hneď ako doje to umyje, tak aby som sa nehnevala… Moja druhá spolubývajúca sa so mnou sťahuje hore dole už od augusta tak ma pozná a preto keď som jej raz poslala SMSku, že som na ceste domov, odpísala mi "dokelu, idem umyť riad". Ale to je kuchyňa. V mojom teritóriu rada chaosím. Preto vám dnes ukážem len malé detaily, ako to momentálne u mňa vyzerá. Je to tretie (ak rátam aj dva na čierno strávené týždne na internáte tak štvrté) miesto, na ktorom bývam a prvýkrát, čo sa po dvoch mesiacoch nemusím vysťahovať a môžem tu ostať až do júna. Detail či dva z môjho prvého bytu boli TU. Odvtedy sviečky dohoreli, šálka pukla a obsah tajomných krabičiek som vyložila (TU). 

A dnes to u mňa vyzerá takto:

Niektoré drobnosti z fotky sa ku mne dostali vďaka malým priateľstvám, ktoré som nadviazala vďaka blogu. Pohľadnica je od maminy, za ktorou mi je niekedy veľa smutno, ale o to je to krajšie, keď sa stretneme. A múdrosti z hrnčeka a obrázku "Magic is something you make" a "Go wherever the wind takes you" si treba vryť do srdca.

Šnúrka sú pozostatky z tohto môjho DIY, ktoré mi v novom byte padlo na hlavu asi 14-krát tak som to vzdala a rozobrala ho. Vankúšik som dostala ráno na narodeniny, keď mi spolubývajúci vtrhli do kúpeľne, aby mi zablahoželali a videli ma odhalenú (= len s jedným namaľovaným obočím) a veľmi som sa potešila, lebo som ho tajne chcela (ten vankúšik, nie aby ma videli).

Keď som sa po narodeninovej oslave v sobotu ráno došuchtala do kuchyne, našla som na okne hnedý koláčik s odkazom "Sweet spring". Náš spolubývajúci nám tam každej nechal jeden len tak na privítanie jari ako darček, akurát sme obidve slepé, tak sme sa na koláčiky obe vrhli, kým sme nezistili, že sú keramické. Ružový koláčik som dostala od kamarátky ako maličkosť k narodeninám, vraj nemohla odolať keď videla v obchode a hneď si spomenula na mňa. :)

Mám skriňu, takže vešiak je momentálne poloprázdny. Dobre pre mňa, aspoň sa tam zmestia všetky moje náhrdelníky! :)

Keďže mám isté pochybnosti pokiaľ ide o možnosť vŕtania do steny v prenajatom byte (a rovnaké pochybnosti mám aj o svojich vŕtacích schopnostiach), pomáham si washi páskou a pohľadnicou. Konkrétne túto môj spolubývajúci ohodnotil ako "motto môjho života". No a čo, tak mám aj životné momenty, keď lemroším a oddychujem. Každých päť minút.

Veveričky na vetvičke boli jednou z božských kúp počas niekoľkohodinového čakania na letisku pri poslednej ceste domov. Je to vianočná ozdoba. Áno, je to aktuálna kúpa. Nie, nie sú to sánky. Áno, naozaj sú to veveričky. Áno, musela som si ich kúpiť.

Servus 2014 !

Aj v roku 2014 …

In 2014 ...

… si budeme spolu ukľudňovať nervy pečením

… we'll keep calm and bake cakes

… vás neprestanem udivovať tým, koľko ružových vecí som na seba schopná obliecť

… I won't stop surprising you how many pink things am I able to put on

… vás budem pravidelne informovať o tom, ako je v Dánsku

… I'll keep you updated how my life in Denmark looks like

… by som vám chcela viac porozprávať o filmoch, ktoré mám rada a často ani neviem prečo

… I would like to tell you more about movies I like (and sometimes I don't even know why)

… budem cestovať, zatiaľ mám istú jednu cestu, ale držte palce, aby vyšli všetky tri (a kľudne viac)

… I will travel, so far one trip is sure, but wish me luck and let's hope all three I wish for will happen (and more)

ZDROJ

… budem veselo kombinovať všetky doplnky, ktoré sa mi zapáčia

… I will combine everything I like

… budem plameniačiť vždy, keď sa bude dať a veriť v ružovú budúcnosť mojich plameniačkov

… I will keep making my little jewelry pieces every time I can and never stop believing in their pink future

A aký bude váš 2014 ?

Nech je skvelý, ružový a sladký!

What will your 2014 be like?

Let it be great, pink and sweet!

Dominikin sladký piatok trinásteho

Pokiaľ ide o svadby, veľa sa odo mňa nedozviete. Rada si na svadby vyberám šaty a topánky, chodím si tam poplakať, vyberať pekné ružičky do kvetinárstva a keď mám naozaj veľa šťastia, aj sa tam dobre najem (to ale iba, samozrejme, z lásky, aby mali mladomanželia dlhý a šťastný život, to je taká stará tradícia. ehm). Ja som na svadby nikdy nebola, nikdy som nemala vysnívané svadobné šaty, miesto, kyticu, ženícha. Možno ten pekný prstienok by ma potešil, ale inak sa na tému svadby veľmi nechytám. Jediné, čo mi svadby pripomínajú je, že starnem, keďže stále viac a viac ľudí z môjho okolia sa žení a vydáva (napríklad vidím výrazný rozdiel oproti situácii pred 5 alebo 10 rokmi).

Pred pár týždňami, v jeden šťastný piatok 13teho, sa uskutočnila jedna svadba na ktorej som chcela byť najviac na svete odkedy sa črtala len v nejasných základoch. Bohužiaľ, človek nemôže mať všetko, aj život v Dánsku aj prítomnosť na slovenskej svadbe, ale aspoň som sa pokochala krásnymi fotkami. Vedela som, že svadba bude úžasná, už len preto, že nevesta je veľká kočka, ktorá si na svadbu pripravila vlastnoručne handmade veľa prvkov a všetko si sama napiekla (skoro. ale aj tak. a všetko bolo krásne. aj koláče, aj torta, aj rekvizity, aj nevesta. To sa ako dá?!)

Nevesta Dominika dávnejšie pár receptov uverejnila aj na svojom blogu TU a teraz napiekla väčšinu koláčikov. Aj tortu. A keďže jej svadba bola taká krásna a Dominika sa pekne posnažila, aby bol jej najkrajší deň najkrajší, poprosila som ju, aby som mohla uverejniť pár fotiek aj tu (možno inšpirujú aj nadejné nevesty ako skrášliť ich najkrajší deň).

Navyše Dominika sa prihlásila do súťaže na sashe.sk o najkrajšiu handmade svadbu a keď sa vám bude páčiť jej príbeh a fotky, budem sa tešiť aj za ňu, ak zahlasujete TU.

PS. a dokonca aj ja som sa ocitla v jednom hlasovaní, ani neviem ako, ale nejaká zlatá duša ma nominovala na cenu Blogerku roku, nájdete ma TU spolu s ostatnými skvelými blogmi a ak sa vám páčim, tak sa poteším hlasu :) 

Črepinky môjho dánskeho denníčka

V Dánsku sa zhoršilo počasie a rozpršalo presne asi tak 11 hodín po tom, ako som podávala čerstvé a chrumkavé informácie domov o tom, ako tu je krásne a ako som si vyšla v ten deň do sveta iba v tielku. Doma v tom čase už lialo a vesmír sa postaral, aby som za domovom smútila čo najmenej a zoslal mi sem trochu dažďa a vetra. Tak mi treba. Pozitívna stránka veci – ideálny čas na opätovné stretnutie s mojim obľúbeným mintovým sloníkovým svetrom! Inak sa mám stále dobre, stále nadávam na rovnaké veci (ako napríklad, že nemám internet. Naozaj sa cítim ako bez ruky. OK. Možno bez malíčka. Na nohe. Ale niekedy je to fakt na prd) a stále chodím po obchodoch a odpočítavam dni, kedy sa presťahujem, aby som si mohla pokúpiť všetky tie krasotiny a pekne si zariadiť izbičku, bytík alebo kam ma od novembra zaveje. Zatiaľ mám iba dočasné ubytovanie, tak sa snažím ho príliš nezapratať, nech sa mi lepšie sťahuje. Aj tak vám ale ukážem malé kúsky môjho príbytku. A nové kúsky (OK, niekedy sa naozaj nedá odolať! Ale taška za 10kr, to sa v obchode nenecháva, keďže aj jedna cesta autobusom stojí dvakrát toľko – a s cenou mojich vysnívaných čižiem, ktoré som minulý týždeň objavila ani neporovnávám). A veľké raňajky, ktoré sú nutnosť po tom, ako sa dostanem na drum and bass párty a domov dojdem s ružovými vlasmi (poznámka domov – boli to iba končeky a bohužiaľ sa hneď na druhý deň vymyli :)

V poslednej dobe ma najviac zamestnáva veľký školský projekt, ktorý prezentujeme v utorok a potom vám o ňom s radostou napíšem viac, teda ak budeme mať taký úspech ako očakávame. Dovtedy zdravím všetkých školopovinných, lebo skôr či neskôr v tomto mesiaci dojde skoro na každého (a nebudem študírovať sama).

Tak nám želám pekný september!

Photoshooting backstage

To máte tak. Keď máte kamošku fotografku, ktorá vie o vašej nekonečnej zbierke čeleniek/náušníc/kabeliek/topánok/serepetičiek, tak z toho môžete ešte vyťažiť a užiť si skvelé fotenie. A navyše keď sa stretne A a B a vaša kamoška fotí vašu druhú kamošku a vy môžete byť pri tom a ochkať a kochať sa a obdivovať tri krásne sestry a kombinovať náušnice s čelenkami a uhládzať rozfúkané účesy a neposedné pramienky vlasov a presúvať čajníky, ktoré zavadzajú v zábere a ešte vám aj dajú cukinovú tortu. A nakoniec si z fotenia odnesiete aj novú ozdobu do vlasov. To je šťastie.

Ponúkam vám malý náhľad do zákulisia, aby ste videli, koľko šiat sa v skutočnosti zúčastní jedného fotenia, koľko doplnkov sa prestrieda. Keď budete pozorne sledovať tieto fotografie, môžete dokonca spozorovať, ako sa jeden kvetinový náramok záhadne premiestnil z môjho  zápästia na Dominikine. Dokonca došlo aj na mňa a kým sa kočky obliekali a líčili, poslušne som stála a sedela, kde mi bolo prikázané (a záhadne pri tom hľadela do budúcnosti), aby si Lucka na mne mohla nastaviť, čo bolo treba a mohlo sa ísť hneď fotiť. A na tretej fotke môžete vidieť na mojej hlave kúsok mašle, moju trofej, ktorú som si z tohto fotenia odniesla. (bohužiaľ, sa mi nepodarilo uchmatnúť žiadne z nádherných šiat, ktoré sa účastnili fotenia)

A výsledné fotky môžete obdivovať u Lucky TU. 

Foto: Lucka 

Modelka: Dominika a sestry