sobota 17. októbra 2015

DIY almost Lyngby vase alebo vlastnoručná váza na kvety

Po dlhej dobe pridávam DIY príspevok, aj keď myslím, že ten do-it-yoursel, čiže urob-si-sám názov je príliš vznešený a pravdepodobne mi dáte za pravdu, keď budete čítať a sledovať obrázky ďalej. Ale nedalo mi. Ak ste si pred časom prečítali, ako som sa dala na výrobu barového stolíka, viete, že mám na povale sprej (vlastne dva, jeden čierny matný a jeden strieborný) aj že som objavila moju najnovšiu úchylku a to je sprejovať, čo mi príde pod ruku (a potom sú z toho efetkné lacné dekorácie a nie, že nie). A tak vznikla aj táto váza, na ktorú som neprimerane hrdá.


A hneď zistíte prečo, keď zbadáte, ako vyzerala pred mojim útokom. Jedna vec, ktorú o mne možno viete, možno nie je, že milujem pocit ušetrených peňazí (kto by nie, že), ale keďže milujem aj nakupovanie, vyzerá to u mňa asi tak, že kúpim, čo chcem a čo treba, ale urobím všetko na svete preto, aby som to kúpila v akcii či zľave. :D A preto asi prvé slovo, ktoré som sa naučila po dánsky, bolo TILBUD - zľava. Ale aby ste si zase nemysleli, že kupujem všetko, čo vidím v zľave - odtiaľ potiaľ! :D Jednoducho kúpim, čo chcem alebo čo treba, ale kúpim to lacnejšie /ak sa dá/. V praxi to vyzerá, že som napríklad taniere kúpila v outlete v deň keď tam mali ešte extra 50% na všetok tovar. Kožené čižmy som si kúpila pred dvoma týždňami za 12 eur, keď vypredávali minuloročný tovar. Včera som kúpila banány za akciovú cenu (čo neznamená, že sú v horšom stave ako za pôvodnú cenu). A tak ďalej, pravdepodobne vám teraz zniem ako šialenec, čo behá po meste a hľadá zľavy, ale (zatiaľ) to tak nie je. :D Jednoducho mám šťastie, že viem nájsť také zlacnotiny. Ale späť k môjmu príspevku. Váza. Doma som žiadnu nemala a keďže občas sa mi podarí nejaké kvety dostať (alebo kúpiť, veď zľavy :D tak sa mi nejaká žiadala. V Dánsku sú populárne vázy značky Lyngby, pravidelne ich vidím v nejakom obchode, ktoré vyzerajú asi takto:

ZDROJ
Ale stoja čokoľvek od cca 30 eur vyššie (a keď hovorím vyššie, 20 cm biela váza stojí približne 70 eur a viac, podľa toho, kde ju kúpite, áno prosím). Čo som, samozrejme, pri mojej zľavy milujúcej povahe nemohla zaplatiť. Našla som ich aj v outlete, ale stále stáli okolo 15 eur. A preto som si pomohla. V obchode som kúpila sklenenú dózu na čokoľvek za cca 1 euro (a som si istá, že takýto kúsok by ste našli napríklad v KIK alebo ktoromkoľvek väčšom potravinovom reťazci v oddelení kuchynských serepetičiek),


ktorú som nastriekala na strieborno a nechala 24 hodín schnúť. Ideálne by bolo ešte raz prestriekať ochrannou vrstvou bezfarebného laku. A efektná lacná váza je na svete!


sobota 10. októbra 2015

Hustá jesenná Minestrone polievka

V posledných dňoch, týždňoch varím vlastne stále. Dovolím si povedať, že odkedy som v Dánsku som sa už aj čo to naučila (najmä variť, aj keď je pravda, ze pokiaľ ide o recepty, už dávno sa mi osvedčilo, že v jednoduchosti je krása, takže to by bolo ťažko neuvariť keď si to zbytočne nekomplikujem). Jediný neslávne známy recept z môjho skromného repertoáru, ktorý mi napadá, sú slivkové knedle, ktoré som pred pár týždňami navarila záchodovej mise. Občas keď sa darí tak sa darí a mne sa v ten deň fakt darilo s cestom. A tak bola na večeru pizza. (A pár sliviek som zachránila do koláča.) Teraz je z toho obľúbená vtipná príhoda (aspoň pre niekoho. Lebo ja fakt neviem, čo je vtipné na tom, keď sledujem môjho Masterchef Južná Afrika, počúvať ako by ma moje famózne slivkové knedle dostali do finále :DD
Dnes sa mi ale zadarilo a spravila som fakt že podarenú minestrone polievočku, ktorú som si poskladala a prispôsobila z troch rôznych receptov, ktoré som objavila na internete a chcem sa o tento skvost s vami podeliť, kým mám recept v hlave. Je to parádna zeleninová bomba, plný kotlík vitamínov, ideálne na smutné jesenné dni. Teda aspoň mne sa takéto hustotiny polievkové žiadajú na jeseň! A táto spĺňala všetky požiadavky - hustá, plná zeleniny, sýta a ideálna na zahriatie. Teraz na jeseň smelo vyskúšajte!



Potrebujeme:

  • 1 menšia cibuľa, nakrájaná na kocky
  • 4 strúčiky cesnaku, pokrájané na malé kúsky
  • 2 stredne veľké paštrnáky, ošúpané a nakrájané na kocky
  • 4 stredne veľké mrkvy, ošúpané a nakrájané na kocky
  • za hrsť zelených fazuliek
  • 2 plechovky sekaných paradajok
  • 1 plechovka bielej fazule v paradajkovej omáčke (alebo Cannellini fazule)
  • 1,5 l zeleninového vývaru (napr)
  • 2 stonky zeleru, nakrájané
  • 1 stredne veľká cukina, nakrájaná na väčšie kocky
  • 1 kuracie prsíčko (nemusí byť)
  • soľ + korenie
  • sušená bazalka + sušená mäta
Postup:

Vo väčšom hrnci rozpálime olej a opražíme na ňom cibuľu do sklovita, následne pridáme cesnak. Prihodíme paštrnáky, mrkvy, zelery a syčíme, miešame suroviny a chute, všetko na strednom plameni. Pridáme hrsť fazuliek, posolíme. Celá táto akcia mi trvala plus mínus 5 minút. Pridáme fazule, plechovky paradajok, miešame, okoreníme, pridáme vybrané bylinky a varíme. Zalejeme vývarom. Pridáme cukinu a kurací prs nakrájaný na malé kúsky. Celé to varíme za občasného miešania na miernom ohni, nie som si istá ako dlho, uvidíte podľa chutí, cca 15-20 (30) minút.
Ja som nakoniec pred servírovaním pridala trošku strúhaného syra, ale to je skôr moja osobná preferencia. :)
Pozrite aká je polievočka krásne hustá! Dobrú chuť!


nedeľa 20. septembra 2015

Ako Baša stolíky strieka

Tento príspevok mi spontánne skrsol v hlave počas toho, ako som montovala poličku do kúpeľne. Ono to znie vznešene, ale v podstate je to pár kovových tyčiek, ktoré treba zošróbovať dokopy, pre normálneho človeka je to určite aktivita na 5 minút, mne len narvať kolieska do správnej diery trvalo toľko (a to debilné koliesko aj tak vypadlo, keď som veľdielo víťazoslávne dvihla nad hlavu). Okrem toho som zistila, že montovať akékoľvek skladačky z IKEA v čase PMS v tričku, ktoré je vyrobené z 91% polyesteru a 9% ľanu (to som si prečo kúpila? Určite to stálo 3 eurá) v byte na najvyššom poschodí počas slnečného nedeľného rána (ešte nie je ani desať, ešte som mala tak tri hodiny spať, veď je víkend)(aha počkaj, ja som nezamestnaná, ja mám víkend už tri mesiace), je niečo podobné ako naniesť na pokožku zábal z krvi (tento distingvovaný pokožkový slovník mi ostal ešte z čias, keď som pracovala v AVONe)(ahoj Kika)(teda, dúfam, že ma stále prídeš občas pozrieť na blog) a hodiť sa do klietky žralokov – príjemné a bezbolestné(bože Baša, zas si vtipná). Odložila som poličku bokom na fľašky na zemi a začala písať – fľašky sú súčasťou barového stolíka, ktorý som sa rozhodla vyrobiť, lebo to znelo zábavnejšie ako písať životopisy a hľadať si prácu a v konečnom dôsledku určite aj dôležitejšie, kto by chcel mať fľašu vína položenú na parketách. Barový stolík je na povale, odkiaľ som pred tromi dňami utiekla, lebo som sa skoro zadusila. Barový stolík je totiž bývalý malý stolík pod počítač, ktorý som sa v návale geniality rozhodla nastriekať čiernym matným sprejom v uzavretej miestnosti bez okien. Hneď potom, ako som vysmrkala z nosa tri vreckovky čierneho spreju (to som nepovedala? Ničím som si noštek nekryla) a polhodinu visela z okna v kúpeľni mysliac na slová môjho chlapa, ktorý si občas a rád robí srandu zo Slovákov a jedným z jeho obľúbených vtipov je, že Slováci sa sami vyhubia ako dinosaury (v tejto chvíli som asi prvýkrát uverila v toto proroctvo).
Inak áno. Takto sa ja mám. A viem, že som dlho nenapísala, ale buď som žila bez internetu alebo som dovolenkovala (užívam si nezamestnanosť plnými dúškami). Alebo mala pocit, že neviem a nemám čo povedať. A týmto pozdravujem do Holandska kočku, čo mi dala taký skvelý komentár, že som sa rozhodla, že aj písanie o striekaní barových stolíkov je lepšie ako nič. Dúfam.
Inak k môjmu dovolenkovaniu – neviem, či ste niekedy boli na dovolenke, kde ste neboli s kamarátkou, ale s novou frajerkou kohosi, s ktorou máte spoločnú asi len jedinú vec a to pohlavie. Ak ešte nemáte v repertoári túto skvelú skúsenosť, dajte na moje múdre slová a nechoďte. Alebo choďte a potom sa poťte tých 5 minút čo ostanete osamote a horlivo diskutujte témy ala "ako sa ti páči Dánsko" a "odkedy si tu?". Prípadne sa snažte neškrípať zubami, keď vás toto stvorenie bude opätovne vytáčať do vývrtky. Anyway..


Ďalšia vec, ktorú som sa naučila pri tom ako vo voľnom čase brázdim vody internetu a hľadám pracovné pozície, kde chcú niekoho iného ako absolventa s 15timi rokmi praxe, (A včera som jednu takú našla! Akurát chcú niekoho, kto perfektne ovláda MS Office/najmä Excel, hurá/, čo je s mojimi lenivými bunkami naozaj hračka, tak hneď po tom, ako som v životopise opísala, že ľaľa, aké šťastie, to som ja, aktuálny víťaz majstrovstiev Európy v Exceli, som si stiahla PDF Excel for Dummies, aby som sa uistila, že to je ten program s tým malým zeleným iksom. V podstate som za vodou.) je nepýtať sa muža o pol 9 večer v obchode, po tom, čo strávil pol dňa v práci, tri hodiny infarktom, čakačkou na telefóne a reťazcom nasrdených e-mailov a po niekoľkých hodinách v obchode so mnou, spríjemnených bezdôvodným nasratím (PMS), skrátka, nepýtať sa ho v takýto deň, či mám zobrať zelenú alebo šedú misu do kuchyne. Naozaj sa nepýtať (zobrala som sklenenú).


Dúfam, že sa máte všetci dobre a že si niečo u mňa prečítate aj keď nemám pekné fotky niečoho pekného, ale môžem pridať fotku mora alebo poskladanej poličky (v prípade, že ju po dopísaní tohto príspevku dokončím!)

pondelok 10. augusta 2015

Veľký výber slnečných korytnačiek

Keďže doma sú horúčavy šialené a my tu v Dánsku máme tak teplo, že som si posledné dva dni dokonca vyzliekla mikinu a sklopila dáždnik (nežartujem, celá Európa sa kúpe vo vlastnom pote a my máme dnes magických 19 stupňov, krochkám blahom, to možno aj z kraťaskov prach sfúknem), napadlo mi, že spravím takýto slnečno-okuliarny špeciál. Lebo slnečných okuliarov nie je nikdy dosť. A mňa najnovšie fascinujú tieto nadrozmerné korytnačky, preto som sa rozhodla zostaviť vam malú koláž práve z takýchto kúskov. Inšpiráciou mi boli jedny nádherne PRADA okuliare, ktoré som si neznalá nasadila na letisku a hovorila si, aká som krásna - do momentu, keď som nezbadala cenovku…
Tie krásavice, ktoré ma inšpirovali k tomuto dôkladnému prekopaniu internetu a následnému zostaveniu deviatich iných kúskov rôznych značiek, tvarov, farieb a (najmä) cien, vyzerali asi takto:

A čo som objavila ja, vo vodách internetu? Rôzne iné korytnačky, poďme sa na ne spolu pozrieť - toto hľadanie a posadnutosť ma inšpirovali natoľko, že si asi jedny konečne zadovážim. Ktoré sa najviac páčia vám?

1 - TU
2 - TU
3 - TU
4 - TU
5 - TU
6 - TU
7 - TU
8 - TU
9 - TU

streda 5. augusta 2015

Ako rastú riasy moje nebeské?

Je to už niečo viac ako mesiac odkedy používam sérum na riasy REALASH (ako sa začala naša spoločná púť a čo som od séra očakávala, si môžete pozrieť TU). Ako to už pri rôznych kozmetických výrobkoch býva, vždy je to hop alebo trop. A toto sérum? Po mesiaci hovorím "hop hop hop"!

Poctivo si ho nanášam každý večer po tom, čo sa odmalujem na hornú časť viečka ku korienkom rias. Stačí maličká vrstva (naozaj to nepreháňajte, aby vám sérum vydržalo čo najdlhšie), celá procedúra zaberie asi tak dve sekundy a výsledok môžete vidieť samy. Priznám sa, že som bola zo začiatku skeptická - jasne, nejaká vodička po ktorej mi narastú riasy, budú hustejšie a pevnejšie. Hanba mi, špirálou ma po prstoch ovaliť. Toto sérum je fantastické a keď neveríte, sledujte moje foto ako dôkaz:

Ja v nenalíčenej verzii (iba obočie, obočie musí byť, lebo ako kedysi konštatoval môj spolubývajúci, keď ma stretne ráno v kuchyni bez mejkapu, mýli si ma s chladničkou - nepýtajte sa :D


A ja a moje mega riasy so špirálou:




Čo poviete ? Dosť dobré , nie? :D REALASH budem nanášať ešte ďalšie dva mesiace, keby ste sa ku mne chceli pridať, sérum si môžete kúpiť TU alebo sa sťante fanúšikmi na FB a sledujte informácie o tomto malom zázraku TU. Chválim celú firmu, pretože majú veľmi milý prístup k zákazníkovi a na akékoľvek otázky som dostala odpoveď takmer okamžite po odoslaní e-mailu. Ak vás zaujíma niečo viac o sére, čo som doteraz neprezradila, pokojne sa pýtajte, rada odpoviem :)

Prvú časť spoločnej púte mňa a séra REALASH nájdete TU.

sobota 25. júla 2015

Bashaland ♥ 5+1 ... in july

Pamätáte si ešte kategóriu 5 + 1 alebo Bashaland loves? Je to skôr spomienka pamätníkov, jedna z mojich obľúbených kategórií, ktorá tu dlho nebola a preto mi nedalo a rozhodla som sa ju po dlhom čase opäť oživiť. Ak neviete o čo ide - každý mesiac pozbieram koláž päť plus jedna krasotín (päť z celého sveta a plus jedna je vždy sashe), ktoré ma daný mesiac zaujali a pekne pokope vám ich predstavím, môžu to byť recepty, módne kúsky, knižky, hračky, filmy, jednoducho kúsok, na ktorý naďabím a zaujme ma natoľko, že sa oň chcem podeliť. Staršie koláže nájdete spolu TU a teraz sa pozrite, čo som ponachádzala tento mesiac!



1. Tento. Náramok. Jajajaj. Absolútne nádherný, podľa mňa, minimalistický, výrazný, elegantný, ležérny, pôjde ku všetkému. Ani neviem opísať, prečo ma tak zaujal, ale pravdou je, že sme si sadli hneď, ako sme sa zbadali. A keď našetrím, budeme si hľadieť do očí aj navzájom, nie len cez sklo monitoru. Počkaj na mňa, drahý.

2. A teraz z úplne iného súdka, tieto veselé letné hodinky. Odkedy som v Dánsku, je pravda, že sa mi viac páčia jednoduchosti, ale práve v tom mi príde ten vtip - ísť celá v jednoduchom (ala čierno-bielo-šedá) a do celého stylingu len tak prsknúť farebný doplnok, niečo ako tyrkysové lodičky, ružová kabelka alebo takéto originálne hodinky! Mňam. Dostanete ich v obchode Tiger a sú za lacný peniaz!

3. Milujem slnečné okuliare, doma na Slovensku mám asi desať kusov a v Dánsku asi päť. Je to jeden z doplnkov, ktoré by som dokupovala stále, aj keď ich už mám doma priveľa (ale túto vlastnosť ja mám aj s topánkami, šedými tričkami, lakmi na nechty a jedlom). Tieto zo stránky Quay Australia (kde majú, mimochodom, mnoho skvelých kúskov) mi prídu absolútne fantastické a neprehliadnuteľné a nebyť poštovného, už by boli moje!

4. Áno, nebudeme si klamať, spomenula som, že odkedy som tu tak ma opustili moje extravagantné fashion chúťky a brázdim si skôr na jednoduchej (= šedej, milujem šedú!) vlne, to ale neznamená, že z času na čas mi nepribudne. nezapáči sa alebo neskombinujem nejaký extrémik. A tak sa stalo, že ma oslovila táto fantastická infantilná kabelka v tvare krabice na mlieko fialkovo-lilavých odtieňov. Nie je skvelá? Našla som ju TU (a perfektná na leto je aj táto a táto kabelčička).

5. Tieto balerínky som si stihla kúpiť počas môjho super krátkeho (asi 48hodinového) pobytu na rodnej hrude minulý týždeň (takže týmto vám odkazujem, že ich ešte určite majú a utekajte pre ne!). Najprv ma zaujiali vzorom, potom tvarom, chvíľu som váhala, ale potom som vedela, že o stovky kilometrov ďalej by som si hlavu trieskala, keby som ich nemala, tak som kúpila. A dobre som urobila! Papučky sú z F&F, stoja 12 EUR a sú super pohodlné, úprimne sa priznám, že za posledný týždeň som v iných topánkach z domu nevyšla, dokonca som v nich aj cestovala (aha). Ak by ste ich nenašli vo vašom F&F, vždy je šanca si ich objednať!

+1 Na tohtomesačné plus jedna som vybrala grafiku Letné limonády od Trumade, pretože čo iné by v týchto horúčavach lepšie osviežilo? A inak odporúčam preklikať celú galériu, určite sa príjemne pousmejete, okrem rôznych nezbytností pre budúce nevesty a svadobčanov grafického charakteru, tu nájdete aj veselé printy slávnych, miest (New York, moja srdcovka) alebo aj niečo vhodné napríklad do kuchyne (mňa osobne veľmi pobavili Raňajky). Mňamka pre oči.

streda 8. júla 2015

Basha hľadá prácu, časť prvá z mnohých

Určite mnohí (čo si to nahováram, mnohé) horíte túžbou po novinkách z môjho života (alebo ani nie tak novinkách ako všetkých trápnych epizódkach, ktoré sa na mňa skrátka lepia, viem viem). Momentálne som sa vo svojom pestrofarebnom svete dostala do štádia, kedy nemám čo robiť. Pred dvoma týždňami som skončila školu a "spromovala", ak môžem použiť tento vznešený výraz, minulý týždeň som bola posledný krát v práci, kde mi neponúkli nič plno-úväzkové a na čiastočne-úväzkovú ponuku som, bohužiaľ, momentálne kývnuť nemohla. Okrem toho som sa vo štvrtok presťahovala do nového (už šiesteho!!!!!) ubytovania za necelé dva roky v Dánsku, kde budem do októbra. Moje momentálne aktivity zahŕňajú pravidelné posielanie životopisov (predstavte si ako pravidelné, keď v júli v Dánsku v podstate nikto nepracuje, ľudia chodia na 3-týždňové dovolenky a Baša sa snaží nájsť ponuky práce, ktorým by aj rozumela a nemusela ich celé strkať do google translate, tak som minulý týždeň poslala dve), triedenie šatníka na ktoré som sa odhodlala, keď som do izby dovliekla sedemdesiatri kufrov, cestovných tašiek, igelitiek, kabelčičiek, ruksakov a štanglí salámy (už som vytriedila jednu rozpadnutú kabelku, vyžmolkované biele tričko a spraný šedý svetrík) a každodenné naháňanie lacných očných tieňov na obočie (v H&M vypredali kozmetiku, tak som si ako bolestné kúpila dve biele tričká, nohavice, dvojo plaviek, dve krabičky na bordel, dve knižky a kilo muesli, nájom odošlem pravdepodobne zajtra, predtým ako sa opäť vyberiem na nákup lacných očných tieňov na obočie). Na každý deň som si pripravila zábavnú akčnú úlohu, aby moje telo a myseľ boli svieže a zamestnané, napríklad úloha na dnes znie "nájsť si novú profilovku na fejsbuk". Úloha na včera bola "ísť do bankomatu a sekáča po detskú knihu na samoučbu dánštiny", ale bolo toho na mňa príliš a takmer som zabudla…
Eh. Dobre. Inak mi naozaj nešibe, aspoň nie celkom. Nie tak ako zvyčajne! 


Ako bonus k plnohodnotnému článku ponúkam fotku zo zimného obdobia, ktorú nikdy nikto nevidel :*

Inak som sa rozhodla túto kôpku voľného času venovať okrem iného dánštine, tak sa možno cez leto konečne niečo naučím a dôkladnejšej starostlivosti o blog, môj fashion fotograf mi tu síce chýba, ale nejaký ten pravidelný článok na prekrvenie mojej mozgovej aktivity by nemusel byť na škodu, nie?

pondelok 15. júna 2015

Riasy až do neba, dámy?

Dostala sa ku mne jedna zaujímavá ponuka a keďže ja som človek zvedavý, ochotný si ku kráse vždy pomôcť (lebo ona sa možno taká narodila, ale u mňa je to, bohužiaľ, Maybelline) a viem, čo sú moje (a ženské) prednosti, neváhala som. Ako hovorí stará múdrosť, za skúšku nič nedám tak ja skúšam za nás všetky a budem vás podrobne informovať!

Od REALASH som dostala ponuku na testovanie séra na rast rias. Zvedavá som si poctivo pogúglila a keď som videla, aké zázraky tento mini pidi fešák dokáže, neváhala som. Podľa toho, čo som sa dočítala a počula, jedná sa o sérum na riasy, ktorého úlohou je riasy predĺžiť, zahustiť a posilniť. Zároveň obnovuje ich rýchlu obnovu a regeneráciu. Navyše, "tento kozmetický výrobok napomáha v tvorbe skutočných rias úžasnej hustoty, dĺžky a pevnosti a vy budete zvádzať pohľadom!" No to teda budem! Lebo poviem vám otvorene, keď si na mne niečo všimne neznámy okoloidúci, väčšinou to nie je moje dobré srdce, 39tka noha či vlasy, ktorých pôvodnú farbu si už aj tak nikto nepamätá. Vo všetkých prípadoch sú to moje oči, na ktoré si vypočujem nejaký ten kompliment, tak prečo tomu zvodnému klipkaniu mihalníc ešte trošku nepomôcť? Riasy by mali byť až o 83% dlhšie a 79% hustejšie!! Tak to som teda zvedavá, pozrime sa spolu na to!



A ako to celé funguje?
Keď vás vždy po sprchovaní či česaní vytáča, koľko vlasov vám opäť vypadlo vedzte, že s riasami to nie je inak. Každá vypadne približne po 30 dňoch a nahradí ju nová. To však nie je dosť času na ich regeneráciu a práve REALASH urýchľuje ich prirodzený rast a posilňuje korienky! 
Sérum je potrebné používať raz denne, vždy večer po odlíčení. Nanáša sa na horné viečko ku korienkom rias - ako keby ste si kreslili zvodnú mačaciu linku. Sérum má 3ml, ale malo by vám vydržať až 4-5 mesiacov!



Prvé viditeľné výsledky prídu už po 30 dňoch ! Riasy budú pevnejšie, vyživenejšie.

Tak, povedzme si úprimne, neznie to lákavo? Tak ja teda začínam testovať OD-TE-RAZ! Nafotila som sa vám, aká som krásna odmaľovaná ako moje riasy vyzerajú na začiatku tejto cesty.


Ozvem sa o mesiac a môžeme spolu porovnávať, ako som opeknela a riasy sa mi vytáčajú až do neba! (aspoň tak si to predstavujem)!

Ak si chcete o výrobku prečítať viac samy, klikajte na oficiálnu stránku TU alebo FB TU.

Ako pokračuje testovanie sa dočítate TU.

utorok 12. mája 2015

Kuracie tikka masala

Na instagrame som objavila tento poklad a musela ho vyskúšať hneď na ďalší deň (deň známy aj ako deň voľna, keď som vopred oznámila mojej kolegyni, že do práce neprídem, lebo o 3 týždne odovzdávam koncoročnú (čo koncoročnú, koncoštudijnú!) prácu a že teda reku podľa môjho uváženia je to ten správny čas, aby som konečne otvorila word a napísala prvú čiarku). Čiarku som nenapísala, namiesto toho som šla a nakúpila koreniny ala garam masala a kurkuma, o ktorých som v podstate ani nevedela, že existujú, kým som nemusela písať prácu do školy, že áno. Potom som to celé strašne škaredo odfotila, aby som vám to následne mohla ukázať na blogu. A že je to mňamka!! Recept som príliš neupravovala, čo to ubrala čo to pridala. Moja verzia bola veľmi štipľavá, preto ak také neľúbite, odporúčam menej chilli. A ideme na to!



Potrebujeme:

- 3 väčšie kuracie prsia 
- korenie garam masala
- kmín
- koriander
- soľ

Na marinádu:

- 2 biele jogurty (to mám tak odhadom, keďže ja mám doma jogurt litrový a použila som dva menšie poháriky)
- 2 nadrobno nakrájané strúčiky cesnaku
- 1 lyžička nastrúhaného zázvoru
- 3 až 4 lyžice citrónovej šťavy

Na omáčku:

- olej + maslo
- 2 nadrobno nasekané strúčiky cesnaku
- 1 lyžička nastrúhaného zázvoru
- 1 väčšia cibuľa
- paradajkový pretlak (ja som použila maličkú konzervičku pretlačku)
- 1 konzerva krájaných paradajok
- trocha bieleho jogurtu (alebo smotany / kokosové mlieka) na zjemnenie
- kmín, kurkuma, chilli, koriander, garam masala

Na prílohu:

- maslo + olej
- 1 cibuľa
- zemiaky (u mňa 7 menších)
- mrkva (u mňa 6 menšo-stredných)
- mrazený hrášok 

Príloha: 

- pita chlieb alebo ryža

Postup:

Tak a teraz keď ste zhliadli zoznam ingrediencií a vystrašili sa na smrť, budem veriť, že váš pohľad skočil sem a ja vám môžem povedať: je toho toľko, lebo je to podrobne rozpísané a väčšinou sa ingrediencie opakujú! Smelo do toho! ;)

Najprv si pripravíme marinádu - zmiešame jogurt, cesnak, zázvor a citrónovú šťavu. Mäso si pokrájame na menšie pásiky (ja som mala 3 veľké prsiská, preto mäso šlo na polovicu a potom na pásiky), posypeme korením garam masala, kmínom, koriandrom a soľou. Vložím do pripravenej marinády a necháme niekoľko hodín odležať v chladničke (moje oddychovalo asi 2-3 hodiny).

Môžete povysávať, trochu posurfovať a začať s prípravou prílohy. Na panvici zahrejeme lyžicu oleja a lyžicu masla, na ktorých si opečieme na malé kocky nakrájanú cibuľu do sklovita. Pridáme na kocky nakrájané zemiaky a mrkvu a chvíľu povaríme, premiešame a nakoniec presunieme do pekáča, osolíme, okoreníme a pečieme 30 minút na 220 °C prikryté alobalom. Následne odstránime alobal, pridáme hrášok, premiešame a pečieme ďalej. Podľa pôvodného receptu ďalších 15 minút, ale podľa mojej rúry ešte asi 30-40 minút.

Na koniec si pripravíme omáčku - na 2 lyžiach oleja a jednej masla opečieme nadrobno nasekaný cesnak a cibuľu na kocky, posypeme zázvorom, miešame. Pridáme lyžičku kmínu, jednu-dve lyžičky kurkumy, chilli (aj jedna lyžička nášho chilli stačila na dôkladné vyštípanie dutín, pozor na to!), dve lyžičky koriandru. Pridáme pretlak a konzervu paradajok, miešame a pomaly dusíme asi 15 minút. Nakoniec prisypeme garam masala a celú omáčku zjemníme bielym jogurtom (prípadne vami zvolenym zjemňovačom). Do omáčky dáme mäsko, ktoré sme si ugrilovali v rúre (alebo na grilovacej panvici ako ja).

Na koniec už len pita chlieb alebo ryžu a dobrú chuť! Easy, nie? ;)

streda 18. marca 2015

Hippiebasha

Približne každych 14 dní v priebehu dvoch týždňov sa mi zamarí, že mi napučal zadok, rozkysli sa stehná, túto pneumatiku som predtým na mojom preslávenom sikspeku určite nemala a neboli tie moje ruky predtým štíhlejšie? Potom si poviem, že kakal to pes, dám si langoš s buchtou potretý džemom, zapijem to pivom a uteším sa, že však nemôžem byť aj krásna aj inteligentná a AJ štíhla…
No dobre, až také drastické to so mnou väčšinou nie je a kým sa stále zapnem do jedných nohavíc, dostávam tieto stavy (v plnom počte ako sú popísané) len ako darček k PMS. Ja si tak rada pofrflem a popritom sa rada venujem iným záľubám - dobre sa najem, ideálne tak 5x za hodinu, trošku si polehním  a ráno si privstanem o 20 minút, lebo to znamená, že ma môj chlap odvezie na vlak a nemusím na stanicu šlapať tých 1200 metrov. Fitko mám od domu 5 minút, vo februári tam mali akciu na zlacnené členské. Odolávala som. Statočne. Nič to, že celý môj malý okruh známych, ktoré mám v mestečku, kde teraz žijem, do toho fitka chodia. Že môj chlap tam chodí trikrát týždenne. Že je zima a tak fakt veľa jem. Že už chodím stále autobusmi a nešlapem do školy 3 kilometre ako pred rokom. Nič. Všetko som ignorovala. Až kým som 27ho februára nenabehla do fitka, že teda aj ja chcem akciu. Akcia skončila dva týždne vzad, zaplatila som plnú cenu ale aspoň som dostala športovú tašku s logom fitness centra (ktorú do fitka zásadne nenosím, ale plánujem ju plniť na cesty vlakmi a lietadlami, aby všetci náhodne okoloidúci mohli obdivovať moju pevnú vôľu a skúmať moje telo, či je taška moja oprávnene alebo či som ju na blšáku kúpila od Zory Czoborovej). A tak som začala chodiť cvičiť. Najprv akože na mašiny. Odšlapala som si na steperi 3 minúty, prežila klinickú smrť, spravila na inej mašine jedenapolbrušákaabysanepovedalo a odpotila sa domov hrdo skúmať ako sa mi celulitída odparuje z nôh. Potom mi jedna kamoška napísala, aby som s ňou išla na hodinu s cvičiteľkou. Netušila som do čoho idem, nervózna som bola ako pred skúškou. Hodinu som si poctivo odcvičila netušiac čo robím, keďže cvičiteľka rozkazovala po dánsky, ale vďaka pozorovaciemu talentu som všetko zvládla. Bez psychickej ujmy. Tak som šla na ďalšiu hodinu. Opäť som prežila. Tento sled udalostí ma inšpiroval k tomu, aby som kamoške kývla v pondelok na hodinu zvanú H.I.T. Ja, telocvičný analfabet, hľadajúci za názvom maximálne tak oldies disco, som nevedela, do čoho idem. Zistila som, že H.I.T. sa dá aj pogúgliť, ale pfffff… Moje sebavedomie a predstavy, ako brilantne zvládnem ďalšiu hodinu boli navyše posilnené cvičiteľkou, ktorá vyzerá ako malý usmiaty Ferrero Rocher bonbónik. Čo sa nakoniec ukázalo ako nevýhoda, lebo ten trapas, keď cvičiteľka, ktorá má asi o 20 kíl viac ako ja s prehľadom zvláda cviky, pri tom sa usmieva a dáva pokyny… poviem vám, že v pondelok som umrela asi dvadsaťosemkrát. Chcela som si urobiť aj pocvičebnú selfie, že aha čo som prežila, ale celý človek ma bolel tak, že som nevládala zdvihnúť paprčku do selfie uhla… Nohy ma bolia ešte dnes a jediné, čo mi zabráni ukončiť moju sľubnú fitness kariéru, je predplatená permanentka. A sklamanie, že som sa po pondelkovom tréningu nezobudila do bikini body (nič iné som po tej bolesti nečakala)…

Tak mi držte palce, aby moja sľubná cvičebná kariéra naďalej takto úspešne pokračovala. Dnes ešte hippie fotky postaršieho dáta s najlepším úlovkom z domácich zliav - touto kožušinovou vestou kúpenou za odmenu po tom, čo som prežila extrémne bolestivú zubárku!






pants + sunnies + headband H&M | sweater Colloseum | vest Lindex | bag Nine West | shoes from mum
FOTO : LUCKA (HERE)

utorok 3. marca 2015

Greatskirtjeansjacket

Byt povysávaný, tuniakový kiš, najlepší na svete (fakt, že fakt, rýchly a chutný, robím ho aspoň dvakrát do mesiaca, resp. začnem, inšpirujte sa TU, perfektná večera) sa mi dopeká, desať príkladov na logistiku odovzdávam až o týždeň, brokolica, syr, chlieb v akcii kúpená (rovnako ako tento božský šál, vesmír ma vyslyšal a vedel, ako veľmi ho chcem a zlacnel mi ho tak, že tie krúpy, čo padajú za oknom mi v aktuálnom stave pripadajú ako cingotajúce kvapky šťastia /áno, som triezva/), do práce odchádzam až ráno o pol 7, čo z toho vyplýva? Kto odpovedal, že je najvyšší čas napísať príspevok evidentne tancuje na rovnakej vlnovej dĺžke ako ja.

Vždy keď píšem nový príspevok, búcham si hlavu a hanbím sa medzi časovými medzerami, ktoré mi medzi jednotlivými príspevkami vznikajú. Však viete ako to je - Baša mieni, vesmír mení. Od môjho posledného príspevku sa čo to stalo - malo som semestrálnu skúšku ešte z praxe (ktorá bola v lete a to viete, my staršie ročníky už to s pamäťou nemáme také jednoduché, takže si tento úkon vyžadoval istú prípravu), okrem toho som začala opäť chodiť do školy (aj keď nie na dlho, keďže v júni končím a v podstate od apríla mám voľno a čas aby som napísala koncoročnú prácu) a v dni keď nemám školu, chodím pracovať (čo je krok, na ktorý som najviac hrdá, možno ste videli TU a ak nie - moja firma, kde som v lete praxovala, ma s otvorenou náručou privítala naspäť v severnej Európe a tak tam vo voľné dni cestujem a zarezávam, pomáham s individuálnymi objednávkami, objednávkami pre obchody, balím, vybalujem, vybavujem reklamácie a tak, čo príde, keď treba, dám variť aj vodu na kávu, ale ako človiečik nehovoriaci po dánsky sa teším z každej prácu pripomínajúcej činnosti), popritom čakám, kým si ma zavolajú na rozhovor zo školy, kde budem pokračovat v dánštine (aby vedeli do ktorej triedy ma zaradiť a ja sa nemusela usmievať ako nemtudo na zdvorilostné otázky slušne vychovanej predavačky). Popritom všetkom sa mi pošťastilo asi každý druhý víkend vypomáhať v reštauráciách v jednom miestnom veľtrhovom centre, ktoré tu máme - nie je to nič, čo by som si dala do životopisu, ale to aby ste vedeli, že keď si vymyslíte odísť do zahraničia, že tam na vás nikto na prdel nespadne a všetky kašlú na to, že máte magisterský titul a rozumiete 3 cudzím jazykom (aj štyrom ak rátam aj češtinu). Takže ak sa koná veľtrh či akcia, Baša sa hlási o stodvesto aby mohla pozerať na to, ako párik asi 50ročných dánskych manželov, ktorí bez mihnutia oka zaplatia za dve pivá cca 15 eur, rovnako bez mihnutia oka strčí do kabelky dve pivové fľaše aj (moja obľúbená časť) s dvoma pivovými pohármi… :D (ale čo sa ja sťažujem, aspoň som po nich nemusela nič upratovať :D
Medzitým som absolvovala jeden seminár, kúpila si permanentku do posilovne, na narodeniny som si kúpila mlynček (som romantička), okrem toho zbieram body na hrniec, číham na kozí syr v akcii, čítam skvelú dánsku detektívku, málo spím, veľa cestujem (nič napínavé, akurát bývam v inom meste ako mám školu a v úplne inom meste mám prácu), občas varím, volám na daňový úrad, kde čakám na linke 26 minút a 11 sekúnd (to vám neodpustím, tety telefonistky), sledujem padajúce snehové vločky, vybalujem sa (už mesiac permanentne a keď si myslím, že som hotová, objaví sa nová krabica…) a tak si pomaly žijem. Občas nestíham (ako tomu bude v najbližších dňoch, kde ma čakajú dva pracovné dni do 6tej a dva pracovné dni do 8mej večera), ale nesťažujem si, lebo sa mi to tak nejak páči :) A vždy sa sem rada vrátim aby som vám povedala, čo mám zase nové ;)

Dnes mám zasnežené fotky (ešte postaršie, ale aktuálne, lebo tu v Dánsku padá ako najaté!) vo fantastickej sukni a kabelke, ktorú nedám z ruky!
Krásny deň ešte a želám vám, nech sa máte všetci skvele! 

PS. a aby som nezabudla, dostala som oneskorený darček k narodeninám - niekto ma nominoval na blog roka ! Moja fashion kategória je síce dosť drastická a konkurencia veľká, ale ak by niekto chcel potešiť Bašku hlasom, má u mňa vzdušné objatie a pusu a dobrý karmický skutok zároveň! :D 


NÁJDETE MA TU









skirt F&F | shirt, scarf, bag H&M | sweater  + shoes from mama | necklace Primark | coat Mango

FOTO: LUCKA (TU)

utorok 10. februára 2015

Medový cheesecake s javorovým sirupom

Určite poznáte blog Dulce de Leche a kto pozná vie aj to, že sladké recepty z tohto blogu môžete najnovšie vlastniť aj v knižnej podobe. Keďže Baša neskutočne nenormálne poslúchala, jeden takýto krásny knižný darček dostala. A keďže som bola po dlhých mesiacoch absencie konečne v spoločnosti výbornej priateľky (rúry), spolu sme si sadli, knižku prelistovali a venovali sa tomu, čo robíme spolu najradšej - napiekli sme koláčik. Voľba padla na medový cheesecake s javorovým sirupom a veru sme neoľutovali. ;) Čo mňa osobne prekvapilo najviac, koláčik je iba z mascarpone no po upečení chutí úplne ako tvarohový - keby som ho nepiekla sama a nevidela to mascarpone, neuverila by som. Čo určite ocením tu v Dánsku, kde tvaroh nedostať, tak budem používať aspoň takýto "falošný". :))

Recept nájdete aj TU, jediné, čo som pomenila ja bolo množstvo cukru - úplne som ho vynechala rovnako ako aj kukuričný škrob a vrch som dozdobila okrem pekanových orechov aj mandľami. Dobrú chuť! :)


Potrebujeme:

  • 2 šálky pomletých sušienok (použila som klasické BeBe)
  • 4 PL roztopeného masla
  • 500 g mascarpone
  • 1/2 šálky medu
  • 1/4 šálky javorového sirupu
  • trocha soli
  • 3 bielka
  • 1 vajce
  • 1 kyslá smotana
  • na ozdobenie med, pekanové orechy a mandle
Postup:

Pomleté sušienky zmiešajte s roztopeným maslom (ja som cvrkla aj trochu mlieka aby sa mi zmes lepšie spojila) a rovnomerne rozotrite na dno tortovej formy (vymazala som ju predtým maslom). Pečte pri teplote 160 °C asi 10 minút. 
Kým sa korpus pečie, zmiešajte mascarpone, med, javorový sirup, trochu soli a vajce. Vyšľahajte bielka a postpune ich primiešavajte do medovo-mascarponovej zmesy. Všetko nalejte na základ zo sušienok a pečte pri teplote 160 °C cca 50 minút.
Keď sa koláčik dopečie, otvorte dvierka na rúre a nechajte ho vychladnúť, až potom ho presuňte do chladničky. Na vychladnutý cheesecake navrstvite kyslú smotanu zmiešanú s trochou javorového sirupu (alebo medu ako som dala ja) a dajte chladiť kým smotana nestuhne. Na záver ozdobte orieškami, polejte javorovým sirupom alebo medom.