Ako Baša stolíky strieka

Tento príspevok mi spontánne skrsol v hlave počas toho, ako som montovala poličku do kúpeľne. Ono to znie vznešene, ale v podstate je to pár kovových tyčiek, ktoré treba zošróbovať dokopy, pre normálneho človeka je to určite aktivita na 5 minút, mne len narvať kolieska do správnej diery trvalo toľko (a to debilné koliesko aj tak vypadlo, keď som veľdielo víťazoslávne dvihla nad hlavu). Okrem toho som zistila, že montovať akékoľvek skladačky z IKEA v čase PMS v tričku, ktoré je vyrobené z 91% polyesteru a 9% ľanu (to som si prečo kúpila? Určite to stálo 3 eurá) v byte na najvyššom poschodí počas slnečného nedeľného rána (ešte nie je ani desať, ešte som mala tak tri hodiny spať, veď je víkend)(aha počkaj, ja som nezamestnaná, ja mám víkend už tri mesiace), je niečo podobné ako naniesť na pokožku zábal z krvi (tento distingvovaný pokožkový slovník mi ostal ešte z čias, keď som pracovala v AVONe)(ahoj Kika)(teda, dúfam, že ma stále prídeš občas pozrieť na blog) a hodiť sa do klietky žralokov – príjemné a bezbolestné(bože Baša, zas si vtipná). Odložila som poličku bokom na fľašky na zemi a začala písať – fľašky sú súčasťou barového stolíka, ktorý som sa rozhodla vyrobiť, lebo to znelo zábavnejšie ako písať životopisy a hľadať si prácu a v konečnom dôsledku určite aj dôležitejšie, kto by chcel mať fľašu vína položenú na parketách. Barový stolík je na povale, odkiaľ som pred tromi dňami utiekla, lebo som sa skoro zadusila. Barový stolík je totiž bývalý malý stolík pod počítač, ktorý som sa v návale geniality rozhodla nastriekať čiernym matným sprejom v uzavretej miestnosti bez okien. Hneď potom, ako som vysmrkala z nosa tri vreckovky čierneho spreju (to som nepovedala? Ničím som si noštek nekryla) a polhodinu visela z okna v kúpeľni mysliac na slová môjho chlapa, ktorý si občas a rád robí srandu zo Slovákov a jedným z jeho obľúbených vtipov je, že Slováci sa sami vyhubia ako dinosaury (v tejto chvíli som asi prvýkrát uverila v toto proroctvo).

Inak áno. Takto sa ja mám. A viem, že som dlho nenapísala, ale buď som žila bez internetu alebo som dovolenkovala (užívam si nezamestnanosť plnými dúškami). Alebo mala pocit, že neviem a nemám čo povedať. A týmto pozdravujem do Holandska kočku, čo mi dala taký skvelý komentár, že som sa rozhodla, že aj písanie o striekaní barových stolíkov je lepšie ako nič. Dúfam.

Inak k môjmu dovolenkovaniu – neviem, či ste niekedy boli na dovolenke, kde ste neboli s kamarátkou, ale s novou frajerkou kohosi, s ktorou máte spoločnú asi len jedinú vec a to pohlavie. Ak ešte nemáte v repertoári túto skvelú skúsenosť, dajte na moje múdre slová a nechoďte. Alebo choďte a potom sa poťte tých 5 minút čo ostanete osamote a horlivo diskutujte témy ala "ako sa ti páči Dánsko" a "odkedy si tu?". Prípadne sa snažte neškrípať zubami, keď vás toto stvorenie bude opätovne vytáčať do vývrtky. Anyway..

Ďalšia vec, ktorú som sa naučila pri tom ako vo voľnom čase brázdim vody internetu a hľadám pracovné pozície, kde chcú niekoho iného ako absolventa s 15timi rokmi praxe, (A včera som jednu takú našla! Akurát chcú niekoho, kto perfektne ovláda MS Office/najmä Excel, hurá/, čo je s mojimi lenivými bunkami naozaj hračka, tak hneď po tom, ako som v životopise opísala, že ľaľa, aké šťastie, to som ja, aktuálny víťaz majstrovstiev Európy v Exceli, som si stiahla PDF Excel for Dummies, aby som sa uistila, že to je ten program s tým malým zeleným iksom. V podstate som za vodou.) je nepýtať sa muža o pol 9 večer v obchode, po tom, čo strávil pol dňa v práci, tri hodiny infarktom, čakačkou na telefóne a reťazcom nasrdených e-mailov a po niekoľkých hodinách v obchode so mnou, spríjemnených bezdôvodným nasratím (PMS), skrátka, nepýtať sa ho v takýto deň, či mám zobrať zelenú alebo šedú misu do kuchyne. Naozaj sa nepýtať (zobrala som sklenenú).

Dúfam, že sa máte všetci dobre a že si niečo u mňa prečítate aj keď nemám pekné fotky niečoho pekného, ale môžem pridať fotku mora alebo poskladanej poličky (v prípade, že ju po dopísaní tohto príspevku dokončím!)

Basha hľadá prácu, časť prvá z mnohých

Určite mnohí (čo si to nahováram, mnohé) horíte túžbou po novinkách z môjho života (alebo ani nie tak novinkách ako všetkých trápnych epizódkach, ktoré sa na mňa skrátka lepia, viem viem). Momentálne som sa vo svojom pestrofarebnom svete dostala do štádia, kedy nemám čo robiť. Pred dvoma týždňami som skončila školu a "spromovala", ak môžem použiť tento vznešený výraz, minulý týždeň som bola posledný krát v práci, kde mi neponúkli nič plno-úväzkové a na čiastočne-úväzkovú ponuku som, bohužiaľ, momentálne kývnuť nemohla. Okrem toho som sa vo štvrtok presťahovala do nového (už šiesteho!!!!!) ubytovania za necelé dva roky v Dánsku, kde budem do októbra. Moje momentálne aktivity zahŕňajú pravidelné posielanie životopisov (predstavte si ako pravidelné, keď v júli v Dánsku v podstate nikto nepracuje, ľudia chodia na 3-týždňové dovolenky a Baša sa snaží nájsť ponuky práce, ktorým by aj rozumela a nemusela ich celé strkať do google translate, tak som minulý týždeň poslala dve), triedenie šatníka na ktoré som sa odhodlala, keď som do izby dovliekla sedemdesiatri kufrov, cestovných tašiek, igelitiek, kabelčičiek, ruksakov a štanglí salámy (už som vytriedila jednu rozpadnutú kabelku, vyžmolkované biele tričko a spraný šedý svetrík) a každodenné naháňanie lacných očných tieňov na obočie (v H&M vypredali kozmetiku, tak som si ako bolestné kúpila dve biele tričká, nohavice, dvojo plaviek, dve krabičky na bordel, dve knižky a kilo muesli, nájom odošlem pravdepodobne zajtra, predtým ako sa opäť vyberiem na nákup lacných očných tieňov na obočie). Na každý deň som si pripravila zábavnú akčnú úlohu, aby moje telo a myseľ boli svieže a zamestnané, napríklad úloha na dnes znie "nájsť si novú profilovku na fejsbuk". Úloha na včera bola "ísť do bankomatu a sekáča po detskú knihu na samoučbu dánštiny", ale bolo toho na mňa príliš a takmer som zabudla…

Eh. Dobre. Inak mi naozaj nešibe, aspoň nie celkom. Nie tak ako zvyčajne! 

Ako bonus k plnohodnotnému článku ponúkam fotku zo zimného obdobia, ktorú nikdy nikto nevidel :*

Inak som sa rozhodla túto kôpku voľného času venovať okrem iného dánštine, tak sa možno cez leto konečne niečo naučím a dôkladnejšej starostlivosti o blog, môj fashion fotograf mi tu síce chýba, ale nejaký ten pravidelný článok na prekrvenie mojej mozgovej aktivity by nemusel byť na škodu, nie?

Ako Baša na Erasmus pôjde (+ ako Baša teraz vyzerá)

Keď sa mi vás doteraz nepodarilo presvedčiť, že som dostatočne šialená (o čom pochybujem), dovoľte mi oznámiť vám najnovšiu a najaktuálnejšiu novinku môjho života. Pár postov dozadu som spomínala, že som sa prihlásila na Erasmus, výmenný semester na zahraničnej univerzite. Úspešne som zvládla papierovačky ala vyšperkovaný životopis, srdcervúci motivačný list (na ktorý som, ale náhodou, bola veľmi hrdá, lebo som ho napísala tak úprimne a od srdca, že sa nedalo povedať mi nie) a vyplnenie prihlášky, týždeň tŕpla, lebo celý svet okrem mňa (a mojej spolubývajúcej, my sme skrátka ako jedna) dostal pozvánku na interview s našou koordinátorkou na erasmus a ja stále nič. Pozvánka nakoniec prišla, interview sa odohralo v hodine dvanástej a ja som doma týždeň tŕpla, ako to dopadne, keďže od tohto rozhodnutia závisí celý môj najbližší život (možno nie život, ale polrok určite): napríklad ubytovanie - hľadať nový byt či nie, kam sa budem sťahovať a kam dám všetky saky paky ak pôjdem a môžem si k niekomu odložiť panvice? moja stáž - kedy ju musím stihnúť, ostanem tu alebo pôjdem do exotickejších zahraničných kruhov a môžem ju už začať hľadať? môj voľný čas - ak pôjdem na erasmus, musím stáž stihnúť predtým ale kedy budem mať dovolenku? moja garderóba - najpodstatnejšia otázka, lebo KDE STRÁVIM TÚTO ZIMU?

Na Erasmus som si mohla vypísať 5 možností - keďže purchasing management nevyhráva prvé miesta v rebríčkoch popularity, možnosti, kde stráviť zimný semester boli značne obmedzené a horko-ťažko som zaplnila tri možnosti (nie ako dizajnéri, ktorí môžu ísť do celého sveta a ešte ďalej, my purchaseri holt tie miesta nemáme a keď aj máme, musíme sa o ne surovo pobiť). A čo som si to teda zvolila? Na prvé miesto som si dala univerzitu v Istanbule, Turecku, druhé zaplnila univerzita v Manchester-i v Británii a na treťom bolo Enschede, Holandsko. Úprimne povedané, to tretie miesto som si dala len preto, aby moja prihláška nevyzerala tak prázdno. Vypočula som si síce mnohokrát, že škola je úžasná a má skvelý program pre nás purchaserov, ale úprimne, každý jeden môj holandský spolužiak mi túto krajinu tak znechucuje, že sa akosi vytratila zo zoznamu destinácií, ktoré si prajem navštíviť. Takže Holandsko do počtu. Manchester mal voľné dve miesta pre 4 špecializácie, čo znamenalo, že sa tam v podstate hlásil každý a spolu s Barcelonou to bola asi najželanejšia destinácia. Mne to však bolo fuk, lebo som od začiatku mala jasný cieľ - ja beriem buď Turecko alebo nič. (Áno, toto je ten moment, keď si poviete, že tak šialená až byť nemôže. Môžem.) Vypočula som si všetko - program je skôr o businesse a nie veľmi o našej ekonómii, logistike a purchasingu, škola je veľmi nezorganizovaná a prebohahlavneveďjetoturecko! Mne je všetko jedno. Okrem vidiny polročnej dovolenky (*ehmehm*) mi to príde ako najlepšia šanca pre moje budúce zamestnanie, pretože každý vie, že škola nie je len o tom, aby nám dostala niečo do hlavy, ale najmä aby nám dala niečo do života. A keďže mi purchaseri sa v zamestnaní pohybujeme v týchto exotických destináciách, je o ideálny začiatok.

Interview som absolvovala a potom týždeň tŕpla, lebo celkový počet kandidátov hlásiacich sa na Erasmus bol okolo 60, voľných miest 20 až 25, čo znamenalo nielen, že ľudia nedostanú svoje vyvolené možnosti, ale že niektorí nedostanú vôbec nič. A na Turecko sa kandidátov hlásilo 7. 

No nič, dosť bolo obkecov, s radosťou vám oznamujem, že niekedy cca v októbri sa vám budem pre zmenu hlásiť z Istanbulu a jeden semester zažívať rôzne veselosti práve tam ! :)

PS. bonusová foto ak by ste mali pochybnosti ako momentálne vyzerám. Minulú sobotu som sa zafarbila na magický blond a teraz majú moje vlasy iný odtieň vždy podľa aktuálnej nálady :))

Welcome to my room !

Dnes spolu nahliadneme do mojej izbičky. Veľa vám ale neukážem, keďže som strašný "bordelár" (trpké priznanie). Teda pokiaľ ide o môj osobný priestor - ak nemám na stole štrnásť papierov, rozsypané perá a pod tým tri páry náušníc, strácam sa a nikdy nič nenájdem. Za to som výnimočne posadnutá umývaním riadu, ak sa v mojej prítomnosti objaví v dreze čo i len jedna špinavá lyžička po trochu dlhšiu dobu, dostávam tik do oka (toto šialenstvo sa, bohužiaľ, rokmi čoraz viac a viac stupňuje). Je to ale aj celkom praktické, keď som sa na konci januára sťahovala do tohto nového bytu s jedným novým spolubývajúcim, oznámila som mu, že čo bude bude a je mi jedno, ale neznášam špinavý riad v dreze. Preto bolo celkom milé keď mi prvý večer prišiel zaklopať na dvere, aby sa mi ospravedlnil, že teraz varil a nechal v kuchyni nejaký špinavý riad, ale hneď ako doje to umyje, tak aby som sa nehnevala… Moja druhá spolubývajúca sa so mnou sťahuje hore dole už od augusta tak ma pozná a preto keď som jej raz poslala SMSku, že som na ceste domov, odpísala mi "dokelu, idem umyť riad". Ale to je kuchyňa. V mojom teritóriu rada chaosím. Preto vám dnes ukážem len malé detaily, ako to momentálne u mňa vyzerá. Je to tretie (ak rátam aj dva na čierno strávené týždne na internáte tak štvrté) miesto, na ktorom bývam a prvýkrát, čo sa po dvoch mesiacoch nemusím vysťahovať a môžem tu ostať až do júna. Detail či dva z môjho prvého bytu boli TU. Odvtedy sviečky dohoreli, šálka pukla a obsah tajomných krabičiek som vyložila (TU). 

A dnes to u mňa vyzerá takto:

Niektoré drobnosti z fotky sa ku mne dostali vďaka malým priateľstvám, ktoré som nadviazala vďaka blogu. Pohľadnica je od maminy, za ktorou mi je niekedy veľa smutno, ale o to je to krajšie, keď sa stretneme. A múdrosti z hrnčeka a obrázku "Magic is something you make" a "Go wherever the wind takes you" si treba vryť do srdca.

Šnúrka sú pozostatky z tohto môjho DIY, ktoré mi v novom byte padlo na hlavu asi 14-krát tak som to vzdala a rozobrala ho. Vankúšik som dostala ráno na narodeniny, keď mi spolubývajúci vtrhli do kúpeľne, aby mi zablahoželali a videli ma odhalenú (= len s jedným namaľovaným obočím) a veľmi som sa potešila, lebo som ho tajne chcela (ten vankúšik, nie aby ma videli).

Keď som sa po narodeninovej oslave v sobotu ráno došuchtala do kuchyne, našla som na okne hnedý koláčik s odkazom "Sweet spring". Náš spolubývajúci nám tam každej nechal jeden len tak na privítanie jari ako darček, akurát sme obidve slepé, tak sme sa na koláčiky obe vrhli, kým sme nezistili, že sú keramické. Ružový koláčik som dostala od kamarátky ako maličkosť k narodeninám, vraj nemohla odolať keď videla v obchode a hneď si spomenula na mňa. :)

Mám skriňu, takže vešiak je momentálne poloprázdny. Dobre pre mňa, aspoň sa tam zmestia všetky moje náhrdelníky! :)

Keďže mám isté pochybnosti pokiaľ ide o možnosť vŕtania do steny v prenajatom byte (a rovnaké pochybnosti mám aj o svojich vŕtacích schopnostiach), pomáham si washi páskou a pohľadnicou. Konkrétne túto môj spolubývajúci ohodnotil ako "motto môjho života". No a čo, tak mám aj životné momenty, keď lemroším a oddychujem. Každých päť minút.

Veveričky na vetvičke boli jednou z božských kúp počas niekoľkohodinového čakania na letisku pri poslednej ceste domov. Je to vianočná ozdoba. Áno, je to aktuálna kúpa. Nie, nie sú to sánky. Áno, naozaj sú to veveričky. Áno, musela som si ich kúpiť.

Happy birthday to me ! again !

Dnes mám narodeniny. Narodeniny som mala naposledy pred rokom (hneď druhá veta aká intelektuálna), aj na blogu som sa (ako inak) pochválila, TU. Tak som rozmýšľala, ako by som so svetom oslávila tento sviatočný deň a nuž nenapadlo mi nič iné, len si pospomínať na veľké životné míľniky, malé životné radosti, jednoduché momenty, skrátka drobnosti, ktoré robia dni lepšími, krajšími, zaujímavejšími, ktoré ma od jedného do druhého februára postretli.

A čo také pekné sa mi za ten rok stalo?

Začneme hneď tým najdôležitejším:

- upiekla som svoju prvú dvojposchodovú tortu (TU)

- po dlhom a úmornom boji a rozhodovaní som si v tých najkrajších šatách od tej najšikovnejšej prevzala diplom a úspešne spromovala (TU)

- aby som mohla o dva mesiace na to zistiť, že ma prijali na inú školu do Dánska (a keďže túto otázku dostávam celkom často - je to niečo úplne iné, ako som študovala a nie nie je to doktorát a no a čo, nikdy nie je neskoro pustiť sa do toho, čo vás naozaj baví) (pozri aj TU)

- a o ďalšie dva mesiace sa tam samučičká (ak nerátam tých asi sedemdesiattri kufrov) presunúť (a o niektorých mojich dánskych dobrodružstvách si môžete čítať TU)

- a niekde medzi tým môj drahý blog oslávil svoj prvý rok ! TU (aký krásny rým)

- začala som sa učiť dánštinu a úspešne ukončila prvý modul (už len päť)

- napísala som guest post na jeden krásny blog o tom, čo mám rada, nájdete ho TU

- môj slovenský vianočník sa prepracoval až na samotný sashe fejsbuk (áno, pre mňa to bol malý úspech, lebo som sa na ňom namakala a budem pevne veriť, že čoraz viac ľudí objaví aj s mojou drobnou pomocou čaro handmade)

- a bola som predávať svoje šperčíky aj na Retro burze (TU)

- a vytvorila som jednu extra mega špeciálnu a jedinečnú kolekciu šperkov, ktorú nájdete len a len TU (a toto ste zaručene nevedeli)

- sama Lucy Hudec ma nakreslila !!! ♡♡♡ (TU som) nikdy sa z toho neprestanem tešiť

- a tento môj návod sa dostal až na Mollie tvorí stránku 

- bola som vyvolená a stala sa jedným zo šťastných účastníkov cca 10 dňovej study trip do Barcelony, ktorá ma čaká v apríli

- našla som si svoju prvú dánsku brigádu ! síce iba trojdňovú, ale aj pár koruniek je lepších ako drátom do oka

Tak. Toľko v skratke maličkosti a udalosti, na ktoré som si pospomínala, ktoré toto moje dospievanie sp ríjemnili. A nech som vám všetkým príkladom, že starne iba váš občiansky preukaz, ale nie vaše sny.

O smrtiacom syre

Dnes to nebude o ničom inom, len o tom, ako sa mám. Včera naobed som doletela do Dánska. Neviem či si pamätáte, ako som vám spomínala, že som do 14teho decembra musela zbaliť svoje dve švestky (v preklade asi 78 kusov krabíc, kufrov, tašiek, igelietiek, vedier, vešiakov rôznych tvarov a veľkostí) a nájsť byt, aby som v januári nebola bezdomovec. Ako hovorí staré príslovie, Baša mieni, vesmír mení a tak som teda tie dve švestky zbalila, poctivo ich rozdelila do dvoch izieb v dvoch bytoch mojich kamarátiek, čím som sa postarala o to, že jediný spôsob, ako sa môžu pohybovať po miestnosti, je lietať a spokojne odišla domov. Včera, v piatok, na obed som letela naspäť do Dánska. Úprimne sa priznám, ešte vo štvrtok som si trhala vlasy a prvý krát po piatich týždňoch podľahla návalom paniky, pretože som si uvedomila, že o 24 hodín sa ocitnem v cudzom štáte s dvoma kuframi s nadváhou a nebudem mať kde hlavu skloniť. Keďže moja karma je čistá ako ľalia a väčšinu dňa som sa snažila zasvätiť intenzívnemu pozitívnemu mysleniu, vesmír ma nenechal v kaši a tak som včera po prílete dorazila na internát, kde som ja a moja spolubývajúca dostala izbičku (predpokladám, že sme tu na čierno, tak to nikomu nehovorte). Izbička má, odhadom, asi 1,9 x 2,5 metra a len jednu posteľ, ale stále je to lepšie ako ulica. Posilnené vedomím, že máme kde prespať, sme sa vybrali do obchodu nakúpiť pár jednoduchých potravín. Ja som stavila na dve kilá pomarančov, litrový jogurt, knäckebrot, syr. Na čom by nebolo nič zvláštne. Keby som neprišla na izbu a hladná, nerozbalila syr a nechystala sa na prípravu najmňamóznejšieho knäckebrotu. Ale len do chvíle, kým som syr nerozbalila. A zistila, že som musela kúpiť ten najsmradlavejší syr v celom Dánsku (skutočne, čakali by ste od neškodného plátkového vákuoovo baleného syra vôňu stuchnutých ponožiek?!). Samozrejme ho bolo hneď cítiť v celej miniatúrnej izbe (podľa mňa v celom Dánsku). A nebolo úniku. Na chodbe je malá chladnička, kam som syr ukryť nemohla, lebo by som tým vyhubila všetkých ubytovaných (a aj korbáčiky, ktoré som si tam schovala). Rozmýšľala som nad tým, že ho pôjdem von vyhodiť, ale to by som musela prejsť cez kuchyňu, kde bola práve v plnom prúde veľmi hlučná párty cudzích ľudí a na to som sa príliš hanbila. Urobila som teda jedinú vec čo mi napadla, ošúpala som pomaranč a šupkami balíček obložila a položila ho na najvzdialenejšie miesto od postele. Zatiaľ žijeme.

Ak budete mať čas, budem vďačná ak mi pošlete jednu pozitívnu myšlienku, aby som si byt čo najskôr našla. Nie, že by mi tu nebolo dobre, ale keďže som túto situáciu nečakala, musela som dnes vyraziť do H&M aby som mala čisté ponožky. :D

Tak mi držte palce a majte sa zatiaľ krásne ! ;)

Fotky s príspevkom, samozrejme, vôbec nesúvisia. Sú z jednej bratislavskej kaviarničky, kde som ešte nebola a chcela ísť. Bola som, videla som a môžem ísť ďalej. Najlepšie miesta v Bratislave aj tak pozná Katka a vždy keď som doma, vytiahne ma niekam, kde to nepoznám a som miestom nadšená. Každému odporúčam vyraziť si s ňou! :D

Foto: Lucka (tu + tu)

Servus 2014 !

Aj v roku 2014 …

In 2014 ...

… si budeme spolu ukľudňovať nervy pečením

… we'll keep calm and bake cakes

… vás neprestanem udivovať tým, koľko ružových vecí som na seba schopná obliecť

… I won't stop surprising you how many pink things am I able to put on

… vás budem pravidelne informovať o tom, ako je v Dánsku

… I'll keep you updated how my life in Denmark looks like

… by som vám chcela viac porozprávať o filmoch, ktoré mám rada a často ani neviem prečo

… I would like to tell you more about movies I like (and sometimes I don't even know why)

… budem cestovať, zatiaľ mám istú jednu cestu, ale držte palce, aby vyšli všetky tri (a kľudne viac)

… I will travel, so far one trip is sure, but wish me luck and let's hope all three I wish for will happen (and more)

ZDROJ

… budem veselo kombinovať všetky doplnky, ktoré sa mi zapáčia

… I will combine everything I like

… budem plameniačiť vždy, keď sa bude dať a veriť v ružovú budúcnosť mojich plameniačkov

… I will keep making my little jewelry pieces every time I can and never stop believing in their pink future

A aký bude váš 2014 ?

Nech je skvelý, ružový a sladký!

What will your 2014 be like?

Let it be great, pink and sweet!

Bashaland 2013

Rovnako ako minulý rok, aj tento rok si neodpustím malú spomienku za rokom starým. Pre mňa bol rok 2013 výnimočný - našla som si novú prácu, zoštátnicovala, bola prijatá na novú školu, opustila obe práce a presťahovala sa do Dánska.

To tak v skratke :)

Do nového roku 2014 (to sa kedy stalo?!) vám želám opäť to pozitívne myslenie, lebo by ste neverili, aké zázraky dokáže! Okrem toho kôpku splnených snov a úspechov. A nezabúdajte pomáhať. Lebo síce neviete kedy, ale vždy si môžete byť istí, že sa vám to vráti! ;)

A ako nám spolu bolo v tomto roku?

outfit: JAN / FEB / MAR / APR / MAJ / JUN

V januári sme spolu skúšali domáci peeling na pery a robili sme aj fešácke golieriky, pri príprave osláv ste sa mohli inšpirovať našimi silvestrovskými mňamkami. 
Vo februári sme boli spolu v Praze, spravili sme si skvelú kukuricovú polievku, môj Ružový plameniak sa bol prvýkrát ukázať svetu na Retro burze a spoločne sme privolávali jar.
V marci ste sa o mne mohli dozvedieť tie najzvláštnejšie pikošky, ukázala som vám, že viem piecť aj super zdravé a zároveň mňamózne banánové chlebíčky, ale aj obrovské mega torty na oslavu narodenín.
V apríli sme v nastolenom koláčovom trende pokračovali a upiekli sme si tortu Pavlova, zobrala som vás na moje promócie a predstavila som vám môjho malého Blackieho. 
V máji som vám predviedla môj krásny náhrdelník s múdrymi slovami Oscara Wilde-a, aj moje morsko-panné náušnice a spravili sme si aj mňam-mňam vločkový koláč.
V júni sme si spravili karfiolovú pizzu (je oveľa chutnejšia ako znie!), vyrobili sme si domáce arašidové maslo, Blackie pre vás otestoval mňamózne zdravé psie sušienky zo Sušienkova, pospomínali sme si na kabelky, aké sme všetky v mládí povinne vlastnili. 

V júli som vám ukázala, ako kombinujem moju obľúbenú sukňu, spravili sme si domácu zmrzlinu, ako sa obliekam, keď chcem vyzerať ako pistáciová zmrzlina, spravili sme si veggie tortily a zobrala som vás na fotenie s Luckou.
V auguste sme si pochutnali na pečených paradajkách, ukázala vám, čo som si obliekala na dovolenke, prezradila, aké maličkosti mi robia radosť a porozprávala som vám o tom, ako si život cestu nájde (a dodnes som vďačná za veľké množstvo pozitívnych a pekných reakcií, článok som uverejňovala s malou dušičkou).
V septembri sme si spravili skvelý čokoládový koláčik s hruškami, fazuľky podľa Jamieho a porozprávala som vám, prečo som sa vybrala do Dánska.
V októbri ste mohli vyskúšať, ako originálne usporiadať fotografie po izbe, ja som vyvetrala moju vintage sukničku, spravili sme si polentový koláč s kozím syrom, zrekapitulovala som, ako sa zatiaľ v Dánsku mám.
V novembri som skúšala kysnuté buchty a vyrobili sme malú kabelku. 
V decembri som plameniaka opäť vzala na Retro burzu, spravili sme si vianočné koláčiky a v mojom slovenskom vianočníku ste sa mohli inšpirovať pri kúpe vianočných darčekov iba zo Slovenska a mnohé vlastnoručne vyrobené.

outit: JUL / AUG / SEP / OKT / NOV / DEC

Taký bol môj bashalandovský rok. Bol skvelý a dúfam, že rovnako skvelý bol aj váš rok. A čo je ešte dôležitejšie - nech je ten ďalší ešte lepší!

Želám vám úspešný koniec roka starého a najlepší štart do roka nového!

Did you know ... ?

Poznáte ma. Mám sa rada a najšťastnejšia som, keď ma majú radi aj ostatní. Čo v blogosvete znamená asi, že mám rada svoj blog, baví ma písať a vymýšľať naň a som šťastná, keď to ostatní čítajú, keď sa im to páči alebo im to niečo dá. Jednoducho keď si na blogu dáte záležať a niekto si to všimne a ocení to. A tak ma veľmi potešilo, keď ma Petalka nominovala na Liebster blog award. A čo ma potešilo ešte viac, mojou úlohou je zodpovedať niekoľko otázok. A vy viete, ako rada rozprávam o sebe... 

A keďže sa mi takéto aktivity páčia, rada budem pokračovať a nominujem aj ďalšie, pre zmenu moje, obľúbené blogy (ktoré majú menej ako 200 fanúšiko-sledovačov). Ja som pre vás vybrala moje 3 obľúbené a odporúčam, aby ste si ich pozreli (a budem rada, ak budú kočky pokračovať, lebo som si dala záležať na tom, aby som pre ne vymyslela skutočne šteklivé otázky!)

Takže odporúčam vám moju obľúbenú Berny (Robert Rosenberg v sukni!) (Bernuška, dúfam, že sa neurazíš, ale nemohla som odolať :D), Dandelijon (najveselšie fotky a k nim najrozkošnejšie texty) a Tinu (keď sa chcete naozaj dozvedieť novinky a zaujímavosti z každého rožka).

A moje otázky pre vás, dievčatá (a pre ktorúkoľvek z vás, ktorá by mi rada odpovedala, potom mi napíšte link na príspevok do komentárov ;)

1. Koľko ružových vecí máš v šatníku (aj ponožky akceptujem)?

2. Keby si mohla stretnúť jednu známu osobnosť, ktorá už nežije, kto by to bol?

3. Aká je tvoja obľúbená čokoláda?

4. Napadá ti niekto, kto je krajší ako Johnny Depp (ak áno, budem potrebovať siahodlhé vysvetlenie ako si na to prišla!)?

5. Existuje kniha, ktorú si čítala už stokrát a ešte aspoň stokrát budeš?

6. Vedia tvoji známi/kamaráti/rodina o tvojom blogu?

7. Keby sme sa nepoznali a stretli sa prvýkrát, čo by si mi o sebe prezradila (samé chvály a pozitíva poprosím!)

8. Aká je tvoja vysnívaná krajina/mesto/miesto a prečo ťa láka?

9. Aká bola tvoja obľúbená hračka v detstve?
10. Aké jedlo varíš / koláč pečieš najčastejšie?

A otázky, ktoré som dostala ja:

1. Tešíš sa, že si sa tu ocitla? ;)

Jasné! Ako som popísala na začiatku, mňa takéto ocenenia vždy potešia. Mám svoj blog rada, rada sa mu venujem a prispievam naň a teší ma, keď to niekto ocení a páči sa mu, čo robím.

2. Prečo si sa rozhodla blogovať?

Asi pre nepotlačiteľné narcistické chúťky. :D Alebo pre obsah môjho šatníka, botníka a šperkovnice, baví ma obliekať sa a kombinovať a keď sa mi niečo výnimočne páči, rada sa o to podelím. Ak nájdem dobrý recept, podelím sa oň, lebo aj ja často hľadám inšpiráciu na internete. Keď nájdem niečo, čo musím mať, spravím každý mesiac môj 5+1 zoznam. A najnovšie blog využívam na sprostredkovanie svojho života, štúdia a nových skúseností v cudzej krajine, keďže od augusta fungujem v Dánsku.

3. Máš aj anonymné a škaredé komentáre, alebo len dobré skúsenosti s čitateľmi?

Asi "najškaredší" komentár, aký som kedy dostala, bolo na môj outfit - že niečo s niečím neladí. Čo ale nepovažujem za škaredý komentár, ja mám rada, ak ľudia vyjadria svoj názor, pretože je logické, že sto ľudí - sto chutí. Ľudia asi vedia, že ja som citlivá bytosť a na negatíva reagujem zle a som z nich smutná. A anonymné komentáre dostávam. Ale len pekné. V podstate jeden z komentárov, ktorý mi najviac utkvel v pamäti a ktorý ma nesmierne potešil, bol anonymný v tomto článku a znel:

"Bashi, si super, chcela by som ťa mať za kamošku. drž sa! Jana" Dodnes sa z neho veľmi teším a Janku, ak číta, pozdravujem :))

4. Čo ťa drží pri tom, aby si to s blogom nevzdala?

Asi ten narcizmus? :D Ale nie. Blog ma baví a (klišé, ale pravda) aj keď som to nečakala, našla som si veľa "virtuálnych" kamošiek práve vďaka blogu :) A najnovšie ho využívam ako môj dánsky denníček. Môj blog ma baví a mám ho rada, prečo by som sa ho vzdávala? ;)

5. Koľko krát denne klikneš na štatistiku svojho blogu?

Ehm, nebudem klamať, že ma štatistika vždy zaujíma :D Väčšinou hneď ako sa na blog prihlásim, prípadne keď pridám nejaký nový článok, keď mi to napadne, no proste áno, štatistiku si pozerám rada (a hlavne vtipné slová ako sa ku mne ľudia dostali! "Outfit štyridsiatnička" je dodnes môj favorit)

6. Si na ňom závislá?

Na blogu? Asi nie. Mám ho rada a je pravda, že keď dlhšie nepridávam, som z toho nervózna, ale skôr akosi zodpovedne - myslím, že ľudia, ktorí na môj blog chodia chcú vidieť nové články často, takže sa hnevám sama na seba, keď dlhšie neprispievam - ako napríklad teraz, keď som prišla do Dánska a mala som problémy s časom, internetom, novým svetom. 

7. Čo ťa na iných blogoch vytáča?

Som toho názoru, nech si každý robí svoj blog ako chce, nech tam má čo chce a čo sa mu páči. Je to každého malý svet a sám si je zodpovedný za to, čo z neho ľuďom ukáže. Ale naozaj nemám rada komentáre v ktorých mi ľudia svoj blog vnucujú (príď, sleduj ma, mám giveaway atď). Mňa osobne to okamžite od blogu odradí.

8. Aké blogy by si odporučila ostatným?

Tak, samzrejme, najmä moje tri hore zmienené. Potom moju obľúbenú Vivi, rada chodím aj k Lizzy, Zuz, zo zahraničných asi A beautiful mess alebo Cupcakes & cashmere. 

9. Ako dlho si myslíš, že ťa ešte blogovanie bude baviť?

Navždy. Dúfam. Chcem. Kým bude čas a budem mať pocit, že musím a mám čo povedať, prečo nie?

10. Charakterizuj seba a svoj blog tromi slovami.

Strašnezlatáamilá. Avtipná. Ružová.

Črepinky môjho dánskeho denníčka

V Dánsku sa zhoršilo počasie a rozpršalo presne asi tak 11 hodín po tom, ako som podávala čerstvé a chrumkavé informácie domov o tom, ako tu je krásne a ako som si vyšla v ten deň do sveta iba v tielku. Doma v tom čase už lialo a vesmír sa postaral, aby som za domovom smútila čo najmenej a zoslal mi sem trochu dažďa a vetra. Tak mi treba. Pozitívna stránka veci – ideálny čas na opätovné stretnutie s mojim obľúbeným mintovým sloníkovým svetrom! Inak sa mám stále dobre, stále nadávam na rovnaké veci (ako napríklad, že nemám internet. Naozaj sa cítim ako bez ruky. OK. Možno bez malíčka. Na nohe. Ale niekedy je to fakt na prd) a stále chodím po obchodoch a odpočítavam dni, kedy sa presťahujem, aby som si mohla pokúpiť všetky tie krasotiny a pekne si zariadiť izbičku, bytík alebo kam ma od novembra zaveje. Zatiaľ mám iba dočasné ubytovanie, tak sa snažím ho príliš nezapratať, nech sa mi lepšie sťahuje. Aj tak vám ale ukážem malé kúsky môjho príbytku. A nové kúsky (OK, niekedy sa naozaj nedá odolať! Ale taška za 10kr, to sa v obchode nenecháva, keďže aj jedna cesta autobusom stojí dvakrát toľko – a s cenou mojich vysnívaných čižiem, ktoré som minulý týždeň objavila ani neporovnávám). A veľké raňajky, ktoré sú nutnosť po tom, ako sa dostanem na drum and bass párty a domov dojdem s ružovými vlasmi (poznámka domov – boli to iba končeky a bohužiaľ sa hneď na druhý deň vymyli :)

V poslednej dobe ma najviac zamestnáva veľký školský projekt, ktorý prezentujeme v utorok a potom vám o ňom s radostou napíšem viac, teda ak budeme mať taký úspech ako očakávame. Dovtedy zdravím všetkých školopovinných, lebo skôr či neskôr v tomto mesiaci dojde skoro na každého (a nebudem študírovať sama).

Tak nám želám pekný september!