O smrtiacom syre

Dnes to nebude o ničom inom, len o tom, ako sa mám. Včera naobed som doletela do Dánska. Neviem či si pamätáte, ako som vám spomínala, že som do 14teho decembra musela zbaliť svoje dve švestky (v preklade asi 78 kusov krabíc, kufrov, tašiek, igelietiek, vedier, vešiakov rôznych tvarov a veľkostí) a nájsť byt, aby som v januári nebola bezdomovec. Ako hovorí staré príslovie, Baša mieni, vesmír mení a tak som teda tie dve švestky zbalila, poctivo ich rozdelila do dvoch izieb v dvoch bytoch mojich kamarátiek, čím som sa postarala o to, že jediný spôsob, ako sa môžu pohybovať po miestnosti, je lietať a spokojne odišla domov. Včera, v piatok, na obed som letela naspäť do Dánska. Úprimne sa priznám, ešte vo štvrtok som si trhala vlasy a prvý krát po piatich týždňoch podľahla návalom paniky, pretože som si uvedomila, že o 24 hodín sa ocitnem v cudzom štáte s dvoma kuframi s nadváhou a nebudem mať kde hlavu skloniť. Keďže moja karma je čistá ako ľalia a väčšinu dňa som sa snažila zasvätiť intenzívnemu pozitívnemu mysleniu, vesmír ma nenechal v kaši a tak som včera po prílete dorazila na internát, kde som ja a moja spolubývajúca dostala izbičku (predpokladám, že sme tu na čierno, tak to nikomu nehovorte). Izbička má, odhadom, asi 1,9 x 2,5 metra a len jednu posteľ, ale stále je to lepšie ako ulica. Posilnené vedomím, že máme kde prespať, sme sa vybrali do obchodu nakúpiť pár jednoduchých potravín. Ja som stavila na dve kilá pomarančov, litrový jogurt, knäckebrot, syr. Na čom by nebolo nič zvláštne. Keby som neprišla na izbu a hladná, nerozbalila syr a nechystala sa na prípravu najmňamóznejšieho knäckebrotu. Ale len do chvíle, kým som syr nerozbalila. A zistila, že som musela kúpiť ten najsmradlavejší syr v celom Dánsku (skutočne, čakali by ste od neškodného plátkového vákuoovo baleného syra vôňu stuchnutých ponožiek?!). Samozrejme ho bolo hneď cítiť v celej miniatúrnej izbe (podľa mňa v celom Dánsku). A nebolo úniku. Na chodbe je malá chladnička, kam som syr ukryť nemohla, lebo by som tým vyhubila všetkých ubytovaných (a aj korbáčiky, ktoré som si tam schovala). Rozmýšľala som nad tým, že ho pôjdem von vyhodiť, ale to by som musela prejsť cez kuchyňu, kde bola práve v plnom prúde veľmi hlučná párty cudzích ľudí a na to som sa príliš hanbila. Urobila som teda jedinú vec čo mi napadla, ošúpala som pomaranč a šupkami balíček obložila a položila ho na najvzdialenejšie miesto od postele. Zatiaľ žijeme.

Ak budete mať čas, budem vďačná ak mi pošlete jednu pozitívnu myšlienku, aby som si byt čo najskôr našla. Nie, že by mi tu nebolo dobre, ale keďže som túto situáciu nečakala, musela som dnes vyraziť do H&M aby som mala čisté ponožky. :D

Tak mi držte palce a majte sa zatiaľ krásne ! ;)

Fotky s príspevkom, samozrejme, vôbec nesúvisia. Sú z jednej bratislavskej kaviarničky, kde som ešte nebola a chcela ísť. Bola som, videla som a môžem ísť ďalej. Najlepšie miesta v Bratislave aj tak pozná Katka a vždy keď som doma, vytiahne ma niekam, kde to nepoznám a som miestom nadšená. Každému odporúčam vyraziť si s ňou! :D

Foto: Lucka (tu + tu)