Goodbye Barcelona

Sedím si na letisku a je mi dobre. Na dnešný deň som si naplánovala neľahký cieľ – navštíviť 4 krajiny: ráno som opustila Barcelonu, aby som si mohla posedieť tu, v Hamburgu, odkiaľ píšem tento príspevok, kde večer nasadnem na lietadlo do Viedne a v neskorých nočných hodinách sa mi snáď šťastlivo podarí dosiahnuť cieľ – Bratislavu. V Barcelone som strávila 10 dní na study trip-e a musím sa priznať, že som si toto mesto zamilovala. Hlavnou úlohou bolo obiehať spoločnosti, ktoré nám venovali hodinku až dve a zistovať tajomstvá ich biznisu (nie, že by som vám ich prozradila, ha). Pre mňa najzaujímavejšia bola návšteva butiku Lacoste, najväčšieho v Barcelone. Zistíte, ako často a podľa čoho sa mení tovar, odkiaľ chodí, čo, prečo, ako. Môj druhý favorit bola návšteva štúdia dizajnéra menom Mariscal. Keď nám pani, ktorá nás sprevádzala len tak mimochodom ukázala plagát k poslednému filmu môjho miláčika, Almódovara, Los amantes pasajeros, s tým, že pomáhali s dizajnovou stránkou filmu a vytvorili aj tento plagát, lebo Mariscal a Pedro sú dobrí kamoši, skoro som na mieste zamdlela. Tento dizajnér robil napríklad aj maskota olympijských hier v Barcelone v roku 1992, nadizajnoval najštýlovejšiu predajňu H&M v akej som kedy bola alebo vykreslil Hello Kitty (jeden z klientov) kalendár, ktorý vyšiel v náklade 15 miliónov kusov, veď čo sa budeme... Boli sme aj v cukríkárni Papabubble, kde sme skoro dve hodiny pozorovali, ako vznikajú tie malé sladké cukríky (drobné sklamanie, keď sa mega veľký cukríčisko veľký ako nadrozmerné poleno premenil na stovky malých jednozubiek). Okrem návštev som aj nasávala Barcelonu ako takú – napríklad na ceste na hop on – hop off autobuse (to je taký, čo vás celý deň vyváža po významných barcelonských bodoch a vy môžete vyhopnúť a nahopnúť počas celého dňa kedy chcete, ako chcete), čo malo za následok, že ja a moja spoluparťáčka sme vyzerali ako dve „gamby“ (lebo ako som sa naučila, gamba, znamená po španielsky krevetku. Alebo srandusirobiaci slangový výraz pre blbých turistov, ktorí sa spália do chrumkava). Bola som aj na pláži (v tričku s trojštvrťovým rukávom, tiež odporúčam, vyzerám na rôznych častiach tela ako poľská vlajka), v Sagrada Familia (ach jaj. Taký cool priestor, ktorý by aj ateistu na kresťana obrátil. Len som chodila hore dole a ochkala.), mala som cool happy zmrzlinus očami (ktorá je krajšia ako chutnejšia), prvé dni sa prejedala tapasom a sangriou všeho druhu, aby som sa posledné dni uskromnila na bagetu, pizzu a minerálku, bola som poobdivovať magickú fontánu, ktorá vždy v piatok a sobotu dve hodiny vyhráva a mení farby (nádherný zážitok, kým sa nespustí lejak a kŕdeľ splašených turistov neuteká z miesta činu ako vyplašené gazely),  navštívila som štýlové decentne predražené sekáče, bola som na markete La Boqueria a vyjedala  tam čerstvé ovocie, nosila holé nohy a tričká s krátkym rukávom a popritom všetkom som sa nesmierne a nadosmrti zamilovala do nádhernej Barcelony.