Niektorí to majú už šťastne za sebou, niektorí pred sebou, niektorí už zabudli, niektorí by to radi vrátili, niektorí nevedia, o čo prichádzajú. Učenie. Na skúšky, maturity, štátnice, vodičák. Lebo človek sa učí celý život a ak ste ako ja, tak doslova a tej škole skrátka pokoj nedáte a nedáte. TU si môžeme spolu pospomínať, ako to vyzeralo, keď som sa učila na štátnice (moje vtedajšia predpoveď viac-menej do bodky naplnená). Momentálne sa učím, ale inak. Posledný týždeň som stresovala a šalela, lebo som dokončovala jednu prácu do školy (ak by to niekoho zaujímalo, vylepšovala som purchasing stratégiu jednej vymyslenej firmy) a keď som v nedeľu doklepla posledné písmenká a poslala to môjmu múdremu kamarátovi na kontrolu, vydýchla som si (do čistého povysávaného bytu s krásne nalakovanými nechtami) a s novým nádychom začal nový stres. V Dánsku na mojej škole totiž nemáme klasické skúšky ako doma, namiesto toho na nás idú rafinovane a chcú naše znalosti vidieť takmer v praxi a overiť si, či sme sa naozaj niečo naučili. Ide do tuhého, klamať sa nedá. A Baša začína stresovať. :D Poskladali sme si skupinku 6tich ľudí rôznych národnosti a špecializácií, vybrali scénar, podľa ktorého pracujeme (u nás o konkurenciu medzi firmami, najmä po dopade krízy), dohodli sa na existujúcej firme, na ktorú naše múdre reči a scénar aplikujeme - zvolili sme si Abercrombie&Fitch, lebo dokafranejšiu firmu by ste ťažko našli, takže skvelé, máme čo naprávať, zapracovať na ich pošramotenej povesti a nakoniec si zvolili jednu hlavnú tému, s ktorou ideme pracovať a naprávať (u nás približne ako zapracovať na imidži spoločnosti, zlepšiť ho, rovnako ako ich umiestnenie medzi konkurenciou a to všetko na európskom trhu)… jedine, že by nie. K tomu si každý z nás volí pod otázku, ktorú vyrieši na základe svojej špecializácie a firme pomôže so stratégiou. Vtip je v tom, že celá skupina musí pracovať ako reálna firma - ak sa náš brander rozhodne, že image firmy napravíme napríklad ekologickejšou stratégiou či materiálmi, odrazí sa to na tom, čo náš návrhár navrhne a vymyslí a aj na mne, pretože musím nájsť dodávateľov (látky, materiálov, výroby…), ktorí tomu zodpovedajú. Približne, zjednodušene povedané, nech mi tu nikto nespí. Celé je to veľmi zaujímavé a užitočné, pre budúci život, akurát nájsť to, čo chcem opraviť a ako, je tak ťažké...
A vtedy prichádzajú študijné momenty. Možno niektorí z vás zabudli či nevedia, preto som si pre vás zhrnula, čo správny študent zavretý medzi štyrmi stenami potrebuje a nemôže bez toho pri učení žiť (vysávač a prachovku som nefotila, ale odporúčam ako vhodnú výbavu na štúdium):
- samozrejme, počítač, niekde tie články, čísla z posledných kvartálov, mená držiteľov podielu, nadávky sklamaných zákazníkov, tony inšpirácie, cudzie eseje a diplomovky, skrátka všetko to, čo mi môže pomôcť, treba niekde hľadať (neviem, či vidíte vpravo na obrazovke ukazujem, koľko článkov mám pootváraných)
- učebnica, predsa len, som stará škola, za mojich mladých čias tie internety až tak nefičali, čo ste nemali z knižky ste skrátka nemali, hľadať, čítať, zapisovať, vypisovať, čo sa za mladi naučíš, to na vysokej oceníš
- poživeň, samozrejme, mozog musí pracovať, toto je môj momentálne najobľúbenejší chod, varím ho denne, volá sa preboha-ako-to-všetko-zjem-kým-sa-vysťahujem-hodím-to-na-panvicu-spolu-a-niečo-z-toho-snáď-bude. Delikatesa!
- spomienka na domov, Kofila, ktorú doma nejem snáď nikdy, no v apríli som si spravila zásoby do Dánska (tri Kofily) a, samozrejme, keď sedím a hľadám a dojem môj mňamózny hlavný chod, niečo malé sladké sa zíde
- laky na nechty, klasika, praktická vec, konečne máme kopu času na krásnu manikúru, škoda ho nevyužiť, aj od toho večného hľadania v počítači či knihe si treba oddýchnuť
- áno, toto naozaj neviem, ako sa sem dostalo, môžeme to nazvať malý nákup za odmenu, ktorý prišiel o tri týždne skôr prípadne praktická príprava na skúšku, keďže teda študujem ten manažment nákupu, tak snáď v rámci poctivej prípravy musím niečo kúpiť, napríklad ako tieto neodolateľné šortky Gina Tricot, keď som sa cestou zo školy z konzultácie zastavila kúpiť iba čučoriedky….
Počula som, že aj doma sú horúčavy. Neviem, ako to Dánsko robí, tu je podľa teplomera asi 22 stupňov, ale poviem vám, zhýňam. V utorok sme mali skupinové stretnutie, myslenie v tomto teple je náročné a vyčerpávajúce, tak sme sa s mojou spolubývajúcou poobede vybrali k jazeru - to pôjdeme iba ku knižnici a potom na tretej doprava. Jasné, skvelé, ideme, keďže ja som zarytý necyklista a ona pred týždňom bicykel predala, tak pekne pešo. Netrvalo dlho a začala som úprimne preklínať moje krásne, zlato-ružové sandáĺky, ktoré od augusta čakali, kedy ich obujem. Hovorím si, jasné, labka si musí zvyknúť na iné ako tenisky. Prebrali sme všetkých mojich aj jej kamarátov (však toľko ich zase nemáme) a konečne dorazili k jazeru, kde som zo seba strhla tielko (nie, nebojte sa, otvorte oči, všetko v poriadku, mala som pod ním vršok plaviek). Dve hodiny sme si polemrili, na kúpanie voda studená, tak sme sa len opalovali (prd z toho, aj tak ma viac opálilo cestou, leto začínam vypálenými ramienkami). Doma som, zo zvedavosti, skontrolovala, kde to vlastne to jazero je. Prosím pekne, 4,5 km, slovom štyri a pol kilometra, takže sme prepochodovali dokopy 9 km aby sme si dve hodinky poležali na deke pri vode. No. Čo vám poviem. Ženská logika… :D
