Barbora má Viktoriu

Milý čitateľ,

či už si na tento príspevok klikol náhodou a si tu prvýkrát alebo si sem kedysi chodil pravidelne, vítam ťa. Tento blog som písala nejaký čas a bolo mi ľúto, že som prestala. Prišlo to nejak prirodzene, keď sa človek mení a rastie a dospieva, stalo sa to aj mne (nie veľmi. Len trošku.). Stále žijem v Dánsku, len už nie sama - žijem s priateľom a našou dcérou, Viktoriou, ktorá sa narodila v januári 2017.

Kto by to bol povedal, že? :) Ak máš chuť prečítať si, aké je to keď má niekto ako ja, človek z vlastného sveta a vesmíru, zrazu dieťa, pozývam ťa na môj nový blog Barbora má Viktoriu.

O mne, Barbore a mojej dcére, Viktorii a našich spoločných zážitkoch. Akurát, že to nie je taký bežný mamičkovský blog z ktorého ti naskakuje husia koža. Skús kliknúť a uvidíš. ;)

DIY almost Lyngby vase alebo vlastnoručná váza na kvety

Po dlhej dobe pridávam DIY príspevok, aj keď myslím, že ten do-it-yoursel, čiže urob-si-sám názov je príliš vznešený a pravdepodobne mi dáte za pravdu, keď budete čítať a sledovať obrázky ďalej. Ale nedalo mi. Ak ste si pred časom prečítali, ako som sa dala na výrobu barového stolíka, viete, že mám na povale sprej (vlastne dva, jeden čierny matný a jeden strieborný) aj že som objavila moju najnovšiu úchylku a to je sprejovať, čo mi príde pod ruku (a potom sú z toho efetkné lacné dekorácie a nie, že nie). A tak vznikla aj táto váza, na ktorú som neprimerane hrdá.

A hneď zistíte prečo, keď zbadáte, ako vyzerala pred mojim útokom. Jedna vec, ktorú o mne možno viete, možno nie je, že milujem pocit ušetrených peňazí (kto by nie, že), ale keďže milujem aj nakupovanie, vyzerá to u mňa asi tak, že kúpim, čo chcem a čo treba, ale urobím všetko na svete preto, aby som to kúpila v akcii či zľave. :D A preto asi prvé slovo, ktoré som sa naučila po dánsky, bolo TILBUD - zľava. Ale aby ste si zase nemysleli, že kupujem všetko, čo vidím v zľave - odtiaľ potiaľ! :D Jednoducho kúpim, čo chcem alebo čo treba, ale kúpim to lacnejšie /ak sa dá/. V praxi to vyzerá, že som napríklad taniere kúpila v outlete v deň keď tam mali ešte extra 50% na všetok tovar. Kožené čižmy som si kúpila pred dvoma týždňami za 12 eur, keď vypredávali minuloročný tovar. Včera som kúpila banány za akciovú cenu (čo neznamená, že sú v horšom stave ako za pôvodnú cenu). A tak ďalej, pravdepodobne vám teraz zniem ako šialenec, čo behá po meste a hľadá zľavy, ale (zatiaľ) to tak nie je. :D Jednoducho mám šťastie, že viem nájsť také zlacnotiny. Ale späť k môjmu príspevku. Váza. Doma som žiadnu nemala a keďže občas sa mi podarí nejaké kvety dostať (alebo kúpiť, veď zľavy :D tak sa mi nejaká žiadala. V Dánsku sú populárne vázy značky Lyngby, pravidelne ich vidím v nejakom obchode, ktoré vyzerajú asi takto:

ZDROJ

Ale stoja čokoľvek od cca 30 eur vyššie (a keď hovorím vyššie, 20 cm biela váza stojí približne 70 eur a viac, podľa toho, kde ju kúpite, áno prosím). Čo som, samozrejme, pri mojej zľavy milujúcej povahe nemohla zaplatiť. Našla som ich aj v outlete, ale stále stáli okolo 15 eur. A preto som si pomohla. V obchode som kúpila sklenenú dózu na čokoľvek za cca 1 euro (a som si istá, že takýto kúsok by ste našli napríklad v KIK alebo ktoromkoľvek väčšom potravinovom reťazci v oddelení kuchynských serepetičiek),

ktorú som nastriekala na strieborno a nechala 24 hodín schnúť. Ideálne by bolo ešte raz prestriekať ochrannou vrstvou bezfarebného laku. A efektná lacná váza je na svete!

Hustá jesenná Minestrone polievka

V posledných dňoch, týždňoch varím vlastne stále. Dovolím si povedať, že odkedy som v Dánsku som sa už aj čo to naučila (najmä variť, aj keď je pravda, ze pokiaľ ide o recepty, už dávno sa mi osvedčilo, že v jednoduchosti je krása, takže to by bolo ťažko neuvariť keď si to zbytočne nekomplikujem). Jediný neslávne známy recept z môjho skromného repertoáru, ktorý mi napadá, sú slivkové knedle, ktoré som pred pár týždňami navarila záchodovej mise. Občas keď sa darí tak sa darí a mne sa v ten deň fakt darilo s cestom. A tak bola na večeru pizza. (A pár sliviek som zachránila do koláča.) Teraz je z toho obľúbená vtipná príhoda (aspoň pre niekoho. Lebo ja fakt neviem, čo je vtipné na tom, keď sledujem môjho Masterchef Južná Afrika, počúvať ako by ma moje famózne slivkové knedle dostali do finále :DD

Dnes sa mi ale zadarilo a spravila som fakt že podarenú minestrone polievočku, ktorú som si poskladala a prispôsobila z troch rôznych receptov, ktoré som objavila na internete a chcem sa o tento skvost s vami podeliť, kým mám recept v hlave. Je to parádna zeleninová bomba, plný kotlík vitamínov, ideálne na smutné jesenné dni. Teda aspoň mne sa takéto hustotiny polievkové žiadajú na jeseň! A táto spĺňala všetky požiadavky - hustá, plná zeleniny, sýta a ideálna na zahriatie. Teraz na jeseň smelo vyskúšajte!

Potrebujeme:

• 1 menšia cibuľa, nakrájaná na kocky
• 4 strúčiky cesnaku, pokrájané na malé kúsky
• 2 stredne veľké paštrnáky, ošúpané a nakrájané na kocky
• 4 stredne veľké mrkvy, ošúpané a nakrájané na kocky
• za hrsť zelených fazuliek
• 2 plechovky sekaných paradajok
• 1 plechovka bielej fazule v paradajkovej omáčke (alebo Cannellini fazule)
• 1,5 l zeleninového vývaru (napr)
• 2 stonky zeleru, nakrájané
• 1 stredne veľká cukina, nakrájaná na väčšie kocky
• 1 kuracie prsíčko (nemusí byť)
• soľ + korenie
• sušená bazalka + sušená mäta

Postup:

Vo väčšom hrnci rozpálime olej a opražíme na ňom cibuľu do sklovita, následne pridáme cesnak. Prihodíme paštrnáky, mrkvy, zelery a syčíme, miešame suroviny a chute, všetko na strednom plameni. Pridáme hrsť fazuliek, posolíme. Celá táto akcia mi trvala plus mínus 5 minút. Pridáme fazule, plechovky paradajok, miešame, okoreníme, pridáme vybrané bylinky a varíme. Zalejeme vývarom. Pridáme cukinu a kurací prs nakrájaný na malé kúsky. Celé to varíme za občasného miešania na miernom ohni, nie som si istá ako dlho, uvidíte podľa chutí, cca 15-20 (30) minút.

Ja som nakoniec pred servírovaním pridala trošku strúhaného syra, ale to je skôr moja osobná preferencia. :)

Pozrite aká je polievočka krásne hustá! Dobrú chuť!

Ako Baša stolíky strieka

Tento príspevok mi spontánne skrsol v hlave počas toho, ako som montovala poličku do kúpeľne. Ono to znie vznešene, ale v podstate je to pár kovových tyčiek, ktoré treba zošróbovať dokopy, pre normálneho človeka je to určite aktivita na 5 minút, mne len narvať kolieska do správnej diery trvalo toľko (a to debilné koliesko aj tak vypadlo, keď som veľdielo víťazoslávne dvihla nad hlavu). Okrem toho som zistila, že montovať akékoľvek skladačky z IKEA v čase PMS v tričku, ktoré je vyrobené z 91% polyesteru a 9% ľanu (to som si prečo kúpila? Určite to stálo 3 eurá) v byte na najvyššom poschodí počas slnečného nedeľného rána (ešte nie je ani desať, ešte som mala tak tri hodiny spať, veď je víkend)(aha počkaj, ja som nezamestnaná, ja mám víkend už tri mesiace), je niečo podobné ako naniesť na pokožku zábal z krvi (tento distingvovaný pokožkový slovník mi ostal ešte z čias, keď som pracovala v AVONe)(ahoj Kika)(teda, dúfam, že ma stále prídeš občas pozrieť na blog) a hodiť sa do klietky žralokov – príjemné a bezbolestné(bože Baša, zas si vtipná). Odložila som poličku bokom na fľašky na zemi a začala písať – fľašky sú súčasťou barového stolíka, ktorý som sa rozhodla vyrobiť, lebo to znelo zábavnejšie ako písať životopisy a hľadať si prácu a v konečnom dôsledku určite aj dôležitejšie, kto by chcel mať fľašu vína položenú na parketách. Barový stolík je na povale, odkiaľ som pred tromi dňami utiekla, lebo som sa skoro zadusila. Barový stolík je totiž bývalý malý stolík pod počítač, ktorý som sa v návale geniality rozhodla nastriekať čiernym matným sprejom v uzavretej miestnosti bez okien. Hneď potom, ako som vysmrkala z nosa tri vreckovky čierneho spreju (to som nepovedala? Ničím som si noštek nekryla) a polhodinu visela z okna v kúpeľni mysliac na slová môjho chlapa, ktorý si občas a rád robí srandu zo Slovákov a jedným z jeho obľúbených vtipov je, že Slováci sa sami vyhubia ako dinosaury (v tejto chvíli som asi prvýkrát uverila v toto proroctvo).

Inak áno. Takto sa ja mám. A viem, že som dlho nenapísala, ale buď som žila bez internetu alebo som dovolenkovala (užívam si nezamestnanosť plnými dúškami). Alebo mala pocit, že neviem a nemám čo povedať. A týmto pozdravujem do Holandska kočku, čo mi dala taký skvelý komentár, že som sa rozhodla, že aj písanie o striekaní barových stolíkov je lepšie ako nič. Dúfam.

Inak k môjmu dovolenkovaniu – neviem, či ste niekedy boli na dovolenke, kde ste neboli s kamarátkou, ale s novou frajerkou kohosi, s ktorou máte spoločnú asi len jedinú vec a to pohlavie. Ak ešte nemáte v repertoári túto skvelú skúsenosť, dajte na moje múdre slová a nechoďte. Alebo choďte a potom sa poťte tých 5 minút čo ostanete osamote a horlivo diskutujte témy ala "ako sa ti páči Dánsko" a "odkedy si tu?". Prípadne sa snažte neškrípať zubami, keď vás toto stvorenie bude opätovne vytáčať do vývrtky. Anyway..

Ďalšia vec, ktorú som sa naučila pri tom ako vo voľnom čase brázdim vody internetu a hľadám pracovné pozície, kde chcú niekoho iného ako absolventa s 15timi rokmi praxe, (A včera som jednu takú našla! Akurát chcú niekoho, kto perfektne ovláda MS Office/najmä Excel, hurá/, čo je s mojimi lenivými bunkami naozaj hračka, tak hneď po tom, ako som v životopise opísala, že ľaľa, aké šťastie, to som ja, aktuálny víťaz majstrovstiev Európy v Exceli, som si stiahla PDF Excel for Dummies, aby som sa uistila, že to je ten program s tým malým zeleným iksom. V podstate som za vodou.) je nepýtať sa muža o pol 9 večer v obchode, po tom, čo strávil pol dňa v práci, tri hodiny infarktom, čakačkou na telefóne a reťazcom nasrdených e-mailov a po niekoľkých hodinách v obchode so mnou, spríjemnených bezdôvodným nasratím (PMS), skrátka, nepýtať sa ho v takýto deň, či mám zobrať zelenú alebo šedú misu do kuchyne. Naozaj sa nepýtať (zobrala som sklenenú).

Dúfam, že sa máte všetci dobre a že si niečo u mňa prečítate aj keď nemám pekné fotky niečoho pekného, ale môžem pridať fotku mora alebo poskladanej poličky (v prípade, že ju po dopísaní tohto príspevku dokončím!)

Veľký výber slnečných korytnačiek

Keďže doma sú horúčavy šialené a my tu v Dánsku máme tak teplo, že som si posledné dva dni dokonca vyzliekla mikinu a sklopila dáždnik (nežartujem, celá Európa sa kúpe vo vlastnom pote a my máme dnes magických 19 stupňov, krochkám blahom, to možno aj z kraťaskov prach sfúknem), napadlo mi, že spravím takýto slnečno-okuliarny špeciál. Lebo slnečných okuliarov nie je nikdy dosť. A mňa najnovšie fascinujú tieto nadrozmerné korytnačky, preto som sa rozhodla zostaviť vam malú koláž práve z takýchto kúskov. Inšpiráciou mi boli jedny nádherne PRADA okuliare, ktoré som si neznalá nasadila na letisku a hovorila si, aká som krásna - do momentu, keď som nezbadala cenovku…

Tie krásavice, ktoré ma inšpirovali k tomuto dôkladnému prekopaniu internetu a následnému zostaveniu deviatich iných kúskov rôznych značiek, tvarov, farieb a (najmä) cien, vyzerali asi takto:

A čo som objavila ja, vo vodách internetu? Rôzne iné korytnačky, poďme sa na ne spolu pozrieť - toto hľadanie a posadnutosť ma inšpirovali natoľko, že si asi jedny konečne zadovážim. Ktoré sa najviac páčia vám?

1 - TU

2 - TU

3 - TU

4 - TU

5 - TU

6 - TU

7 - TU

8 - TU

9 - TU

ZDROJ