Už som sa vám chválila, že som si pred dvoma týždňami odskočila na otočku domov, lebo moja veľká sestra oslavovala narodeniny. A dnes vám ukážem, ako som asi vyzerala, čiže asi takto. Z nejakého dôvodu mám občas pocit, že je strašne teplo a inak tomu nebolo ani tento deň uprostred februára, keď som na oslavu dorazila v košieľke a riflovej bundičke, proste dokonale podánštená. Topánky boli kúpa roka, jedna kočka ich na FB stránke našej školskej burzy ponúkala zadarmo, tak som po nich hneď chňapla (čo by nie), akurát som si ich prvý deň obula na túto oslavu (veľmi múdro) a už po prvých troch krokoch som zhodnotila, že chodiť po svete iba v pančuškách je vlastne veľmi in a ja asi neodolám. Lebo veď jasné, že je to moje číslo a jasné, že je to zadarmo a jasné, že to beriem a jasné, že sa v nich vyberiem bez skúšania do sveta a jasné, že mi v nich následne odumrie polovica chodidla. Ako povedala moja segra, to sú také pekné tak akurát na fotku. Tak áno, asi tak. :)
Inak cesta domov bola tiež humorná, stresér Baša cestovala na letisko s niekoľkohodinovým predstihom. Neviem, či ste niekedy boli na letisku v Kodani, ak nie vrelo odporúčam, celé letisko vzrušujúcejšie ako mesto kde práve bývam: dvojposchodové H&M, niekoľko Victoria's Secret obchodov, 70%tné zľavy v Accessorize, Starbucks, kvantá časopisov, všetky príchute Toblerone čokolády… až mi bolo ľúto, že odchádzam. Lietadlo bolo, samozrejme, poloprázdne, čo ale neznamená, že ten 40-50tnik z ktorého ťahá chlast nebude sedieť práve vedľa mňa. Takže keď sa usadil, vychrstol "Guten Abend!" a kútikom oka po mne pokukoval vedela som, že musím konať, inak ho nedajbože napadne, že spolu ten jedenapolhodinový let pretrkotáme. Ideme z Kodane do Viedne, nuž nenapadlo mi nič lepšie ako vytiahnuť z kabelky knihu, Hlava XXII, do ktorej som sa opäť pustila. Veľká chyba. Evidentne si stihol prečítať názov mojej knihy, lebo nadšene vykríkol, "Jéé, tak vy jste taky Češka!" a v tom momente môj dokonalý plán ako sa vyhnúť konverzácii s týmto spolucestujúcim stroskotal. Prežili sme ale v zdraví, cesta naspäť až taká vzrušujúca nebola (keď si odmyslíme fakt, ako som splašene s dvoma kuframi pobehovala po hlavnej vlakovej stanici v Kodani, kde zle označili vagón a každého koho som stretla som sa pýtala, kam ide tento konkrétny vagón, či ide tam kde potrebujem ja a či sú si istí, že ma nikde neodpoja).
Momentálne máme v škole nový projekt, začali sme v pondelok a moja skupina má pocit, že nám určite niečo ušlo, keďže máme na projekt 3 týždne a my už ho máme skoro celý hotový… Takže sa necháme prekvapiť. Po projekte ma čaká jeden voliteľný predmet a potom hurá Barcelona! Ale to je ešte ďaleko a ako sa poznám, dovtedy sa mi toho ešte toľko stane...
skirt choies.com | shirt Forever 21 | jacket Bershka | tights Calzedonia | shoes for free | bag house doctor | earrings SIX | bracelet Accessorize
