Greenshoesgreytshirt

Poznáte také tie dni. Že ráno si naplním svoju krásnu ružovú pollitrovú fľašu vodou, dorazím do školy, chcem sa napiť - a fľaša prázdna. A voda všade v taške. Pri svojom nešťastnom posune (a otvorení sa) fľaša natrafila na polovicu avokáda, ráno starostlivo zabaleného do alobalu, a milé avokádo, namiesto toho, aby malo toľko chochmesu a zostalo v jednom kuse, sa rozpŕclo po celej učebnici dánštiny. Ktorá je, samozrejme, iba požičaná a musí sa vrátiť po teste (ktorý mám o necelé dva týždne ako som sa pred dvomi dňami dozvedela, ale zase kto nemiluje prekvapenia, že áno). Takže takto nejak si tu nažívam a vy sa máte ako? :D

Po mojich lážo-plážo chvíľach trávených nad ízy-pízy projektom, voliteľnom predmete o písaní, study trip do Barcelony a veľkonočnej návštevy domova, mi začal (vcelku nečakane) tvrdý režim. Drastické predmety a úlohy - večný boj s excelom na hodine logistiky alebo celodenné vyučovanie, ktoré ma takmer pripravilo o život (toto je tá zábavná časť, verte mi. Už som konečne prišla na to, čo to je, volá sa to po anglicky "inventory management" a keď som mala robiť výpočty nekonečnej rovnice v exceli a nakoniec niečo v nejakom programe od niekoho objednať, kúpiť a predať, stratila som nervy, súdnosť, tri vlasy a štyri kilá a domov šla so slzami v očiach. Predmet som mala opäť v utorok a spoločnými silami som s mojím kamarátom z Bangladéšu vyriešila strašidelné zadanie na ten deň. Niektoré kroky som od neho dokonca nemusela ani odpisovať!) a môj osobný favorit - predmet zvaný "product knowledge", kde trávim hodiny v labáku a testujem oblečenie a dozvedám sa fascinujúce fakty (= snažím sa ničoho nechytať, nič nerozbiť a neobliať sa kyselinou. Ak tam nejaká je). V prvú hodinu sme boli rozdelení na tri skupiny a každá dostala vrece s oblečením - na základe tajomného obsahu sme mali vytvoriť nášho zákazníka, tzv. personu, človeka, ktorý by toto oblečenie nakúpil, niečo ako cieľovú skupinu, ale detailnejšie. Keďže naše vrece bolo plného lacného oblečenia žiarivých farieb, našou personou sa stala Rosalinda, 20 ročná slečna zo španielskej dediny, ktorá sa práve prisťahovala do Barcelony a chce sa stať kaderníčkou, hľadá si priateľa a miluje kluby a tanec. Bolo tam toho viac, musela som si na tento skvelý predmet vytvoriť aj blog, tak pre veľmi zainteresovaných poskytnem link. :D To bola tá zábavná časť - potom sme sa presunuli do labáku kde skúmame oblečenie - perieme ho, pozeráme ako púšťa farby, ako sa žmolkuje, ako reaguje na pot, aké pevné sú vlákna (nite? látky) a podobne. Je to všetko veľmi zaujímavé (ak viete ako na to), hlavne keď pozeráte výsledky niektorých kúskov. Popritom všetkom som na rýchlom a zbesilom love po praxi (ktorá stále neprichádza, ale namiesto nej sa mi podarilo zohnať jednorázovú prácičku na budúci víkend, čo tiež poteší, povedzme si úprimne, lepšie jak drátom do oka, že áno). 

Inak všetko čo mám na sebe v outfite sú moje úlovky z Barcelony, z ktorých som bola taká nadšená, že som to na seba nahádzala všetko naraz (veď prečo nie). Asi preto, že viem, že aspoň do povianočných výpredajov si nič nekúpim (a toto, je, bohužiaľ, krutá a smutná pravda, obávam sa). Okrem kabelky, tú som si kúpila v Dánsku asi tri dni pred odchodom, lebo v Barcelone sa strašne kradne a ja potrebujem malú kabelku, ktorú si zavesím na krk a budem mať istotu, že mi nik neukradne moju drahocennú peňaženku, štyri balíčky vreckoviek, mobil, mapu a dva magentové rúžiky (pozdravujem, kvetinka!). A, samozrejme, malú kabelku som doteraz nevlastnila. Do trička som sa zamilovala na prvý pohľad. Celkovo, musím sa priznať, mám v poslednej dobe také to basic jednoduché obdobie (čo väčšina sveta aj tak schvaľuje, len ja si na seba tak pomaly zvykám). Niekedy sa veci menia ani nevieme ako a tak sa, čuduj sa svete, niekedy aj Baša prechádza po svete bez náušníc. Ale naozaj iba niekedy.

jeans Lefties | T-shirt Primark | shoes Zara | bag H&M | glasses Firmoo.com (here)

Foto: Lucka (yummy)