Život v Istanbule

Už je december a okolo mňa to plynie tak ako si ani neuvedomujem. K blogu sa nedostávam, lebo bojujem s celým svetom, celý svet so mnou a ja potom nemám energiu písať všetky pekné a veselé veci, ktoré sa mi stali. Holý fakt a pravda. Bojujem s mojou slovenskou bankou, poisťovňou, ambasádou, tureckou políciou (za posledné dva týždne som tam bola trikrát a pevne verím, že včera naposledy!!), so školou, s tureckým národom, sama so sebou. Priznávam sa, že momentálne nič neočakávam túžobnejšie ako rok 2015.

To by sme mali veselý úvod a moje káranie sa a ospravedlňovanie, prečo mi to tu spí sladkým spánkom nevinných. Idú Vianoce, dlhé večery, skúškové až v januári, tak ja sa budem snažiť, aby mi pribudli nejaké pekné nové príspevky do vianočnej kategórie - dovtedy si môžete pozrieť, ako som kombinovala (s najlepšou pomocníčkou :-* ) vianočné a silvestrovské outfity z handmade kúskov pre stránku mojimirukami.

Inak krátky prehľad o Turecku a Istanbule:

- Istanbul je úžasné miesto a na dovolenku vám ho celým srdcom odporúčam, ak tu chcete žiť, budem vás palicou biť, aby som vám tento šialený nápad vyhnala z hlavy

- Jedlo v Turecku je úžasné, v rozpísaných článkoch mám aj jeden žravý príspevok, ak budem mať aktuálne fotky a budem na nich vyzerať ako guľa, nečudujte sa !

- v Istanbule nehovorí po anglicky nikto. NIKTO. Dokonca ani študenti na súkromnej vysokej škole, ktorí sa účastnia na hodinách vyučovaných v angličtine

- v Istanbule zabudnite na dobré spôsoby - tlačte sa. Tlačte sa všade, do autobusu, metra, k pokladni, stolíku v reštaurácii - kto sa netlačí, ten má smolu a nič nedostane. Istanbul vám vybrúsi lakte do ostra

- ak na vás miestni pokrikujú na ulici, bazári, pri prechádze popri reštaurácii, treba nahodiť výraz ľadovej mrchy kráľovnej, neobzerať sa a sebavedome kráčať vpred. Viem, ste slušne vychovaná Európanka a takéto správanie sa nepatrí. Patrí. V Istanbule bez neho neprežijete, nebojte sa a ignorujte. Po vás aj tak prídu ďalšie na ktoré sa vykričia

A pár veselých zážitkov istanbulských:

- v pondelok sa mi na hlavu vykakal holub. Nie hocijaký holub, že lalala letím si, kakám si, ale taký, čo mal evidentne bolesti a veľké tráviace ťažkosti. S 24hodinovým odstupom sa na to pozerám ako na šancu neoprepásnuť príležitosť kedy použiť moju novú vlasovú masku s argánovým olejom

- pred časom sa nám pokazila práčka (nešla zapnúť). Po jednej návšteve opravára, ktorá dopadla tak, že pre lepší pocit nevytiahol z tašky ani pilník, 20min čupel pri práčke a potom ju zázrakom naštartoval a skonštatoval, že sme zle zatvárali dvierka, zobral peniaze a už ho nebolo, sme raz oprali a následne sa dvierka zlomili. Náš domáci (ako obvykle) nesklamal a postavil sa k tomu ako chlap. Opravár príde v pondelok poobede. V pondelok večer sa dozvedáme, že teda nemôže, ale v utorok na obed je tam. Nie, nemôže zavolať iného opravára, tento býva blízko. V stredu ráno po mnohých sťažnostiach niekto ráno o pol 8 klope, vo dverách cudzí muž, ktorý suverénne prešiel na balkón, kde je naša práčka, odmontoval dvierka a bez slova odišiel. Tak sme teda čakali celý deň aj druhý deň, lebo sme nevedeli, či to bol opravár alebo nás okradli. Keď konečne dvierka dorazili a my sme mohli oprať, nadopovali sme práčku špinavými ponožkami a šli do školy. Po návrate domov sme zistili, že nemáme vodu, práčka nedoprala a dvierka sa nedajú otvoriť vôbec. (všetko nakoniec dobre dopadlo, ponožky voňajú a sú na slobode)

- voda. V Istanbule. Je kapitola sama o sebe. Je jej nedostatok a miestni prišli s famóznym riešením problému - vždy v čase, keď to najmenej čakáte a potrebujete, vo vašej časti mesta vodu vypnú na celý deň. Ako bez srandy. Ráno o 10tej vodu stopnú a pustia večer. O siedmej. O deviatej. O jedenástej. Ako kedy. Takže celý deň žiadny umytý hrnček, opraté prádlo, sprcha, nedajbože umyté zuby. Nie. A jediný dôvod je šetrenie vody. Moja spolubývajúca tu mala minulý týždeň na návšteve dve kamarátky. Takže nás v byte bolo päť. Vodu vypli. Na dva dni. Predstavte si, koľko radosti bolo! :D Aj tak u nás hneď večer po tom, ako vodu opäť spustia hneď fičí práčka, umývajú sa hory riadu a na kúpeľňu je šóra, aby sme si postupne umyly hranolky z hlavy (ako si familiárne sebakriticky nazývame mastný vlas).

- Istanbul je moslimská krajina, aj tak ma ale fascinuje krásna vianočná výzdoba - svetielká po meste a obrovské vianočné stromčeky v nákupných centrách, dokonca v niektorých obchodoch. Budem tu tohto roku tráviť aj Vianoce, tak vám poviem, ako bolo. :)