piatok, 7. novembra 2014

Internshipbagwhitesweater - Študujem a nestresujem (ha)

Včera večer som dopísala moju 30 stranovú prácu o letnej praxi. Deadline na odoslanie bol 6. novembra 23:59. Ešte teraz mám v živej pamäti, ako som svojej školiteľke v prvý augustový týždeň, keď ma prišla do mojej firmy navštíviť, sväto-sväte sľubovala a tvrdila, oči púlila a prikyvovala, ako to ja začnem písať čím skôr, však nech to mám v živej pamäti a božechráň aby som to začala písať v októbri ako niektorí, spiklenecky som žmurkala a po stehne sa plácla a hlavu zaklonila a zachechtla sa.. no a potom som teda 26. októbra otvorila ten word, že však už by sa patrilo (aj to len preto, že mi moja kamarátka vypisovala, ako som čo kde kedy zaradila a či môže byť táto teória a ja som len bola múdra a opisovala, kde sa v mojej /imaginárnej/ práci tá ktorá časť nachádza). Úspešne som napísala 5-stranový úvod, ktorý je úplne ehm užitočný a celá hrdá, vyšťavená a spokojná som to zavrela. V pondelok 3. novembra si vravím, dnes som unavená, však začnem zajtra ráno, dám si budík na pol 6, napíšem 5 strán, osprchujem sa, navarím, povysávam, umyjem schodisko, nakŕmim všetky túlavé istanbulské mačky, ožehlím záclony a prispejem na charitu, trošku sa naučím na ten test čo mám poobede (vieš, ten kde ti trikrát prízvukovali, že bude ťažký), hodinu pôjdem do školy (dnes pravdepodobne hodinu a pol lebo mám test, takže bude zápcha, prevrátený autobus a cez cestu budú ležérne v dvojrade prechádzať prežraté istanbulské mačky), prídem tam, napíšem, poklepem sa po pleci, že pašák si, Baša, pašák, cestou domov zabehnem maratón, polejem lúčne kvety a kúpim si zubnú pastu, dojdem domov, dopíšem a dva dni kľud. No. Keď som teda ráno na druhý deň o desiatej zotrela slinu, niekde medzi starou letenkou, poistením a septembrovým MIAU našla poznámky, celé to prešla, zhodnotila, že len idiot to nenapíše na plný počet bodov za päť minút, veď to je všeobecné vzdelanie a logika a šla do školy. Urobiť zo seba idiota. Cestou domov sme sa zastavili v neďalekom outlete, kde som si takmer kúpila skvelú tigrovanú vestu (verili by ste, odkedy som v Istanbule kúpila som si odevné kúsky iba dva), našťastie som si ale pri pokladni spomenula, že mám v peňaženke poslednú hotovosť, 100 lír, čo je asi 35 eur, že mi pred týždňom skončila platnosť platobnej karty a nová čaká na pobočke v Bratislave, poslala vestu kade ľahšie a došla domov. Dovolím si tvrdiť, že utorková návšteva outletu bol môj posledný kontakt so svetom vonku, kým som dnes ráno nevystrčila päty z domu aby som šla do školy napísať ďalší test. Dajme tomu, že som jednu noc šla spať o ráno o piatej. Že som nadávala (sebe aj ostatným, podľa toho kto sa mi ozval v nesprávnu chvíľu). Hlavu si búchala, hľadala všemožné teórie, stratégie, metódy nákupné, marketingové, internetové, nadrozmerné, našla som všetko o mojej firme, osviežila som svoje excelentné schopnosti fotošopovať. A keď bolo najhoršie, pustila som si Hečkovcov a Taliansky muzikál (prosím vás, nepýtajte sa, nie som na to hrdá, bola som unavená! Zúfalá! Chcela som vedieť, že aj horšie veci sa dejú!! Nesúďte ma.). Včera večer som odoslala toto fantastické pulitzerovské megadielo, dojedla dvojdňovú pizzu, umyla si hlavu a sľúbila si, že už nikdy nič na poslednú chvíľu. Preto som si poznámky na dnešný test čítala ráno v autobuse…

Dúfam, že vám môj študentský zážitok bude slúžiť ako odstrašujúci príklad. Pre ľudí ako ja, čo si myslia, že sa to zlepší vekom - nezlepší! Ja už študujem 20 rokov a stále neviem ako na to!

Fotky sú staršie, ale zdali sa mi symbolické, keďže taška, ktorú mám na sebe, je práve z mojej firmy kde som v lete praxovala. Topánky som si kúpila, keď som v lete hľadala šaty na svadbu. Sveter som si kúpila, keď som na jeseň hľadala top na svadbu. Nohavice som si kúpila, keď som hľadala záchod v Barcelone.

PS. idiot nakoniec nie som, dnes som bola pozrieť výsledky, nemala som síce plný počet, ale najvyšší dosiahnutý počet bodov spomedzi všetkých, ktorý okrem mňa mali len traja ľudia. Uznajte, že to je také krásne, že sa vám musím pochváliť, lebo ja som v podstate génius.





jeans Lefties | sweater Colloseum | shoes Bianco | bag Carmakoma | glasses Firmoo.com
Foto: Lucka (TU + TU)