nedeľa, 29. septembra 2013

Čokoládový koláčik s hruškami

Môj drahý muž si ako darček k narodeninám doprial cestu za mnou. A ja, ako správna frajerka, som sa rozhodla využiť príležitosť po prvýkrát vytiahnuť koláčovú formu, prekonať prekážku zvanú vážime bez váhy, nájsť v obchode nesolené maslo a vzdať pokusy zistiť, akú múku som to vlastne kúpila. Všetko som prekonala a upiekla úžasný koláč (a tento poznatok nepochádza len z môjho neskromného úsudku o mojej osobe a o tom, že chutil môjmu drahému, ale pochválili ho aj moje dve spolubývajúce (a  keďže sa poznáme len mesiac a pol, mohli ma kľudne sprdnúť. Ale nepravili to, jedna dokonca utiekla do knižnice, aby celý koláč nezjedla. Ha.) Takže tento koláčik = úspech zaručený. 
Recept mám z blogu Foodlover, nájdete ho TU, zmenila som len spôsob prípravy hrušiek a vymenila piškóty za celozrnné sušienky, ponúkam vám môj minimálne zmenený postup. 


Potrebujeme:

Na cesto:

  • 150 g múky (ja som použila celozrnnú, aspoň myslím, dánska múka mi stále robí trochu problém)
  • 100 g masla
  • 50 g hnedého cukru
  • 1 žĺtok
  • trocha citrónovej šťavy
Na plnku:
  • 5 menších hrušiek
  • trocha škorice a hnedého cukru (cca 1-2 PL z každého)
  • asi 6 celozrnných sušienok (ja som použila ovsené so sušenými brusnicami)
  • 90 g hnedého cukru
  • 2 PL kakaa
  • 100 g horkej čokolády (aspoň 70%)
  • 2 vajcia
  • 1 PL masla
  • 1 PL múky


www.picasion.com

Večer pred pečením koláčika si hrušky ošúpeme, rozkrojíme na polovicu a odstopkujeme a rozložíme na tanier. Posypeme ich škoricou a cukrom (bohato, doprajte im, nebojte sa), prikryjeme potravinovou fóliou a necháme ich cez noc odpočívať a "marinovať sa". 
Na druhý deň si zmiešame múku, maslo, cukor, žĺtok a trochu citrónovej šťavy na cesto, spracujeme a zabalíme do potravinovej fólie, odložíme do chladničky a necháme odpočívať (aspoň pol hodinu).
Medzitým si môžeme pripraviť hrušky, vyberte ich z chladničky a nakrájajte na malé kocky.
Pripravíme si plnku - vo vodnom kúpeli si roztopíme horkú čokoládu (nalámte ju na kocky do nerezovej misky a tú položte do hrnca s vriacou vodou) a pridáme do nej lyžicu masla. Vedľa v miske si prešľaháme 2 vajíčka, pridáme cukor, kakao, múku a nakoniec aj roztopenú čokoládu s maslom.
Cesto vyberieme z chladničky a vystelieme ním maslom a múkou vysypanú tortovú formu. Cesto je trochu tuhšie a keďže ja som veľký nepriateľ valčekov a vaľkania, jednoducho som ho dlaňami a prstami "nacapkala" do formy. Na cesto nadrobíme keksíky, na tie naukladáme na kocky nakrájané hrušky a nakoniec vlejeme mňamóznu čokoládovú plnku, ktorú sme si pripravili. Ja som mala asi málo cesta na veľkú formu a tak som na miesta, kde mi presvitali hrušky nalámala pár kociek horkej čokolády, aby som vytvorila kompletnú čokoládovú vrstvu.
Nakoniec dáme koláčik do trúby vyhriatej na 180 °C a pečieme približne 30-35 minút.
Náš koláčik sme načali jeden deň o polnoci a na druhý deň na obed už ho nebolo. To asi hovorí za všetko ;)


streda, 25. septembra 2013

Her morning stories

Nie som si istá, či už sa znalé hlavy dohodli na tom, či sú raňajky najdôležitejšie jedlo dňa alebo, práve naopak, či na tom vôbec nezáleží. Do mojich zvedavých uší sa totiž dostali oba názory. Bez ohľadu na to, čo je pravda a čo nie, ja som veľký raňajkový fanúšik (ale povedzme si úprimne, ja som fanúšik všetkého, čo má spojitosť s jedlom) a je pravda, že bez nich som ráno pomalšia, dlhšie mi to trvá a na svoje okolie štekám ešte viac ako obvykle (ehm, čo to vymýšľam, to sa mne predsa nestáva..). Moje aktuálne bežne-bežné raňajky majú tri podoby. Variant jedna sú ovsené vločky s bielym jogurtom/medom/ovocím/arašidovým maslom/horkou čokoládou. Kombinujem ľubovoľne a rôzne. Osvedčený trik, ak potrebujem vydržať plná energie dlhú dobu. Druhý variant je knäckebrot s nátierkovým maslom, na ňom avokádo, soľ a k tomu paradajky. Tretia možnosť je najobľúbenejšia v dni, keď túžim po sladko-sladkej chuti, knäckebrot s arašidovým maslom a džemom. Mhm. Arašidové maslo je pochúťka, ktorú buď neznášate alebo zbožňujete, ja patrím k verným fanúšikom a konzumovala by som ho na kilá. A keď mám víkend a veľa času, raňajky sa menia na malú oslavu jedla a na tanier ide všetko, čo vyskočí z chladničky. Ale keď chcem načerpať inšpiráciu alebo raňajkovať očami...
Dnes to teda, výnimočne, nebude o mne a mojich raňajkách (kto by to bol po tom úvode povedal, že). Ak poznáte mňa a moje outfity, potom ste určite zaregistrovali, že veľa z nich fotila Lucka, ktorá okrem toho, že fotí a robí milión iných vecí, začala minulý november s maličkým projektom My Morning Stories.
Myšlienkou celého nápadu je, že Lucka už takmer rok každé ráno fotí svoje raňajky, ktoré môžete nájsť na jej instagrame alebo blogu. Ak nepoznáte, šup-šup popozerať, nielen, že fotky sú krásne ale sú aj skvelou inšpiráciou, keď vás omrzí rohlík s bambinom. :) Lucka je vegetariánka a na jej raňajkovom tanieriku sa strieda široká paleta pochúťok. A keby vám toto nestačilo (pochybujem), môžete v jej raňajkách nájsť aj mňa (toto je typický narcitický prístup k veci, votriem sa aj tam, kde nie som :D.
Napríklad doplnok na tejto fotke som vyberala ja, na tejto fotke som dokonca ja (schválne, kto ma nájde), v týchto raňajkách tiež spoznávam svoj rukopis. Lucka poskladala svoje fotografie do tematických printov a teraz ich ponúka na predaj. Nebol by to krásny darček pre nás, milovníkov jedla?  Svoje si nájdu milovníci tmavých či svetlých farieb a niečo si vyberiete aj keď milujete koláčiky (ako ja a Lucka) alebo avokádo (ako ja a Lucka), možností je však ešte oveľa viac.
Nakupovať môžete na etsy TU alebo na sashe.sk TU. Popozerajte, čo pre vás pripravila a ak máte vlastné nápady, píšte. Lucka nehryzie!








A môžete si užívať vôňu raňajok a príchuť nového dňa stále! ;)

nedeľa, 22. septembra 2013

Why Denmark?

Už som v Dánsku skoro šesť týždňov. Verili by ste tomu? Ani ja nie. Moje doterajšie dojmy? Len tie najlepšie. Každému odporúčam stráviť v Dánsku aspoň jeden mesiac života. Alebo čo je ešte lepšie, celé dva, tri, štyri, päť rokov štúdia. Štúdium v Dánsku je totiž zadarmo a ak máte toľko šťastia, že ste dánsky študent alebo zahraničná osoba, ktorá si nájde prácu aspoň na 15 hodín týždenne (a bude mať ešte trochu viac šťastia), dánska vláda vám na tento neľahký životný údel prispeje. Približne 600 eur mesačne. Okrem toho tu neplatíte za zdravotnú starostlivosť, hodinová mzda je minimálne 13 eur a Dáni sú najšťastnejší národ na svete. Ďalšie otázky? Teraz sa pravdepodobne všetci pýtate, ako som sa sem vlastne dostala, aké boli požiadavky a "prijímačky". 
Porozprávam vám o mojom obore, pretože informácie o tom, ako sa dostať sem, ovládam. Išla som cez jednu slovenskú agentúru, aby som si uľahčila život (nerobte to, mala som dve práce a chcela som len, aby niekto vybavil papierovačky za mňa. Zabudla som, kde som a dopadlo to tak, že agentúra nekomunikovala, poskytovala mi nesprávne informácie a zlé termíny. Radšej sa pýtajte mňa ako vrážať peniaze do agentúry). V podstate som potrebovala maturitné vysvedčenie (preložené do angličtiny), dobrú znalosť angličtiny (ideálne je, ak to o sebe nielen viete, ale máte to aj potvrdené na papieri), vyplnené formuláre. Písala som aj motivačný list a zháňala aj odporúčanie na moju osobu od učiteľa zo strednej školy, ale osobne si myslím, že tieto papiere nikdy nedorazili, kam mali. Nepodstatné. 
Mala som možnosť prihlásiť sa na tri obory, vybrala som si Purchasing management (ktorý nakoniec aj študujem) a Branding and marketing, oba na našej škole a program s názvom Value Chain Management na inej univerzite. Tam som nerobila nijaké prijímačkové úlohy a bola som tam prijatá, takže asi ich len na diaľku oslnila moja osobnosť. Mňa ale najviac zaujímal Purchasing Management.
A ako som dospela k nemu? Hm. Na mojej škole bolo 5 oborov, v podstate som hneď vylúčila fashion design a pattern design, lebo neviem kresliť. Prečítala som si nejaké základné info, čo môžem robiť, okrem toho ku všetkým oborom boli na internete prijímačkové úlohy (assignments), ktoré bolo treba vypracovať do dátumu skončenia prihlásenia (15. marca). Pozrela som si teda všetky úlohy, lebo všetky boli voľne dostupné a aj na základe tých som zhodnotila, že pre mňa asi najideálnejší by bol purchasing management, ktorý má čo do činenia s módou, ale zároveň pri tom treba cestovať a kalkulovať (a kým som mala na strednej matematiku, tak mi išla, funny fact: dokonca som z nej maturovala na jednotku, aj keď sa obávam, že dnes si už nič nepamätám :). Chcela som využiť aj šancu vybrať si druhú, záložnú možnosť a páčil sa mi branding a marketing. Na oba tieto obory som vypracovala spomínaný assignment. Môj vyvolený obor, purchasing management, sa ma pýtal:
What is a good purchaser, and why will you be a good purchaser within the fashion and lifestyle business? (čiže kto je dobrý nákupca a prečo práve ja by som ním bola) Dostala som zoznam kvalít a vlastností, z ktorých som mala vybrať 3 a vysvetliť, prečo purchaser potrebuje práve tieto a potom vysvetliť, prečo práve ja mám tieto 3 vlastnosti (vybrala som zmysel pre obchod, zvedavosť a chuť cestovať po svete) a k tomu som mala vymyslieť 2 ďalšie vlastnosti a vysvetliť, prečo práve tieto (vymyslela som nasledovanie svojich inštinktov a veriť svojmu vlastnému úsudku a vkusu).
Keďže som bola nerozhodná a chcela som mať istotu, vypracovala som aj úlohy na branding, kde boli tri otázky:
V prvej som mala vysvetliť, aké sú podľa mňa hlavné rozdiely medzi branding a marketing. Druhá znela: The consumer has changed and this should be reflected in the marketing used by companies. It has often beed said that consumer needs, expectations and purchasing behavior have changed. Point to the areas where you believe that consumer behaviour has changed and describe how should change(s) should be reflected in a companys marketing (opísať zmeny v správaní zákazníkov, v ktorej oblasti sa zmenil a opísať, ako by mali byť tieto zmeny vzaté do úvahy pri marketingu spoločnosti). Tretia otázka: Celebrity branding (form of branding where celebrities use their status to market a product, a service or a good cause) may add value to a company's brand. However, it may also ruin a company's brand. Discuss the statement above and give examples to substantiate your argumentation (ako známe osobnosti môžu spoločnosti pridať kredit, ale zároveň ho aj zničiť, mala som sa nad tým zamyslieť a podporiť moju úvahu názornými ukážkami).

pants Forever 21 | sweater from New York | shoes ALDO | bag Marks & Spencer | earrings ALDO

O mojom drahom purchasing-u vám toho zatiaľ veľa nepoviem. Mala som len jednu hodinu - a bola úžasná. Ale tak to tu zatiaľ chodí, v prvom semestri z každého rožka troška, niekedy priveľa informácií na moju malú hlávku. V purchasingu sme zatiaľ iba preberali príklady niektorých firiem a ich spôsob výroby (všetko od toho, ako designujú, akú majú logistiku, kde im veci pripravujú, kde farbia látky, kto im to šije, balí, aká je distibúcia). Aký je proces, kým sa výrobok dostane od dodávateľov materiálov k zákazníkom. Okrem toho som už mala napríklad hodiny managementu (to asi nebude môj obľúbený predmet), zábavné prednášky o vláknach a pletení, predmet zvaný global communication, ktorý je celý o tom, aký obraz o sebe poskytujete svetu a že už od malého začiatku každý z nás buduje svoju osobnú značku - aj vy. Lebo do osobnej značky sa rátajú napríklad aj vaše informácie alebo fotografie na FB. Tak som hneď utekala a trochu upravila svoj profil na LinkedIn (lebo okrem iného to bola jedna z mojich domácich úloh). A potom ďalší z mojich favoritov, design. Čo by bol úžasný predmet. Pretože sme si mali vymyslieť cieľovú skupinu, pekne ju vykresliť (obrázkami a kľúčovými slovami), vytvoriť tzv. boards, napríklad mood board, ktorá zobrazuje, akú náladu vystihujú odevy a modely pre moju vyvolenú cieľovku alebo product board, kde budú obrázky výrobkov vhodných pre členovej mojej cieľovej skupiny. Čo by ani nebol problém. Listovať časopismi a robiť koláže na vysokej škole, môže byť. Skôr mám problém s náčrtom a dizajnom sukne, nohavíc či košele pre moju cieľovku. A to nielen hocijaké. Musia sedieť čísla, tvary, detaily. Mamma mia. Keď budem hotová, môžem vám moje dizajny ukázať. Nech sa zasmejete a zvýšite si sebavedomie :)


utorok, 17. septembra 2013

Taste of Denmark

Určite sami viete, myslíte si a stále počúvate, že treba jesť zdravo. Ekologicky. Bio. Aj keď viem, že nie každý sa so slovíčom "bio" stotožňuje a aj tak vieme, že najlepšie bio je priamo zo záhradky. Pokiaľ si dobre pamätám, všetko, čo malo doma čarovné označenie BIO bolo v prvom rade oveľa drahšie ako bežná potravina. A tak, okrem mnohých rôznych kultúrnych šokov, ktoré v inej ako domácej krajine každý absolvuje, som postupným pátraním po supermarketoch prišla na to, že v Dánsku sú potraviny s označením "øko", čiže bio, lacnejšie. Bohužiaľ, moja dánština zatiaľ nedosiahla ten level, aby som si mohla na vlastné oči overiť, či je zloženie bio výrobku naozaj zdravšie (ehm, aby ste mali predstavu o mojej dánštine, nedospela ani do takého levelu, aby som rozumela čo vlastne kupujem - už sa mi stalo, že som kúpila smotanu a jedla ju s vedomím, že je to biely jogurt alebo som kúpila nápoj zvaný koldskål mysliac si, že je to mlieko /a naozaj vám doteraz neviem s istotou povedať, čo to vlastne je, niečo ako sladký cmar a konzumuje sa to ako studená polievka na sladko/ často si až po návrate z obchodu gúglim, čo to vlastne mám doma :)) a tak tomu len verím a veselo nakupujem bio veci a teším sa, že sú zdravé a lacné. Teda. Lacné ako lacné. Lebo Dánsko lacné nie je. Ale na porovnanie, táto Fairtrade kávička bola asi o 1,5 eur lacnejšia ako klasická Nescafe Gold, ktorú máme aj doma - a tak som teda neváhala a nakupovala.

Fairtrade kafíčko a hrnček od JANINNA.ART (TU)
A toto je asi najlacnejšia nátierka, akú som tu našla. A ešte je aj øko a s peknou kravičkou. Na porovnanie je približne o jedno celé euro lacnejšia ako ostatné chlebové mazače. A veeľmi dobrá. Takže vlastne kúpa roka.


A čo jedna z mojich najväčších slabostí, arašidové maslo? (toto je celkom trapas, ani sa vám nejdem priznať, koľko som ho už stihla od môjho príchodu skonzumovať. Ale ako vidíte podľa mojej usvedčujúcej fotografie, minimálne dva druhy sa v mojej kuchyni stretli) A teraz zábavný fakt - arašidové maslo Nutz vľavo bolo iba o cca 10 centov lacnejšie ako bio arašidové maslo, ktoré má krajší a dôveryhodnejší obal, väčší podiel arašidov v zložení (tie čísla a symboly percenta sú našťastie v každej reči rovnaké) a je bez pridaného cukru.


Čo sa mi páči na dánskych potravinách a celkovo zmýšľaní je, že sa za svoje výrobky nehanbia. Človek nemusí preštudovať celý obal aby zistil, či drží v ruke domáci výrobok. Ak je potravina dánska, určite sa tým na obale pochvália. Aj keď sa jedná iba o obyčajnú brokolicu :) (a čím viac zvýraznené, tým lepšie)


Nakupovať v Dánsku inak nie je sranda (najmä keď vám nemá kto tašky nosiť) a toto je príklad jedného môjho minulotýždňového nákupu. Fakt neviem, ako sa tam ocitla tá krabica s pizzou v pozadí. Asi nejaká náhoda. Vlastne to vôbec nie je pizza. Ani neviem, čo to je. Ale okrem toho, len tak na predstavu, tento nákup ma vyšiel na cca 20 eur. Plačem vždy keď prepočítam dánske koruny.


A inak celkovo pokiaľ ide o dánsku kuchyňu, obávam sa, že nie každému by ulahodila. Čo to o národných chlebíkoch, smørrebrød som už spomenula tu - ide vlastne o obložený chlebík väčšinou z ražného chleba a kombinácia surovín je veľmi špecifická. V podstate môžete skombinovať čo chcete, ale ako som správne pochopila, sú isté pravidlá alebo klasiky, napríklad biely chlieb so šalátom, vajíčkom, krevetkami a majonézou alebo ražný chlieb s rozbífom a remoulade (dánska majonéza, ale nechutí ako klasická majonéza, skôr ako kombinovaná s horčicou) doplnený chrenom. Asi takéto sú všelijké

moje vlastnoručné smørrebrød-y podľa dánskych inštrukcií
Okrem toho Dáni často jedia bravčové alebo ryby a keď sa zadarí a máte v supermarkete šťastnú ruku, potom sa dva dni napchávate lososom. Mňam. Iné z dánskych podivuhodných pochúťok sú napríklad karrysild, slede marinované v curry omáčke (to naozaj. ešte som to nejedla a asi ani nikdy nebudem) alebo salmiakki - slaná lekorica (pelendrek? nikdy si nie som istá, ako sa to volá po slovensky) čo je celkovo veľký obľúbenec v dánsku, nájdete z nej cukríky, pridávajú ju do čokolády a veľmi obľúbené sú shoty (panáky) s touto príchuťou. Brrr. Salmiakki som ešte nemala, bojím sa, ale viac si prečítajte tu. Obľúbeným dánskym pečivkom je wienerbrød čo je sladké pečivo, koláč, pôvodom z Viedne (a vyzerá takto). 


Toľko k mojim doterajším dánskym poznatkom o jedle. Rada budem ďalej jesť a spoznávať aj naďalej (samozrejme, z čisto vedecko.edukatívnych dôvodov!).

sobota, 14. septembra 2013

Did you know ... ?

Poznáte ma. Mám sa rada a najšťastnejšia som, keď ma majú radi aj ostatní. Čo v blogosvete znamená asi, že mám rada svoj blog, baví ma písať a vymýšľať naň a som šťastná, keď to ostatní čítajú, keď sa im to páči alebo im to niečo dá. Jednoducho keď si na blogu dáte záležať a niekto si to všimne a ocení to. A tak ma veľmi potešilo, keď ma Petalka nominovala na Liebster blog award. A čo ma potešilo ešte viac, mojou úlohou je zodpovedať niekoľko otázok. A vy viete, ako rada rozprávam o sebe... 
A keďže sa mi takéto aktivity páčia, rada budem pokračovať a nominujem aj ďalšie, pre zmenu moje, obľúbené blogy (ktoré majú menej ako 200 fanúšiko-sledovačov). Ja som pre vás vybrala moje 3 obľúbené a odporúčam, aby ste si ich pozreli (a budem rada, ak budú kočky pokračovať, lebo som si dala záležať na tom, aby som pre ne vymyslela skutočne šteklivé otázky!)
Takže odporúčam vám moju obľúbenú Berny (Robert Rosenberg v sukni!) (Bernuška, dúfam, že sa neurazíš, ale nemohla som odolať :D), Dandelijon (najveselšie fotky a k nim najrozkošnejšie texty) a Tinu (keď sa chcete naozaj dozvedieť novinky a zaujímavosti z každého rožka).

A moje otázky pre vás, dievčatá (a pre ktorúkoľvek z vás, ktorá by mi rada odpovedala, potom mi napíšte link na príspevok do komentárov ;)

1. Koľko ružových vecí máš v šatníku (aj ponožky akceptujem)?
2. Keby si mohla stretnúť jednu známu osobnosť, ktorá už nežije, kto by to bol?
3. Aká je tvoja obľúbená čokoláda?
4. Napadá ti niekto, kto je krajší ako Johnny Depp (ak áno, budem potrebovať siahodlhé vysvetlenie ako si na to prišla!)?
5. Existuje kniha, ktorú si čítala už stokrát a ešte aspoň stokrát budeš?
6. Vedia tvoji známi/kamaráti/rodina o tvojom blogu?
7. Keby sme sa nepoznali a stretli sa prvýkrát, čo by si mi o sebe prezradila (samé chvály a pozitíva poprosím!)
8. Aká je tvoja vysnívaná krajina/mesto/miesto a prečo ťa láka?
9. Aká bola tvoja obľúbená hračka v detstve?
10. Aké jedlo varíš / koláč pečieš najčastejšie?



A otázky, ktoré som dostala ja:

1. Tešíš sa, že si sa tu ocitla? ;)

Jasné! Ako som popísala na začiatku, mňa takéto ocenenia vždy potešia. Mám svoj blog rada, rada sa mu venujem a prispievam naň a teší ma, keď to niekto ocení a páči sa mu, čo robím.

2. Prečo si sa rozhodla blogovať?

Asi pre nepotlačiteľné narcistické chúťky. :D Alebo pre obsah môjho šatníka, botníka a šperkovnice, baví ma obliekať sa a kombinovať a keď sa mi niečo výnimočne páči, rada sa o to podelím. Ak nájdem dobrý recept, podelím sa oň, lebo aj ja často hľadám inšpiráciu na internete. Keď nájdem niečo, čo musím mať, spravím každý mesiac môj 5+1 zoznam. A najnovšie blog využívam na sprostredkovanie svojho života, štúdia a nových skúseností v cudzej krajine, keďže od augusta fungujem v Dánsku.

3. Máš aj anonymné a škaredé komentáre, alebo len dobré skúsenosti s čitateľmi?

Asi "najškaredší" komentár, aký som kedy dostala, bolo na môj outfit - že niečo s niečím neladí. Čo ale nepovažujem za škaredý komentár, ja mám rada, ak ľudia vyjadria svoj názor, pretože je logické, že sto ľudí - sto chutí. Ľudia asi vedia, že ja som citlivá bytosť a na negatíva reagujem zle a som z nich smutná. A anonymné komentáre dostávam. Ale len pekné. V podstate jeden z komentárov, ktorý mi najviac utkvel v pamäti a ktorý ma nesmierne potešil, bol anonymný v tomto článku a znel:
"Bashi, si super, chcela by som ťa mať za kamošku. drž sa! Jana" Dodnes sa z neho veľmi teším a Janku, ak číta, pozdravujem :))

4. Čo ťa drží pri tom, aby si to s blogom nevzdala?

Asi ten narcizmus? :D Ale nie. Blog ma baví a (klišé, ale pravda) aj keď som to nečakala, našla som si veľa "virtuálnych" kamošiek práve vďaka blogu :) A najnovšie ho využívam ako môj dánsky denníček. Môj blog ma baví a mám ho rada, prečo by som sa ho vzdávala? ;)

5. Koľko krát denne klikneš na štatistiku svojho blogu?

Ehm, nebudem klamať, že ma štatistika vždy zaujíma :D Väčšinou hneď ako sa na blog prihlásim, prípadne keď pridám nejaký nový článok, keď mi to napadne, no proste áno, štatistiku si pozerám rada (a hlavne vtipné slová ako sa ku mne ľudia dostali! "Outfit štyridsiatnička" je dodnes môj favorit)

6. Si na ňom závislá?

Na blogu? Asi nie. Mám ho rada a je pravda, že keď dlhšie nepridávam, som z toho nervózna, ale skôr akosi zodpovedne - myslím, že ľudia, ktorí na môj blog chodia chcú vidieť nové články často, takže sa hnevám sama na seba, keď dlhšie neprispievam - ako napríklad teraz, keď som prišla do Dánska a mala som problémy s časom, internetom, novým svetom. 

7. Čo ťa na iných blogoch vytáča?

Som toho názoru, nech si každý robí svoj blog ako chce, nech tam má čo chce a čo sa mu páči. Je to každého malý svet a sám si je zodpovedný za to, čo z neho ľuďom ukáže. Ale naozaj nemám rada komentáre v ktorých mi ľudia svoj blog vnucujú (príď, sleduj ma, mám giveaway atď). Mňa osobne to okamžite od blogu odradí.

8. Aké blogy by si odporučila ostatným?

Tak, samzrejme, najmä moje tri hore zmienené. Potom moju obľúbenú Vivi, rada chodím aj k Lizzy, Zuz, zo zahraničných asi A beautiful mess alebo Cupcakes & cashmere

9. Ako dlho si myslíš, že ťa ešte blogovanie bude baviť?

Navždy. Dúfam. Chcem. Kým bude čas a budem mať pocit, že musím a mám čo povedať, prečo nie?

10. Charakterizuj seba a svoj blog tromi slovami.

Strašnezlatáamilá. Avtipná. Ružová.

streda, 11. septembra 2013

Bashaland ♥ 5+1 ... in august

Nech som v ktorejkoľvek krajine, každý mesiac niečo objavím. Je to dar. A snažila som sa aj v auguste (dobre, nesnažila, pretože tie vecičky si ma tak nejak nájdu samé). A dnes mám pre vás teda riadnu zmesku, čo sa medzinárodnosti aj pôvodu týka. Pripravení na riadnu všechochuť?


1. Keď je Dánsko niečím známe, pravdepodobne to bude fakt, že je tu šialene draho. Ale šialene. Asi tak draho, že som si odvykla od nakupovania výrobkov pných kvalitných surovín a nenápadne sa presunula na nákup výrobkov zlacnených (čo ale neznamená, že jem blbosti, aj dobroty sa dajú nakúpiť keď zistím, ako na to). Takže keď som našla obchod, ktorý sa volá Tiger, moje srdiečko aj peňaženka zaplesali. Je to obchod plný skvelých a originálnych vecí a drobností (ktoré, samozrejme, nutne k životu potrebujem) navyše za absolútne nedánske ceny (ceny sa pohybujú od 10 do 100 korún, čo je asi od 1 do 15 eur). Niekedy sa tam chodím len tak popozerať. Mám odtiaľ napríklad rámik, ktorý ste videli v tomto príspevku, ale veľmi špekulujem aj nad týmto vankúšom.

2. Pravidelne mi chodí na e-mail newsletter z etsy a ja pravidelne otváram, ochkám, nadchýnam sa a pripisujem na list Ježiškovi. A tak som objavila aj takú parádičku ako šperky na mihalnice. Poznali ste? Neviem, či by som s tým vedela lietať po svete celý deň, ale na špeciálne príležitosti perfektné. A keď som videla tohto kolotočového krásavca, vážne som sa zamyslela nad tým, že by som po troch rokoch vymenila svoj kostým na Halloween a výnimočne nešla za vílu (a to už je čo povedať, že honey? :D

3. Asi každý, kto má instagram, sa snaží svoje fotky naaranžovať čo najkrajšie. Veď ide o to očariť kopu ľudí :) A keď ste mimoriadne spokojní so svojimi výtvormi, môžete si ich dať vytlačiť a následne vycapiť na chladničku - môžete to vyskúšať TU. Obdivovala som to u Lucky doma, vyzerá to perfektne, aj keď som stále z časti urazená, lebo medzi jej výberom nebola ani jedna moja fotka! :))

4. To, že mám rada handmade viete veľmi dobre. Rada si sama sem tam niečo vyrobím a rada podporím aj iných a nakupujem ručne vyrobené krasotiny. A tak keď som zaregistrovala, že sa u nás chystá vydanie časopisu pre nás handmade nadšencov, zbystrila som pozornosť a vyslala tajné správy mojim spojkám, nech sa popozerajú po stánku a zoženú mi jedno číslo. Ak bude obsah taký pekný ako si predstavujem, tak sa dobrovoľne stávam verným čitateľom, pozrite si viac info TU.

5. Keď som v cudzom meste sama a nová, nezvyknutá, po mnohých rokoch som opustila kamarátov a pracovnú klasiku a tak sa mi niekedy stane, že mám veľa voľného času. A pre tieto prípady ma Lucka zásobila niekoľkými seriálmi (lebo pokiaľ ide o mňa, som absolútny seriálový analfabet, ja naozaj poznám iba Priateľov a Sex v meste) a jeden mi špeciálne vyznačila, vraj si ho mám pozrieť, že sa mi bude páčiť. Tak som pozrela raz, druhý tretí a pozerám stále a seriál Mad Men odporúčam pozrieť aj vám. Odohráva sa v 60tych rokoch na Manhattane v reklamnej agentúre a keď už nič iné tak vám garantujem, že minimálne tie kostýmy si zamilujete!

+1 Zajac je super multifunkčná a jej galériu a parádne výtvory určite odporúčam! Maľuje, kreslí, šije, vyrába šperky no mne osobne sa najviac páčia veselí pantofláči a špeciálne som si vybrala Alana - nie je perfektný? 

pondelok, 9. septembra 2013

My first school project

Náš prvý veľký školský projekt som vám už spomínala, ale nikdy som sa nepochválila, o čo vlastne išlo. Ak ste módno-fashionistickí nadšenci (čo je v podstate podmienka na našej škole), určite by vás potešil. Boli sme podelení do skupín a našou úlohou bolo vybrať si 4 dizajnérov alebo značky a pripraviť o nich 20 minútovú prezentáciu - trom sme sa venovali len natoľko, aby sme poskytli základné informácie, ale štvrtý dizajnér / značka mal zabrať asi polovicu času našej prezentácie. Hlavnou úlohou bolo pripraviť design DNA každého dizajnéra - pretože každý má špecifické znaky, ktoré charakterizujú jeho výrobky (určité vzory, vrstvenie, úzka alebo nadrozmerná silueta, preferencia farieb, symbolika), každý tvorí pre určitú skupinu zákazníkov (ženy, muži, užšia skupina zákazníkov, modely dostupné pre každého, rôzne vekové kategórie) a každá značka má svoje kultúrne pozadie (je to malá alebo medzinárodná značka, odráža názory dizajnéra). To tak v skratke, samozrejme, že na určenie design DNA existuje viac bodov, otázok a detailov, na ktoré sa treba zamerať.  Design DNA je to magické zaklínadlo, ktoré vám pri pohľade na sačko Chanel povie, že je to Chanel. Okrem toho, že sme sa mali pri tomto projekte naučiť vytvárať a rozoznávať design DNA každej značky, ďalšou úlohou bolo, aby sme si zvykli na teamwork a prácu v skupinách, ktorá je na našej škole veľmi populárna a v podstate sa inak skoro nepracuje. Je to typické pre dánske školy, ale ako určite viete z domu, u nás sa vyučovanie zameriava skôr na samostatnosť, sami sa učíme, referáty robíme tiež samostatne, tímová práca u nás nie je taká rozšírená. Dôvodom prečo hrá takú dôležitú úlohu u nás na škole je, že aj keď sa neskôr dostanete do zamestanania, musíte sa naučiť pracovať v tíme - rovnako ako je dôležité mať vlastný názor a schopnosti je treba vedieť spolupracovať a rozhodovať spolu s ostatnými. A preto nás na to pripravujú už od začiatku :)
A verte tomu, že pracovať v skupine vôbec nie je jednoduché! A je to väčšinou vec, ktorá brzdí celý projekt (to mi teda verte, a to som ja ešte mala výbornú skupinu, ale vypočula som si hrôzostrašné historky :))
A trošku bližšie o našich dizajnérov, vybrali sme si dánsku dizajnérku Malene Birger (odporúčam, všetci si ju skontrolujte, robí naozaj krásne veci TU), japonského dizajnéra Yohji Yamamoto, mladú poľskú dizajnérku Sofiu Kula (niečo pre mňa, samé skvelé farby! pozrite TU) a našou hlavnou značkou bola Victoria's Secret. A v deň D prišiel kameň úrazu, prezentácia - vec, ktorú ja z duše nenávidím a snažila som sa jej vyhýbať na každej strednej aj vysokej škole ako sa len dalo, ale vidíte, nedalo sa večne. Prvá prezentácia bola len ľahká príprava na to, čo nás najbližšie roky čaká. A keďže stáť pred davom ľudí a rozprávať a vyzerať pritom sebavedome a nenútene a veselo nie je moja silná stránka, tak sa to snáď počas tohto môjho štúdia aj naučím. (a možno na nás pri najbližsej príležitosti vesmír nezošle všetky možné aj nemožné katastrofy technického druhu, svoje improvizačné schopnosti si budem veľmi rada trénovať iným spôsobom ako tak, že stojím pred 30 ľuďmi a snažím sa z obrovského trapasu spraviť iba veľký :D

A ako bonus k našej prezentácii sme spravili cookies, lebo však aj my modelky sa musíme niekedy najesť :D Robili sme ich podľa rovnakého receptu ako tie, ktoré som robila na silvestra podľa Cataliny TU. Bola to len malá kreatívna časť našej práce, pretože nestačí všetko len dokonale vedieť a ovládať, veľký dôraz sa kladie aj na kreatívnu a originálnu stránku.

Opäť trošku dlhší článok, ale keď rozpisovať sa o Dánsku je také ľahké :) Ani vlastne neviem, či vás takéto moje kecy bavia? Snažím sa týmto malým denníčkovaním aspoň z časti vynahradiť, že tu nemám fotografa a moje dánske outfity nemá kto zvečniť :) Ale tiež si stále myslím, že pre niekoho to snáď poslúži ako zaujímavá inšpirácia. Čo myslíte ?

jeans Levi's | jacket F&F | shoes Gate | bag ZARA

Pravé od Victoria's Secret!



A ako v skutočnosti trávim svoj čas v Dánsku :D 


A niektoré krasotiny od Malene Birger, aby ste vedeli, že som neklamala a fakt sa jej modelmi oplatí pokochať!


piatok, 6. septembra 2013

Fazuľky podľa Jamieho


Dnes si povieme niečo o dánskom stravovaní. Teda tom mojom. Viac o dánskom stravovaní ako takom inokedy. Ale keďže si predsa len najnovšie nažívam ako študent, tak sa tak aj stravujem. Ja si pod pojmom študentské jedlo predstavujem, samozrejme, vifonky a bagety. Keďže už som si prešla životnou fázou, keď som si pochutnávala na vifonoch a bagety sú v Dánsku šialene drahé, nemám na výber a vyváram si. Väčšinou. Častokrát som lenivá a skončím pri šalátoch, vajíčkových variáciách alebo fake smørrebrød, ako som si skromne môj obložený knäckebrot dovolila pomenovať (smørrebrød je v Dánsku veľká vec, chvíľu som si dokonca myslela, že je to ich národné jedlo :D v preklade to znamená maslový chlieb a ide vlastne o obložený chlebíček (rødbrød čiže ražný chlieb) s maslom, rozbífom, pekne dozdobeným a naaranžovaným - je to vlastne taký vyparádený obložený chlebíček. Už som si prípravu tohto pokrmu tiež vyskúšala (lebo to tu nie je len tak), ale k tomu sa dostanem v ďalšom príspevku. Takže ak nekonzumujem šaláty, knäckebroty, prípadne krevety (tu na FB som vám ukazovala), tak sa snažím spomenúť na domáce recepty a pripravujem si normálne mňamózne jedlo. A tak som raz v obchode zbadala v akcii zelené fazuľky, neváhala som a spravila tento šalát podľa receptu Jamieho Olivera. Robila som ho po pamäti, ale myslím, že mu nič nechýba. Okrem toho je to skvelá príloha, náhrada zemiakov či ryže. Vyskúšajte, je to mňamka!


Potrebujeme:
  • cca 200 - 300 g zelených fazuliek (moje množstvo je veľký odhad, keďže som kúpila pol kilové balenie a ešte cca polovica ostala)
  • olivový olej
  • horčica (ideálna dijonska)
  • cibuľka (ideálna šalotka, ja som mala mladú a poslúžila)
  • solˇ + korenie
  • bylinky (ja som použila provensálsku zmes)
  • trocha citrónovej šťavy

Postup:

Nie je to žiadna veda a výsledok parádky. Fazuľky si umyjeme, poodkrajujeme konce a vložíme do jemne osolenej vriacej vody. Na celom postupe je najdôležitejšie odhadnúť čas prípravy - fazuľky nemôžu byť surové ani príliš uvarené a mäkké. Mali by byť uvarené, ale pevné a chrumkavé. Mne sa osvedčil čas cca 6-7 minút.
Medzitým si pripravíme dressing. Nakrájajte cibuľku na drobno, pridajte 4 PL olivového oleja, horčicu (ja som dala od oka ale nebojte sa jej a použite riadne množstvo), trošku vody, soľ, korenie, bylinky ak máte a chcete a trošičku citrónovej šťavy. 


Fazuľky po uvarení ešte teplé poriadne premiešajte s dressingom a hotovo, celá veda. Ja som si ich pripravila ako prílohu k zemiačkom (postup na zemiačky pečené v rúre mám zase od môjho drahého, ale to je ešte menšia veda ako fazuľky. Nakrájajte ich na štvrťky, rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie, pokvapkajte olejom, pridajte veľa soli, korenia, bylieniek a pečte na cca 200-250 °C). A keby ste sa divili, čo za podivuhidnú vec mám pri zemiačkoch, volá sa to remoulade, najskôr by som to asi prirovnala k našej tatárskej omáčke a je to veľmi obľúbené v Dánsku.
Je pre mňa trochu zvláštne variť a piecť v inej kuchyni ako doma, stále mi niečo chýba alebo si neviem zvyknúť. Ale tie jednoduché a rýchle recepty zvládne každá malá kuchyňa. :)

nedeľa, 1. septembra 2013

Črepinky môjho dánskeho denníčka


V Dánsku sa zhoršilo počasie a rozpršalo presne asi tak 11 hodín po tom, ako som podávala čerstvé a chrumkavé informácie domov o tom, ako tu je krásne a ako som si vyšla v ten deň do sveta iba v tielku. Doma v tom čase už lialo a vesmír sa postaral, aby som za domovom smútila čo najmenej a zoslal mi sem trochu dažďa a vetra. Tak mi treba. Pozitívna stránka veci – ideálny čas na opätovné stretnutie s mojim obľúbeným mintovým sloníkovým svetrom! Inak sa mám stále dobre, stále nadávam na rovnaké veci (ako napríklad, že nemám internet. Naozaj sa cítim ako bez ruky. OK. Možno bez malíčka. Na nohe. Ale niekedy je to fakt na prd) a stále chodím po obchodoch a odpočítavam dni, kedy sa presťahujem, aby som si mohla pokúpiť všetky tie krasotiny a pekne si zariadiť izbičku, bytík alebo kam ma od novembra zaveje. Zatiaľ mám iba dočasné ubytovanie, tak sa snažím ho príliš nezapratať, nech sa mi lepšie sťahuje. Aj tak vám ale ukážem malé kúsky môjho príbytku. A nové kúsky (OK, niekedy sa naozaj nedá odolať! Ale taška za 10kr, to sa v obchode nenecháva, keďže aj jedna cesta autobusom stojí dvakrát toľko – a s cenou mojich vysnívaných čižiem, ktoré som minulý týždeň objavila ani neporovnávám). A veľké raňajky, ktoré sú nutnosť po tom, ako sa dostanem na drum and bass párty a domov dojdem s ružovými vlasmi (poznámka domov – boli to iba končeky a bohužiaľ sa hneď na druhý deň vymyli :)
V poslednej dobe ma najviac zamestnáva veľký školský projekt, ktorý prezentujeme v utorok a potom vám o ňom s radostou napíšem viac, teda ak budeme mať taký úspech ako očakávame. Dovtedy zdravím všetkých školopovinných, lebo skôr či neskôr v tomto mesiaci dojde skoro na každého (a nebudem študírovať sama).
Tak nám želám pekný september!