štvrtok, 4. apríla 2013

Blackie

Asi za tým bude počasie, že aspoň ja na blogu pomaly mäknem (zmienka o počasí musí byť) a odhaľujem tajné informácie o mne a detaily, ktoré nemusia nikoho zaujímať, ale tá radosť, ktorú mám, že sa o ne môžem podeliť (keď ja tak rada rozprávam!)...
A tak som sa rozhodla, že to dnes bude zase jeden malý príspevok, plný pikantných detailov z môjho osobného života - dnes vám predstavím môjho Blackieho. Dôvod na to mám jednoduchý, včera to boli 3 roky čo som s malou dušičkou dotiahla Blackieho domov. Naše začiatky boli ťažké a chvíľu to vyzeralo tak, že so mnou študoval (dodnes som vďačná, že je po mne a každú prednášku prespal) aj pracoval, že keď bolo nutné, strážil mi ho, kto mohol (ďakujem Lucka) ... pes je malý živý tvor a či chcete alebo nie, treba sa mu aspoň trochu prispôsobiť (alebo on vám a preto Blackie zažil aj nejednu párty, kávičku a pár krát bol aj na nákupoch :D

Zoznámili sme sa cez najznámejšiu internetovú zoznamku, Facebook (pre prípad, že by ste pochybovali, že zdieľanie fotiek zvieratiek, ktoré hľadajú domov na FB je zbytočné, my sme príkladom toho, že nie je). Na zoznámenie mi poslal túto svoju fotografiu:


a smutný životný príbeh. Ja, ako správny šialenec, ktorý na psa nemal čas, priestor, povolenie a pomaly ani prostriedky, mal len veľa lásky, som s mojim doprovodom sadla do auta a previezla sa približne 200 km pozrieť sa naňho do jeho dočasného domova (pozn. na malé šteniatka sa človek nechodí iba pozerať - mission impossible), kde malý, vtedy ešte Black Berry pribehol a zo samej radosti, že ma spoznal, vyhrabal mi malú jamu (malo ma to varovať...)
Dodnes verím, že malý Blackie bol zachránený, lebo sme si súdení. Je ako ja - milý, krásny a vtipný. (OK, no) Bojí sa všetkého, čo je väčšie ako on (mačiek aj keď sú menšie), zvuk spreja mu naháňa hrôzu, strašne chrápe, za piškótu by aj mňa vymenil a večer, keď sa vraciam domov, stojí v okne s odhrnutou záclonou a čaká na mňa. 

FOTO: LUCKA
Samozrejme, že ako každý majiteľ psíka verím, že ten môj je najšikovnejší na svete (presne vidím ten výraz na tvári každého psíčkara! aj ja sa tak tvárim! :D. Nikto tak vkusne a teatrálne nezahrá mŕtvolku, na požiadanie podá pravú či ľavú labku alebo si s vami tlapne - high five - a rád vám na opýtanie zašteká najnovšie klebety. Inak je to miláčik, to, že prišla návšteva zistí, až keď mu to prídete oznámiť k peliešku, keď nie ste doma spí vo vašej posteli a ešte si myslí, aký je nenápadný a že si to nikto nevšimne, psie dobrotky si schováva medzi paničkine ponožky a že je čas na prechádzku zásadne oznamuje v nedeľu ráno o pol 7, keď máte jedinú možnosť za celý týždeň sa konečne vyspať...

FOTO : LUCKA
Nechcem riešiť iných ľudí ani radiť nikomu, čo by mal spraviť (sama neviem, čo so sebou :), ale ak by ste niekedy chceli mať psíka a boli o tom naozaj pevne rozhodnutí (ale že naozaj, naozaj), je krásne zobrať si psíka, ktorému už raz niekto domov zobral alebo nedoprial. Títo malí capkoši sú úžasne vďační a šikovní (sama mám tú česť a poznám niekoľkých zachránených útulkáčov a krížencov a sú to skutočné malé osobnosti :)

Neviem, či som mala šťastie alebo sme sa naozaj našli. Môj pes je skutočný komediant. A vždy vie, kedy má nastaviť uško a priľahnúť si, keď potrebujem malú psiu terapiu. Ja som za môjho malého capka vďačná, aj keď strašne chrápe. (nemohla som si odpustiť tento romantický záver, pardón :)





18 komentárov:

  1. Blackie je opravdu nádherný :) A jsem stejného názoru, až jednou bude možnost mít vlastního psíka ( zatím mám jen kocourka :) ), moje první cesta povede do útulku, případně jiného zařízení. V tom jsem pevně rozhodnutá :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme :) Super názor, múdro! Sú to nádherne vďačné zvieratká ! ;)

      Odstrániť
  2. nádhera :) krásne napísané, krásny psík. ja som si tiež jedného adoptovala. toľko som zdieľala všemožných psíkov, aby im niekto doprial domov, keď už nie ja, až ma jeden dostal do kolien a presvedčila som rodičov, že on je ten pravý :) je s nami už dva roky a nevymenila by som ho za nič na svete

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme :) jeej super a čo je zač, tiež nejaký gulášik ako Blackie ? :)

      Odstrániť
  3. juuj,to je taký krásny článok :) tak v prvom rade mu prajem všetko najlepšie fešákovi :)) inak v niektorých vetách som úplne našla našu malinkú,tiež chrápe :D a piškótky,to ani nehovorím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme ! :) veru! Život by dal za piškótu!! :D

      Odstrániť
  4. tvoj psik je velky sympatak myslim si. vdaka, ze si nam ho tu predstavila. :) keby vedel citat, urcite by mal mega radost! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Vždy ma neskutočne poteší vedomie,že je o dalšie šťastné zviera na svete viac!:)
    Tvoj blog som našla len pred časom a veľmi sa mi u Teba páči,musíš byť týpek:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, myslím, že Blackie je šťastný, aspoň dúfam ! :D
      Woww, ďakujem ! :D

      Odstrániť
  6. tak to se máš. Já bych taky chtěla pejska, ale vím že ho nedostanu. už od malička jsem žadonila, ale ne prostě, já ho mít nemůžu. ale zachránila jsem kočičku a teď ji mám a nechová se jako normální kočka, je to moje sluníčko :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To si nemôžeš nikdy hovoriť ;) ja som Blackieho tiež nedostala, len som sa raz dvihla a išla si preňho a niekoľko mesiacov mala kvôli tomu peklo :D ale všetko prejde ;)) Ale vidíš, aj kočička musí byť úžasná a hlavne vďačná, keď si ju zachránila ;)

      Odstrániť
  7. Ten je taký zlatý... Najlepšia fotka s vyplazeným jazykom :D Veru, psíkovia z útulkov sú asi najväčší dobráci :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, tá sa aj mne páči :D Aj na prechádzke elegantne a s kravatou! :D

      Odstrániť
  8. Když poslal černý miláček takovou parádní fotku na seznámení, tak se vůbec nedivím, že tvoje srdce mu udělalo pořádný kus místa ;-). Zlatý, zlatý je!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už odmalička vedel ako na mňa! Ďakujeme :)))

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár ♡ (len z tých negatívnych som smutná :D