piatok, 22. augusta 2014

Čučoriedkový mňamóz - blueberry cobbler

Pomaly ale isto končím na praxi. A chystám sa na ďalšie životné púte (krásne poetická som). Moje dni najnovšie napĺňajú aktivity spojené s blízkou budúcnosťou - odchod z Dánska a príchod do Turecka (však LEBO). Čo v praxi vyzerá asi tak, že sa svoj (miniatúrny) šatník a život snažím napratať do jedného kufra, ktorý sa nedá zatvoriť ani keď si naňho sadnem (a však povedzme si úprimne, ja nie som nijaká ľahká váha), plačem, dupem nožičkami, sadám, tlačím zadkom, ťahám zipsy, nadávam, zaprisahávam sa, že si už v živote nikdy nič nekúpim (a ani nie 3 hodiny na to prichádzam domov s novými topánkami), na kôpku vyradeného oblečenia, ktoré naozaj už nie je v nositeľnom stave s ťažkým srdcom prikladám štvrté tričko (ale už by stačilo!), bojujem, zápasím, ale kufor nakoniec víťazoslávne zatváram. Čo na tom, že má asi tristodvadsaťšesť kíl a nedá sa ním pohnúť ani keď ho človek ťahá na kolieskach (nedajbože zdvihnúť ho - nemožné). Ďalším bodom programu je výlet po úradoch, kde s ťažkým srdcom idem odhlásiť svoj odchod z Dánska (nemala som to v pláne, ale v Dánsku majú takú skvelú vec, ktorá sa volá licencia na médiá, čo je asi niečo ako u nás koncesionárske poplatky a musí to platiť každý - moje výhovorky dánskemu zamestancovi, ktorý ma vymákol doma o šiestej podvečer (z čoho som odpadla, pretože v Dánsku nikto predsa nepracuje viac ako do druhej nie?!) o tom, ako sa ma to netýka, lebo nemám televíziu ani rádio nezabrali. Musím to platiť, aj keď mám internet. Ale veď ja si internet už platím. No ale slečna, to je niečo iné, licenciu musíte platiť, keď máte počítač či mobil, s ktorým je možné na internet sa pripojiť. Tam už som fakt nemohla klamať a tak mi začali chodiť účty. Každý mesiac vyhadzujem do vzduchu 30 eur (!!) za licenciu (a to nehovorím o tom, že platím internet aj telefón). Jediný spôsob ako sa tomu vyhnúť, je utiecť do Turecka. Teda priznať sa Dánom, že odchádzam. Čo je tiež trochu risk, lebo nikto v podstate nevie, čo tu ako funguje, takže ma milá teta ubezpečila, že dostať opäť povolenie na pobyt snáď po mojom návrate nebude problém. Snáď?! Milá teta, to by si mi neurobila. Ďalšie boje sa týkajú Turecka. Po náročných týždňoch čakania mi turecká univerzita víťazoslávne koncom júla oznámila, že už vedia, kedy začína zimný semester (fakt, to ani nežartujem. začiatok júla to boli z ich strany iba tipovačky) a ja som si víťazoslávne kúpila letenku. Nastal ďalší boj, zvaný ochotná turecká ambasáda na Slovensku (keďže sa nechcem dostať do tureckého väzenia päť minút po prílete, veľmi ich tu ohovárať nebudem. Aj keď neviem, či sa tam nedostanem tak či tak s ich úžasnou ochotou a pomocou a schopnosťou odpovedať na moje otázky. Nie. Nič sa neboj Baša. Zažeň chmúrne myšlienky. Tfuiiii.) A story zvaná byt (kto číta tento blog pravidelne vie, že takých, čo menili ubytovanie tak často ako ja od augusta minulého roku veľa nie je). Však buď Slovenka v Dánsku hľadajúca byt v Istanbule. Tak ti treba Baša, to máš za tie svoje šialené nápady. 
Po tomto skromnom a krátkom úvode do môjho života si dajme koláč. (s nejakými premosteniami z témy na tému sa nekašlem, ako môžete vidieť) Je skvelý, je jednoduchý, je sladký a pre mňa veľmi nečakane chutiaci. Oh a to najdôležitejšie - je plný čučoriedok!! Dobrú chuť ;)


Recept som našla TU.

Potrebujeme:

  • 1/2 kg čučoriedok
  • 1 hrnček múky
  • 1/2 hrnčeka cukru (môže byť aj menej, ja som dala tak a bolo doooosť sladké, podľa toho ako ľúbite :)
  • 2 ČL prášku do pečiva
  • štipka soli
  • 1 hrnček mlieka
  • 3 PL masla
Postup:

Rúru predohrejte na 180°C. V mise spolu zmiešajte múku, cukor, prášok do pečiva a soľ, primiešajte mlieko a miešajte, kým nevznikne cesto. Roztopte maslo a vlejte ho do formy (v originálnom recepte použili nádobu vhodnú do rúry aj mikrovlnej rúry, dali do nej maslo a roztopili ho v mikrovlnke), vlejte cesto a na vrch rovnomerne nasypte či poukladajte čučoriedky. Fešandy vám počas pečenia skĺznu na dno koláča (len trpezlivosť, priatelia pečiari). Pečte koláčik cca 45-60 minút, ja som môj piekla asi 50. Dobrú chuť! 




sobota, 9. augusta 2014

Kisskisssweatervioletskirt

Moje letné príspevkovanie je také poskromnejšie. Nie, že by som stratila slová (PánBoh uchovaj ak sa mi toto raz stane!!!), ale priznám sa, že som unavená a keď nie som unavená, nie som pri počítači (prípadne nám vypnú internet a keď vyvolávame, že haló prečo zistíme, že to nie my, ale interneťáci majú mini-pidi problém, ktorý bude čoskoro odstránený. Stále som si nezvykla na dánsky lážo-plážo prístup, tak čo sa divím, keď volám o šiestej večer a internet nejde ešte ani o šiestej ráno…). Inak praxujem čo sa dá, z domu vypadnem ráno o šiestej a často sa vrátim až večer o 7mej - a to som si na začiatku hundrala, že majú pre mňa málo roboty (dokonca mi raz bolo povedané, či by som nemohla robiť pomalšie:D ). Samozrejme, nie, že by som zarezávala 13 hodín bez prestávky (až taký oduševnený neplatený otrok naozaj nie som), akurát po mojej zbesilej honbe za praxou mi kývla jedna firma, ktorá je odo mňa pár kilometrov vzdialená (= hodina a pol cesty vlakom plus následne 20 minút autobusom, ale Baša sa nevzdáva), je to malá firmička, ale všetci sú tam na mňa milí a dobrí, aj keď zo začiatku ma odhadli akurát na úlohy typu "oskenuj 200 papierov" prípadne "dokážeš tieto papiere uložiť do zakladača podľa čísla objednávky?". Momentálne som sa dostala na úroveň, keď mám na starosti celý webshop a iné úlohy, ale na prax si nechávam samostatný príspevok, takže o tom potom. Moja firmička je maličká a super, všetci sú na mňa dobrí a vychádzajú mi maximálne v ústrety, jediné, čo ma niekedy škrie je, že keď som tam bola dva dni nastúpená, dostala som ponuku z Bestseller - čo bol v podstate hlavný sen každého, kto ostával na prax v Dánsku, dostať sa tam. Pod Bestseller patria značky ako Vero Moda, Only, Pieces, Vila, Selected a pár ďalších (hlavne posledné dve sú moje srdcovky /a Selected úplne vedie v rebríčku obľúbenosti/ ak nepoznáte, pozrite!). A ja som s ťažkým srdcom musela odmietnuť. Dodnes ma máta, čo by bolo keby… Ale ja verím tomu, že všetko je ako má byť a všetko malo byť práve takto. A bodka. Bestseller bude nabudúce.

skirt choies.com | T-shirt Message | sweater F&F | blazer ZARA | bag Moss Copenhagen | shoes H&M

A teda keď práve nepraxujem o sto-dvesto, vychutnávam si krásy dánskych morí a pláží (hej. vidím ten výraz na vašich tvárach. nezošalela som. naozaj. teda nie viac ako obvykle). V Dánsku sa dá plážovať a aj kúpať kde tade - a to vravím ja, čo som minulý rok pol dovolenky ohŕňala nosom nad chorvátskym moríčkom, lebo bolo príliš studené a v Dánsku sa švácam do vody jedna radosť - do momentu, kým si nevypočujem, že "toto je tuším to miesto, kde sme minule videli toľko medúz", vtedy sa Baša mení na Ian-a Thorpe-a skríženého s gepardom morským a upaľuje z vody von svetelnou rýchlosťou. A následne nájde na pláži vyplavenú mŕtvu medúzu (inštinkty neklamú). Akurát s hĺbkou má voda problém, aspoň tam, kde som zavítala ja. Prejsť sa cez mólo, schodíkmi zísť do mora a mať vodu do pol stehien nie je sranda, hlavne, keď statočne začnem plávať a oškieram kolená o kamene na dne. Prípadne keď vás napadne hejno zdivočelých lienok, a to fakt výnimočne nežartujem, raz nás z jednej pláže vyhnali lienky. Lienky. Sedembodkované dánske pačmagy, lietali v kŕdľoch, sadali na deku, tašku, vodu, nohy, hlavu, všade, boli všade a nedalo sa ich zbaviť. Skákala som po pláži ako v americkej komédii a šermovala rukami, aby som sa zbavila… lienok. Je pravda, že sa tu nenudím. :D


A pokiaľ ide o outfit, priznám, že som sa jemne podánštila. Milujem sivú, šedú a všetky odtiene a mám toho v Dánsku na výber dosť - jediná smola, že momentálne nechodím nakupovať, keďže prax mám neplatenú a platím účty a nájom a jedlo a letenky a lístky na vlak, tak som rezignovala a dala obchodom pauzu. :D (OK, klamem, na malý nákup by sa groš našiel vždy, akurát dánske obchody zatvárajú príliš skoro a jednoducho ich nestíham otvorené, toť hlavný problém) Ale na sebe mám dva staršie úlovky, tričko "Ain't nobody's wife" z dánskeho obchodu Message a kabelku Moss Copenhagen, ktorú som pri jednej z výnimočných návštev obchodu našla v takej zľave, že by bol hriech nedať jej nový domov. A doladené klasicky Bashalandovsky, hlavne farbičky, sukňa sa už mihla aj tu, svetrík mi kúpila mamča a našla som si ho doma pri poslednej mini návšteve doma.