streda, 28. mája 2014

Baša a jej kabelky

Pilne sa psychicky pripravujem na to, ako začnem písať veľkú, 25-stranovú prácu do školy, dôkladne už-už začínam, počítač zapnutý, word otvorený a spolu s ním aj milióny foldríkov a ja, ani neviem ako, prehupnem sa do toho blogového… a usmievam sa a (opäť) všetko dôležité odkladám. Vlastne nie, všetko dôležité nie, lebo, nech to znie ako chce, moje blogovanie je pre mňa dôležité. Rada si to tu otvorím, vymýšľam, čo múdre (a úžasne vtipné) zas vypustím do sveta a ako budú zo mňa všetci nadšení, inšpirujem davy… (no dobre, odtál potál Baša, mám momentálne čudné zranenie na nohe a cpem do seba tabletky, ktoré evidentne úradujú aj v mojich múdrach). 
Dnes to bude len taký malý kabelkový súhrn. Staré detaily na moje fešandy všetkých tvarov a veľkostí. Priznávam sa, že tieto fotky patria k mojim obľúbeným, vždy, keď sa fotia outfity, detaily nemôžu chýbať a detaily kabeliek u mňa víťazia na plnej čiare. Pár obľúbených som zozbierala, zašla som až do hlbokej minulosti, tak sa na ne pozrite spolu so mnou. Ktorá by bola vaša favoritka? :)


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU


Outfit TU a návod na kabelku nájdete TU


Outfit TU


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU



Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU

sobota, 24. mája 2014

Vegan kakaovo-čokoládový koláč s ovocím

Po tom, ako som v stredu prišla domov a opäť sa raz zasekla v kuchyni (neviem, čo je také magické na našej kuchyni, ale už sa mi párkrát stalo, že som tam presedela niekoľko hodín, či už sama alebo so spolubývajúcimi), pozbierala som všetky sily a chcela sa pustiť do ekonómie (moja najväčšia hrôza dnešných dní). Napadlo mi, že predtým najprv šesťdesiatypiaty krát skontrolujem mail, či mi už niekto poslal pozvánku na bezplatné letné otročenie (= pozitívna odpoveď na moju žiadosť o neplatenú prax, ďalšia moja momentálna hrôza). Namiesto pozvánky ma čakalo asi miliónte nie, ktoré mi zobralo vietor z plachiet a prilepilo ma opäť na stoličku. Energia nikde, ekonómia sa tým pádom odkladá, nuž, vravím si, aspoň si prelistujem instagram. A tam som, bohužiaľ, už neviem kde a neviem ako, natrafila na tento koláčik a cez neho som sa preklikala až na pôvodný recept. Základná ingrediencia - kuskus - ma veľmi zaujala, keďže na sladko som ho ešte neskúšala. Koláčorobenie je vždy taký posilňujúci kopanec pre mňa, navyše tento bol super easy, trval asi 10 minút aj s umytím riadu a všetky ingredience boli doma, tak hurá do toho! 
A nech vám ako dôkaz, že bol naozaj dobrý, slúži fakt, že keď som ho nechala nenačatý v chladničke, pretože ideálny je, keď cez noc trošku stuhne, našla som tam na druhý deň iba polovicu. Môj spolubývajúci skonštatoval, že chcel iba ochutnať a nemohol prestať. Tak prosím. Navyše bonus: koláč chuťou trochu pripomína krupicovú kašu! Mňam!


Pôvodný recept nájdete TU, toto je moja minimálne upravovaná verzia:

Potrebujeme:
Na "cesto"
  • 1 hrnček kuskusu
  • 2,5 hrnčeka vody
  • 2 veľké lyžice medu
  • 1/3 hrnčeka kakaa
  • štipku soli
Na polevu
  • 200 ml ryžového mlieka
  • 100 g horkej čokolády (moja mala 72%)
  • cukor podľa chuti (u mňa cca 2 polievkové lyžice)
  • ovocie (u mňa jahody, čučoriedky, banán)
Postup:
Najprv si spolu uvarte všetky suroviny na cesto - do hrnca pridajte vodu a kuskus a nechajte zovrieť, prisypte kakao, soľ a pridajte med. Pomaly varte, občas premiešajte, kuskus krásne zväčší objem. V druhom hrnčeku zohrievajte mlieko, nalámte doňho čokoládu a pridajte cukor, miešajte, kým sa celkom neroztopí.
Ked kuskusové "cesto" pekne narástlo, vylejte ho do tortovej formy. Na vrch naukladajte ovocie a na to vylejte polevu.


Do pôvodného polevového receptu išiel aj gustin, ktorý sa v mojej dánskej domácnosti nenachádza, takže som najprv mala šok, lebo poleva sa nebezpečne roztiekla (preto ho mám aj fotený iba bez nej) - keď som ale nechala koláč vychladnúť a na noc dala do chladničky, všetko krásne stuhlo a bol tip-top! :) 
Tak dobrú chuť!

piatok, 16. mája 2014

Secondhandskirthandmadetshirt

Keď som sa pred pár dňami na FB pýtala, či viete, od koho je tričko, ktoré sa objaví v najbližšom poste, myslela som, že tieto moje múdre reči napíšem za pár hodín. Nie DNÍ. Ale všetci poznáme staré známe príslovie, Baša mieni, osud mení a tak sa ozývam teraz, radšej neskoro ako nikdy (ako povedala moja spolužiačka, ktorá došla v pondelok na test z "inventory management" a zistila, že nemá na počítači nainštalovaný program potrebný na spustenie a keď sa jej učiteľ spýtal na koľkých z jeho predchádzajúcich hodín bola, keďže program sa inštaloval na prvej hodine, odpovedala mu týmto múdrom). Ale dnes je v Dánsku krásny voľný deň, neviem, čo sa oslavuje, ale hlavne, že sa nevstáva. Včera večer som sa náhodne dostala k jednodňovej brigáde, doslova prebojovala, keďže som využila svoju poľskú kamošku a následne som v podstate miesto doslova vyfúkla jednej maďarke (aj taký malý upípanec ako ja sa v Dánsku naučí priebojnosti). Boli sme pomáhať s bufetom na jednom koncerte klasickej hudby (a teraz pozor, ak ma čítajú nejakí dôchodcovia, berte si príklad!) - koncert začínal večer o 8mej a pred začiatkom bol pre návštevníkov pripravený bufet ala švédske stoly - prídeš, naberieš, zješ, zopakuješ. Som si skoro istá, že nikto z cca 800 prítomných ľudí nemal menej ako 92 rokov a aj tak všetci prišli, najedli sa, poklebetili, popili, pokávičkovali a potom veselo vyrazili na koncert. Pevne verím, že aj ja budem v takom veku taká čiperka. Rovnako ako keď som si počas voľných dní privstala a už o 9tej bola v posilovni, trpkou smrťou umierajúc po prvých 13 sekundách na steperi, a nechápavo sledovala krúžok nadšených cca 70tničiek, ktoré si prišli zacvičiť. Posilovňa tu jednoducho ponúka zvýhodnené cvičenie pre seniorov, tak okrem mňa, mojej spolubývajúcej a troch hrubokrkáčov, bolo v posilke aj 14 dôchodcov rôzneho pohlavia a veku. Niektorí síce iba sedeli a kávičkovali, ale väčšina naozaj skúšala nejaké mašinky. To je potom ťažko sa mi vyhovoriť, že nechcem/nemôžem/nevládzem.
Okrem môjho blízkeho stretnutia so stovkami dánskych dôchodcov sa mi v uplynulom týždni podarilo úspešne zdolať test z dánštiny a prekonala som druhý modul zo šiestich (kto má skončený šiesty modul, môže ísť študovať vysokú po dánsky). Mne by zatiaľ stačilo rozumieť predavačkám, ale verím, že aj k tomu sa dostanem. Hygge. Tretí by som chcela stihnúť počas leta kým budem praxovať ak sa mi podarí. To by som však najprv nejakú prax musela mať, však áno a aj preto som sa odmlčala, lebo hľadám, vypisujem a vtieram sa kam sa dá, ale zatiaľ ma nikto nechce. Nie, ani ja tomu nerozumiem. Myslela som, že mne v podobe neplateného otroka nik neodolá, ale opak je pravdou. Tak mi držte palce, nech sa nado mnou nejaká sympatická dánska firmička zľutuje a prichýli ma na leto. 
Ešte som sa zabudla pochváliť, minulý týždeň, od piatku až do nedele som tiež bola pracovať, na veľkej Bo Concept konferencii (kde sa zúčastnili zástupcovia firmy z rôznych krajín), zase s jedlom (tieto brigády majú úžasnú výhodu, konečne sa tam po 2mesiacoch dobre navečeriam a ešte aj zadarmo), cez víkend som mala na starosti iba špinavé taniere a bufet, ale v piatok som sa ani neviem ako stala jednou z čašníčok pre skoro 600 ľudí, keď mala firma Bo Concept svoju veľkú parádnu párty a rozdávala ocenenia. Úspešne sa mi podarilo obliať jedného pána vínom (ale bielym, nuda) a nezhodiť nikomu na hlavu dva horúce ťažké taniere, keď som takto asi 20minút bez prestávky roznášala jedlo. Na záver dňa, keď nebolo už veľa čo robiť a čakala som na polnoc, aby som konečne mohla zdrhnúť a pritom pozorovala riaditeľov tancujúcich na stoloch, podarilo sa mi v dave objaviť tím zo slovenskej firmy - neviem, či som bola nadšená viac ja, že som v Dánsku objavila nejakú Slovač alebo oni, že ich v Dánsku obsluhovala Slovenka. :D Ešte posledná info a už končím, dnes som sa tak rozpísala, až sa bojím, že to nikto nedočíta - ako som sa zakecala s jedným Slovákom z tohto tímu, zistila som, že som objavila najväčšieho šťastlivca pod slnkom. Na otázku ako dlho robí vo firme mi odpovedal, že 3 dni a pred 5timi bol na pohovore. A potom sme spoločnými silami vypočítali, že v podstate dlhšie cestoval do Dánska na túto veľkú konferenciu a párty ako si odrobil. To je, čo? :D

Fotky mám ešte z domu, večná výhoda mať za najlepšiu kamarátku fotografku, to vás cvakne keď prídete na návštevu kým čakáte, kým zovrie voda na kávu! :D A bonusová rozfúkaná sukňa na FB ako darček.
Krásny víkend !






skirt secondhand shop | T-shirt ammyla (here or here) | shoes stolen from mum | clutch Accessorize | necklace gift | bracelets random + Accessorize + Lefties
Foto: Lucka (here + here)

streda, 7. mája 2014

Carrot cake - mrkvová torta

Ešte keď som bola na Veľkú noc doma, rozhodla som sa napiecť, ako keby mal nastať koniec sveta (čo ste mali možnosť zhliadnuť aj na mojej koláčovej zbierke na FB). Podarilo sa mi vytvoriť asociáciu Veľká noc - zajace - mrkva a tak mi napadlo, spraviť po dlhej predlhej dobe opäť carrot cake ! Okrem toho, že chutí výborne a šťavnato, množstvo mrkvy, ktoré obsahuje mi dodáva pocit, že vlastne baštím maličký zdravý snačík a nie kusisko torty.
Spravte si aj vy, na nervy nikdy nezaškodí. Ja mám momentálne koláčový deficit, nie len, čo sa napchávania sa týka, ale hlavne pečenia. Môj spolubývajúci si minule zo mňa robil srandu, že na moje koláče je čakacia doba asi 3 mesiace (pretože približne taká doba uplynula od momentu, keď som mu sľúbila môj brownie cheesecake) a minule sa hádal s ďalšou čakateľkou, ktorej som sľúbila koláč a odkázal jej, nech sa postaví do radu. :D Vzhľadom k tomu, že sa mi blíži skúška z dánštiny (v pondelok!) a momentálne pilne študujem na ňu, možno aj na nejaké to pečenie dojde!



Recept mám odtiaľto, toto je moja verzia, kde som si upravila množstvo cukru.

Potrebujeme:
Na cesto

  • 4 vajcia
  • 1 a štvrť hrnčeka oleja (môže byť aj olivový, ja som použila ryžový)
  • 1 hrnček hnedého cukru
  • 2 lyžičky javorového sirupu
  • 2 hrnčeky špaldovej múky
  • 2 lyžičky sódy bikarbóny
  • 2 lyžičky prášku do pečiva
  • trocha soli
  • 2 lyžičky škorice
  • 3 hrnčeky na hrubo nastrúhanej mrkvy (v pôvodnej verzii sa uvádza cca 8-10 kusov, ja som mala mrkviská a použila som cca 3-4)
  • 1 hrnček pomletých vlašských orechov
Na plnku/polevu
  • 500g Lučiny (Philadelphie…)
  • 1 hrnček práškového cukru (môže byť aj trošku menej)
  • šťava z 1/2 citróna
  • 2 lyžice masla (aby nám poleva nepopraskala)
Postup:

Najprv si vyšľaháme celé vajcia, postupne pridávame cukor a javorový sirup a vymiešame. Pridáme všetky suché prísady (múka, sóda bikarbóna, prdopeč, soľ, škorica) a nakoniec olej. Spolu vymiešame a pridáme mrkvu a orechy. Nalejeme do vymastenej a vymúčenej tortovej formy a pečieme cca 1 hodinu na 175 °C. 
Tortu necháme poriadne (!) vychladnúť. Zatiaľ si pripravíme polevu, zmiešame Lučinu (syr, ktorý používame) s cukrom, šťavou z citróna a maslom. Vychladnutú tortu rozkrojíme na polovicu a potrieme 1/3 polevy, zvyšnou polevou potrieme celú tortu.
Nechajte si kúsok torty aj na ďalší deň, vtedy je vždy najlepší (ťažko, ale vyskúšané ;).


štvrtok, 1. mája 2014

Greenshoesgreytshirt

Poznáte také tie dni. Že ráno si naplním svoju krásnu ružovú pollitrovú fľašu vodou, dorazím do školy, chcem sa napiť - a fľaša prázdna. A voda všade v taške. Pri svojom nešťastnom posune (a otvorení sa) fľaša natrafila na polovicu avokáda, ráno starostlivo zabaleného do alobalu, a milé avokádo, namiesto toho, aby malo toľko chochmesu a zostalo v jednom kuse, sa rozpŕclo po celej učebnici dánštiny. Ktorá je, samozrejme, iba požičaná a musí sa vrátiť po teste (ktorý mám o necelé dva týždne ako som sa pred dvomi dňami dozvedela, ale zase kto nemiluje prekvapenia, že áno). Takže takto nejak si tu nažívam a vy sa máte ako? :D
Po mojich lážo-plážo chvíľach trávených nad ízy-pízy projektom, voliteľnom predmete o písaní, study trip do Barcelony a veľkonočnej návštevy domova, mi začal (vcelku nečakane) tvrdý režim. Drastické predmety a úlohy - večný boj s excelom na hodine logistiky alebo celodenné vyučovanie, ktoré ma takmer pripravilo o život (toto je tá zábavná časť, verte mi. Už som konečne prišla na to, čo to je, volá sa to po anglicky "inventory management" a keď som mala robiť výpočty nekonečnej rovnice v exceli a nakoniec niečo v nejakom programe od niekoho objednať, kúpiť a predať, stratila som nervy, súdnosť, tri vlasy a štyri kilá a domov šla so slzami v očiach. Predmet som mala opäť v utorok a spoločnými silami som s mojím kamarátom z Bangladéšu vyriešila strašidelné zadanie na ten deň. Niektoré kroky som od neho dokonca nemusela ani odpisovať!) a môj osobný favorit - predmet zvaný "product knowledge", kde trávim hodiny v labáku a testujem oblečenie a dozvedám sa fascinujúce fakty (= snažím sa ničoho nechytať, nič nerozbiť a neobliať sa kyselinou. Ak tam nejaká je). V prvú hodinu sme boli rozdelení na tri skupiny a každá dostala vrece s oblečením - na základe tajomného obsahu sme mali vytvoriť nášho zákazníka, tzv. personu, človeka, ktorý by toto oblečenie nakúpil, niečo ako cieľovú skupinu, ale detailnejšie. Keďže naše vrece bolo plného lacného oblečenia žiarivých farieb, našou personou sa stala Rosalinda, 20 ročná slečna zo španielskej dediny, ktorá sa práve prisťahovala do Barcelony a chce sa stať kaderníčkou, hľadá si priateľa a miluje kluby a tanec. Bolo tam toho viac, musela som si na tento skvelý predmet vytvoriť aj blog, tak pre veľmi zainteresovaných poskytnem link. :D To bola tá zábavná časť - potom sme sa presunuli do labáku kde skúmame oblečenie - perieme ho, pozeráme ako púšťa farby, ako sa žmolkuje, ako reaguje na pot, aké pevné sú vlákna (nite? látky) a podobne. Je to všetko veľmi zaujímavé (ak viete ako na to), hlavne keď pozeráte výsledky niektorých kúskov. Popritom všetkom som na rýchlom a zbesilom love po praxi (ktorá stále neprichádza, ale namiesto nej sa mi podarilo zohnať jednorázovú prácičku na budúci víkend, čo tiež poteší, povedzme si úprimne, lepšie jak drátom do oka, že áno). 
Inak všetko čo mám na sebe v outfite sú moje úlovky z Barcelony, z ktorých som bola taká nadšená, že som to na seba nahádzala všetko naraz (veď prečo nie). Asi preto, že viem, že aspoň do povianočných výpredajov si nič nekúpim (a toto, je, bohužiaľ, krutá a smutná pravda, obávam sa). Okrem kabelky, tú som si kúpila v Dánsku asi tri dni pred odchodom, lebo v Barcelone sa strašne kradne a ja potrebujem malú kabelku, ktorú si zavesím na krk a budem mať istotu, že mi nik neukradne moju drahocennú peňaženku, štyri balíčky vreckoviek, mobil, mapu a dva magentové rúžiky (pozdravujem, kvetinka!). A, samozrejme, malú kabelku som doteraz nevlastnila. Do trička som sa zamilovala na prvý pohľad. Celkovo, musím sa priznať, mám v poslednej dobe také to basic jednoduché obdobie (čo väčšina sveta aj tak schvaľuje, len ja si na seba tak pomaly zvykám). Niekedy sa veci menia ani nevieme ako a tak sa, čuduj sa svete, niekedy aj Baša prechádza po svete bez náušníc. Ale naozaj iba niekedy.





jeans Lefties | T-shirt Primark | shoes Zara | bag H&M | glasses Firmoo.com (here)
Foto: Lucka (yummy)