štvrtok, 18. decembra 2014

Tři krasotinky pro Bašku alebo moja pestrofarebná bižu armáda

Neviem ako to robím, ale vždy mi zázrakom v obchodoch cvrkne do nosa nejaká ta bižutéria, konkrétne teraz v tomto predvianočnom čase sa mi nazbierali Tři krasotinky pro Bašku. Odkedy som sa presunula do Dánska (už len mesiac-dva a som späť, nezabudni na mňa drahé Dánsko!), mám úchylku na šedú so špecializáciou na šedé tričká. Nemôžem si pomôcť, ale je to silnejšie ako ja a moja zbierka šedých tričiek už úspešne prekonala tú zbierku bielych (čo som nikdy nečakala). Ak ste na tom podobne ako ja momentálne, nebojte sa a a vybláznite sa aspoň na doplnkoch. Ako vidíte, ja si momentálne užívam pestrofarebné bižu kúsky, plastové či kombinované plastové prvky s kamienkami. Že to vyzerá pekne vidíme sami, že sa to hodí ku všetkému mi určite uveríte.
Mne osobne sa tieto pokombinované plasty so sem-tam nejakým kamienkom veľmi pozdávajú a kto sa dočká, dočíta do konca a pozrie všetky fotky, bude odmenený mojim skromným výberom a inšpiráciou, ktorú som pre vás našla.
Ak už máte všetky darčeky pokúpené viete, čo treba - uvariť kafíčko/kakao/varené víno, vyložiť nohy, zapnúť internet a nakúpiť bižutériu na oživenie šedých dní (a ak darčeky pokúpené nemáte, zapnite internet a inšpirujte sa aj u mňa, konkrétne TU). 


A tu fešáci v praxi (prvú foto ste mohli vidieť aj na FB):



A že som nejaký grant a štramák a kamoška, našla som aj pre vás kúsky v podobnom duchu, takže ak vám chýba nejaký osviežujúci fešák, žiadne strachy, inšpirujte sa napríklad mojim výberom:

1  | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10

Našli ste si svojho favorita?

streda, 10. decembra 2014

Sprievodca vianočnými darčekmi alebo gift guide 2014

Ako praví stará čínska pranostika "na vianočný gift gájd nie je nikdy neskoro", my máme ešte dva týždne do Vianoc, tak čo to z môjho čarovného zoznamu ešte určite objednať, vyzdvihnúť na pošte, zabaliť a darovať stihnete. Zvyšné vyvolené položky si nechajte na neskôr, veď budete mať predsa narodeniny/prežijete ťažký deň v práci/pustíte postarších ľudí v električke na sedátko/v pondelok nikoho nezjančíte/na večeru si nedáte zmrzlinu… je predsa toľko možností a dôvodov prečo, za čo a na čo sa odmeniť !! (OK Baša, späť k téme, toto je zoznam potenciálnych darčekov, ktorý má inšpirovať k darovaniu sebe milovaným! Nie. pardón. V tomto poste to nepôjde bez trocha šopaholizmu a lásky zameranej sama na seba :D

Tak poďme na to - spravila som taký malý súhrn pekností z domácich aj zahraničných stránok (všetci zahraničiari pošlú aj na Slovákiu) tak dúfam, že si pri ňom slastne pohmkáte, povyberáte a kúpite. sebe. Milovaným! 

PS. ak vás môj tohtoročný vianočník neuspokojil, mám tu aj jeden minulorčný slovenský a zahraničný a potom ešte osobný predminuloročný. Ak nie darčeky, aspoň predajcovia či obchody vás určite inspirujú!

Tak aké praktické, módne, čitateľské či kozmetické dobroty tu tohto roku máme?



1. Začnime niečím, čo každá z nás potrebuje k životu - kabelkou. Krásna snová kabelka od Ammyly je perfektná na prechádzku zasneženou krajinkou. Krásavicu nájdete TU.
Ako vidím, táto je na objednávku a do Vianoc nebude, ale napríklad jej sovia kamoška je skladom!

2. Táto knižka, Winnie the Pooh (Medvedík Pu) od A. A. Milne, obsahuje citáty, ktoré by vás mali sprevádzať celý život - presne tie, na ktoré by ste si mali spomenúť v ťažkých chvíľach. Napríklad - "How lucky I am to have something that makes saying goodbye so hard" (Koľko mám šťastia, že mám niečo, čo robí lúčenie takým ťažkým.) alebo  "How do you spell love? You don't spell it, you feel it." (Ako vyhláskuješ láska? Lásku nehláskuješ, lásku cítiš.) TU ju nájdete v angličtine, TU v slovenčine.

3. Nádherný Bublifook náhrdelník. Každý kúsok bude originálny a len váš, keďže každé jedno písmenko je vyrazené ručne. Môžete si vytvoriť náhrdelník podľa svojho želania či predstavy s obľúbeným citátom, menom milovanej osoby alebo jedla. (len som kreatívna) Náhrdelník najdete TU . A mimochom, viem o čom vravím, tiež jeden vlastním ;) AHA

4. Nemusíte byť Dulce Candy a vlastniť viac ako 500 kozmetických štetcov, roztomilý kozmetický organizér určite ocení každá z nás. Pevný obal na kozmetické potreby vám rád a ochotne ponesie všetko, čo potrebujete či už na každodenný život alebo cesty. Tohto fešáka nájdete TU (a ak vám chýba aj nejaký ten kozmetický štetec, najlepšie nájdete rozhodne TU ;)

5. Parádna svieža sada prírodnej kozmetiky určite poteší nejednu voňania chtivú kvetinku. Táto sada obsahuje prírodné kúsky od Ponio - šampúch, mydlo či dezodorant. Zaujala vás? Nájdete ju TU.

6. "What goes around - comes around" nespieva iba Justin, ale aj karma - ako ty komu, tak karma tebe. Tento strieborný náhrdelník vám pripomenie, že nie je na škodu konať dobre a myslieť pozitívne, lebo všetko sa vám skôr či neskôr vráti. Náhrdelník nájdete TU.

7. Never miss a chance to sparkle! Premeškať príležitosť, kedy zažiariť? Ešte to by nám chýbalo! Skvelá minimalistická grafika s inšpiratívnym citátom vám zlepší náladu už po prvom pohľade, nájdete ju TU.

8. Nádherný, teplý, ku všetkému sa hodiaci a oku lahodiaci šálik od F&F. Šál je jeden z tých doplnkov, za ktoré sa vám v chladných mesiacoch nepoďakuje len odraz v zrkadle, ale aj vaše zdravie. Navyše parádne ide ku všetkému, kabátu či koženej bunde a každý kúsok skvelo oživí. Hľadajte v predajniach F&F alebo TU.

9. S týmito perami človek zahodí smartfón, počítač aj písací stroj a kade bude chodiť, tade bude rozdávať autogramy! Sympatické perá v krásnych pastelových farbách a rôznych vzoroch - a že užitočné darčeky nemajú šmrnc, cha! Perá nájdete TU.

10. Parádna retro dekorácia (nielen) do kuchyne. Veselé farby a škandinávske vzory, vyrobené v Českej republike, takže k nám nepoputuje zďaleka. Hľadajte, sledujte, vyberajte a objednávajte TU.

11. Ružové diáriky so zlatým vyznaním neklamú. Tento diár na rok 2015 bude vaša pamäť, hlava aj motivátor. Okrem klasického ročného diára v ňom nájdete aj stránky na zapísanie svojich cieľov, zvykov a rok vám bude spestrovať inšpiratívnymi citátmi. Toto je tvoj rok! Diár hľadajte TU.

12. Dá sa tomuto puzdierku odolať? Veru. Nedá. Ušité z kvalitnej japonskej bavlny, na drobnosti, perá, kartičky, rúže, čokoládky… Jeho bonus - pohľad naň vám vždy zaručene vyčarí úsmev na tvári :) Hľadajte TU.

13. Perfektné porcelánové zapichovacie náušničky, ktoré sa budú pod vianočným stromčekom krásne trblietať. Na výber máte štyri páry, ale ja vravím - na čo tie ťažké životné rozhodnutia? Berte všetky, sú skvelé, originálne, krásne a elegantné a berte ich TU.

14. Jeden za mňa, jeden za frajera, jeden za maminu, jeden za Blackieho… Nie sú tieto prstene s iniciálkami skvelé? Až túžim narodiť sa v modernej dobe a mať dve krstné mená. A byť pokrstená - extra iniciálka! Veľkosť si prispôsobíte, vyberte si to svoje pozlátené či postriebrené písmenko. Prstene s iniciálmi nájdete TU.

15. Túto knihu mám vo svojom book depository wishliste už niečo vyše roka. Ak ma nenakopne tento článok k jej kúpe, tak už asi nič. Atlasova vzpura od Ayn Rand. Must have.  Hľadajte a objednávajte TU.

TAK? VYBRALI STE SI?

streda, 3. decembra 2014

Život v Istanbule

Už je december a okolo mňa to plynie tak ako si ani neuvedomujem. K blogu sa nedostávam, lebo bojujem s celým svetom, celý svet so mnou a ja potom nemám energiu písať všetky pekné a veselé veci, ktoré sa mi stali. Holý fakt a pravda. Bojujem s mojou slovenskou bankou, poisťovňou, ambasádou, tureckou políciou (za posledné dva týždne som tam bola trikrát a pevne verím, že včera naposledy!!), so školou, s tureckým národom, sama so sebou. Priznávam sa, že momentálne nič neočakávam túžobnejšie ako rok 2015.

To by sme mali veselý úvod a moje káranie sa a ospravedlňovanie, prečo mi to tu spí sladkým spánkom nevinných. Idú Vianoce, dlhé večery, skúškové až v januári, tak ja sa budem snažiť, aby mi pribudli nejaké pekné nové príspevky do vianočnej kategórie - dovtedy si môžete pozrieť, ako som kombinovala (s najlepšou pomocníčkou :-* ) vianočné a silvestrovské outfity z handmade kúskov pre stránku mojimirukami.


Inak krátky prehľad o Turecku a Istanbule:

- Istanbul je úžasné miesto a na dovolenku vám ho celým srdcom odporúčam, ak tu chcete žiť, budem vás palicou biť, aby som vám tento šialený nápad vyhnala z hlavy
- Jedlo v Turecku je úžasné, v rozpísaných článkoch mám aj jeden žravý príspevok, ak budem mať aktuálne fotky a budem na nich vyzerať ako guľa, nečudujte sa !
- v Istanbule nehovorí po anglicky nikto. NIKTO. Dokonca ani študenti na súkromnej vysokej škole, ktorí sa účastnia na hodinách vyučovaných v angličtine
- v Istanbule zabudnite na dobré spôsoby - tlačte sa. Tlačte sa všade, do autobusu, metra, k pokladni, stolíku v reštaurácii - kto sa netlačí, ten má smolu a nič nedostane. Istanbul vám vybrúsi lakte do ostra
- ak na vás miestni pokrikujú na ulici, bazári, pri prechádze popri reštaurácii, treba nahodiť výraz ľadovej mrchy kráľovnej, neobzerať sa a sebavedome kráčať vpred. Viem, ste slušne vychovaná Európanka a takéto správanie sa nepatrí. Patrí. V Istanbule bez neho neprežijete, nebojte sa a ignorujte. Po vás aj tak prídu ďalšie na ktoré sa vykričia




A pár veselých zážitkov istanbulských:

- v pondelok sa mi na hlavu vykakal holub. Nie hocijaký holub, že lalala letím si, kakám si, ale taký, čo mal evidentne bolesti a veľké tráviace ťažkosti. S 24hodinovým odstupom sa na to pozerám ako na šancu neoprepásnuť príležitosť kedy použiť moju novú vlasovú masku s argánovým olejom
- pred časom sa nám pokazila práčka (nešla zapnúť). Po jednej návšteve opravára, ktorá dopadla tak, že pre lepší pocit nevytiahol z tašky ani pilník, 20min čupel pri práčke a potom ju zázrakom naštartoval a skonštatoval, že sme zle zatvárali dvierka, zobral peniaze a už ho nebolo, sme raz oprali a následne sa dvierka zlomili. Náš domáci (ako obvykle) nesklamal a postavil sa k tomu ako chlap. Opravár príde v pondelok poobede. V pondelok večer sa dozvedáme, že teda nemôže, ale v utorok na obed je tam. Nie, nemôže zavolať iného opravára, tento býva blízko. V stredu ráno po mnohých sťažnostiach niekto ráno o pol 8 klope, vo dverách cudzí muž, ktorý suverénne prešiel na balkón, kde je naša práčka, odmontoval dvierka a bez slova odišiel. Tak sme teda čakali celý deň aj druhý deň, lebo sme nevedeli, či to bol opravár alebo nás okradli. Keď konečne dvierka dorazili a my sme mohli oprať, nadopovali sme práčku špinavými ponožkami a šli do školy. Po návrate domov sme zistili, že nemáme vodu, práčka nedoprala a dvierka sa nedajú otvoriť vôbec. (všetko nakoniec dobre dopadlo, ponožky voňajú a sú na slobode)
- voda. V Istanbule. Je kapitola sama o sebe. Je jej nedostatok a miestni prišli s famóznym riešením problému - vždy v čase, keď to najmenej čakáte a potrebujete, vo vašej časti mesta vodu vypnú na celý deň. Ako bez srandy. Ráno o 10tej vodu stopnú a pustia večer. O siedmej. O deviatej. O jedenástej. Ako kedy. Takže celý deň žiadny umytý hrnček, opraté prádlo, sprcha, nedajbože umyté zuby. Nie. A jediný dôvod je šetrenie vody. Moja spolubývajúca tu mala minulý týždeň na návšteve dve kamarátky. Takže nás v byte bolo päť. Vodu vypli. Na dva dni. Predstavte si, koľko radosti bolo! :D Aj tak u nás hneď večer po tom, ako vodu opäť spustia hneď fičí práčka, umývajú sa hory riadu a na kúpeľňu je šóra, aby sme si postupne umyly hranolky z hlavy (ako si familiárne sebakriticky nazývame mastný vlas).
- Istanbul je moslimská krajina, aj tak ma ale fascinuje krásna vianočná výzdoba - svetielká po meste a obrovské vianočné stromčeky v nákupných centrách, dokonca v niektorých obchodoch. Budem tu tohto roku tráviť aj Vianoce, tak vám poviem, ako bolo. :)




piatok, 7. novembra 2014

Internshipbagwhitesweater - Študujem a nestresujem (ha)

Včera večer som dopísala moju 30 stranovú prácu o letnej praxi. Deadline na odoslanie bol 6. novembra 23:59. Ešte teraz mám v živej pamäti, ako som svojej školiteľke v prvý augustový týždeň, keď ma prišla do mojej firmy navštíviť, sväto-sväte sľubovala a tvrdila, oči púlila a prikyvovala, ako to ja začnem písať čím skôr, však nech to mám v živej pamäti a božechráň aby som to začala písať v októbri ako niektorí, spiklenecky som žmurkala a po stehne sa plácla a hlavu zaklonila a zachechtla sa.. no a potom som teda 26. októbra otvorila ten word, že však už by sa patrilo (aj to len preto, že mi moja kamarátka vypisovala, ako som čo kde kedy zaradila a či môže byť táto teória a ja som len bola múdra a opisovala, kde sa v mojej /imaginárnej/ práci tá ktorá časť nachádza). Úspešne som napísala 5-stranový úvod, ktorý je úplne ehm užitočný a celá hrdá, vyšťavená a spokojná som to zavrela. V pondelok 3. novembra si vravím, dnes som unavená, však začnem zajtra ráno, dám si budík na pol 6, napíšem 5 strán, osprchujem sa, navarím, povysávam, umyjem schodisko, nakŕmim všetky túlavé istanbulské mačky, ožehlím záclony a prispejem na charitu, trošku sa naučím na ten test čo mám poobede (vieš, ten kde ti trikrát prízvukovali, že bude ťažký), hodinu pôjdem do školy (dnes pravdepodobne hodinu a pol lebo mám test, takže bude zápcha, prevrátený autobus a cez cestu budú ležérne v dvojrade prechádzať prežraté istanbulské mačky), prídem tam, napíšem, poklepem sa po pleci, že pašák si, Baša, pašák, cestou domov zabehnem maratón, polejem lúčne kvety a kúpim si zubnú pastu, dojdem domov, dopíšem a dva dni kľud. No. Keď som teda ráno na druhý deň o desiatej zotrela slinu, niekde medzi starou letenkou, poistením a septembrovým MIAU našla poznámky, celé to prešla, zhodnotila, že len idiot to nenapíše na plný počet bodov za päť minút, veď to je všeobecné vzdelanie a logika a šla do školy. Urobiť zo seba idiota. Cestou domov sme sa zastavili v neďalekom outlete, kde som si takmer kúpila skvelú tigrovanú vestu (verili by ste, odkedy som v Istanbule kúpila som si odevné kúsky iba dva), našťastie som si ale pri pokladni spomenula, že mám v peňaženke poslednú hotovosť, 100 lír, čo je asi 35 eur, že mi pred týždňom skončila platnosť platobnej karty a nová čaká na pobočke v Bratislave, poslala vestu kade ľahšie a došla domov. Dovolím si tvrdiť, že utorková návšteva outletu bol môj posledný kontakt so svetom vonku, kým som dnes ráno nevystrčila päty z domu aby som šla do školy napísať ďalší test. Dajme tomu, že som jednu noc šla spať o ráno o piatej. Že som nadávala (sebe aj ostatným, podľa toho kto sa mi ozval v nesprávnu chvíľu). Hlavu si búchala, hľadala všemožné teórie, stratégie, metódy nákupné, marketingové, internetové, nadrozmerné, našla som všetko o mojej firme, osviežila som svoje excelentné schopnosti fotošopovať. A keď bolo najhoršie, pustila som si Hečkovcov a Taliansky muzikál (prosím vás, nepýtajte sa, nie som na to hrdá, bola som unavená! Zúfalá! Chcela som vedieť, že aj horšie veci sa dejú!! Nesúďte ma.). Včera večer som odoslala toto fantastické pulitzerovské megadielo, dojedla dvojdňovú pizzu, umyla si hlavu a sľúbila si, že už nikdy nič na poslednú chvíľu. Preto som si poznámky na dnešný test čítala ráno v autobuse…

Dúfam, že vám môj študentský zážitok bude slúžiť ako odstrašujúci príklad. Pre ľudí ako ja, čo si myslia, že sa to zlepší vekom - nezlepší! Ja už študujem 20 rokov a stále neviem ako na to!

Fotky sú staršie, ale zdali sa mi symbolické, keďže taška, ktorú mám na sebe, je práve z mojej firmy kde som v lete praxovala. Topánky som si kúpila, keď som v lete hľadala šaty na svadbu. Sveter som si kúpila, keď som na jeseň hľadala top na svadbu. Nohavice som si kúpila, keď som hľadala záchod v Barcelone.

PS. idiot nakoniec nie som, dnes som bola pozrieť výsledky, nemala som síce plný počet, ale najvyšší dosiahnutý počet bodov spomedzi všetkých, ktorý okrem mňa mali len traja ľudia. Uznajte, že to je také krásne, že sa vám musím pochváliť, lebo ja som v podstate génius.





jeans Lefties | sweater Colloseum | shoes Bianco | bag Carmakoma | glasses Firmoo.com
Foto: Lucka (TU + TU)

streda, 15. októbra 2014

Welcome to Istanbul - mosque introduction

Takmer mesiac môjho malého dobrodružného života som už v Istanbule. A ešte chvíľu budem. Istanbul je nádherné mesto, ak vám to niekto bude tvrdiť, ja to potvrdzujem, je to tak  a mne predsa veriť môžete (isté pochybnosti som síce mala prvý večer, keď som dorazila, vonku bola búrka, tma a zápcha a vo mne sa bili pocitu hladu a únavy, vtedy som si hovorila, čo som to urobila?!). Ale potom poskladáte maličkosti ako nočné svetlá mesta, 20 minútová plavba loďou a ocitnete sa na inom kontinente, najchutnejšie granátové jablká všade či 700 miliónov druhov kebapu a baklavy. A Istanbul si skrátka zamilujete. 



Pravdou je, že nájsť niekoho, kto by hovoril po anglicky, je oriešok. A to dokonca aj na škole, na ktorej tu trávim semester (a tak familiárne si ju nazývam Beverly Hills 90210), pretože škola má síce vlastné súkromné podzemné parkovisko, kaviareň na každom poschodí či dokonca pobočku banky (fakt, priamo vedľa študijného) a údajne aj kaderníka (toho som radšej nehľadala), ale nájsť študenta, ktorý by rozumel vašej trojslovnej anglickej otázke prípadne vedel odpovedať, že tie skriptá stoja "two lira" a nie "iki lira", je fakt problém. Hold nie je všetko zlato, čo sa blyští a, bohužiaľ, súkromná vysoká škola s nenormálnymi poplatkami (ktoré sú, našťastie, mne ako výmennému študentovi odpustené) naplnila všetky moje najpohŕdavejšie predsudky. Ale o tom potom. Späť k Istanbulu!

Viete, že ja sa vždy ľúbim rozpisovať, ale keďže viem, že kto má mať nervy všetko to čítať, radšej vám budem dávkovať Istanbul postupne a častejšie. Na začiatok pár fotiek a príhod (lebo však tie sa so mnou ťahajú všade) a faktov o tomto meste, ktoré má niečo medzi 14 a 18 miliónmi obyvateľov (podľa toho, koho sa opýtate, jeden odvážlivec mi uz tvrdil aj 20, fakt to narastá za ten mesiac čo som tu :D ). 





Jeden kamarát sa ma pýtal, čo som vedela o Istanbule a Turecku kým som sem prišla. Tak som odpovedala pravdivo - že poznám kebap, že sa im sem radi vyvážame v lete na dovolenky a že Turci milujú blondínky (na čo mi bolo povedané, že to je pravda, ale oni milujú prirodzené blondínky, takže ja, odfarbená karikatúra môžem byť v kľude - to, samozrejme, nepovedal, on dal bodku za slovom blondínky, ten dodatok som si domyslela sama :D. Ak by ste chceli vedieť, čo viem o Istanbule dnes, je toho trochu viac - napríklad, že k Istanbulu neoddeliteľne patria šialené zápchy. Prvá cesta do školy mi trvala dve hodiny. Potom som však objavila nový spôsob a odkedy chodím autobusom-metrom-autobusom, málokedy presiahnem v doprave 70 minút! :D To bude asi jeden z dôvodov, prečo Turci zásadne nechodia na čas (je to návykové, aj keď kto ma pozná si práve nahlas odkašlal, lebo tento turecký návyk si pestujem už roky). Úplným kráľom príchodov je náš majiteľ bytu, ktorý napríklad sľúbil, že príde v pondelok o piatej a nakoniec došiel v utorok o pol 8. No. Tesne vedľa. 


Ako som písala, chcem vám Istanbul ukázať postupne a dnes by som vám chcela ukázať mešitu. Preferovaným náboženstvom v Istanbule je islam o ktorom som sa už tiež čo to naučila odkedy som prišla. Myslím, že nám sa v spojitosti s islamom viažu skôr strašidelné historky, pravdou však je, že je to časť kultúry tejto krajiny, ktorú treba rešpektovať. Rovnako mi bolo povedané, že nie je moslim ako moslim. Bežne na uliciach stretávam ženy, ktoré majú na hlave šatku ale aj tie, ktoré sú zahalené celé v čiernom a vidíte im iba oči. Myslím, že samotní moslimi majú na to rovnako odlišný názor a podľa toho čo som počula, nikde v koráne sa nepíše, že ženy musia chodiť zahalené celé, dokonca aj zakryté vlasy sú len vecou názoru. Kam ale bez šatky na hlave a zakrytých rúk či nôh (čiže žiadne kraťasy a sukničky) vstúpiť nemôžete, je mešita. Pred vstupom treba zakryť vlasy a vyzuť topánky. Ale poviem vám, návšteva mešity je zážitok (najmä moja prvá návšteva bol skvelý zážitok, keďže som si tam tak stála s vyvrátenou hlavou a vnímala ticho a kľud a nádherný strop, ponorená do celej atmosféry, blahodárny moment na dušu, harmónia, pokoj, kľud mier... keď mi zrazu za chrbtom začal nejaký fešák vysávať… dostala som šialený záchvat smiechu a doteraz si nemôžem pomôcť, stále sa smejem, keď si na to spomeniem). Inak je pri návšteve mešity okrem spomínaných pravidiel dôležité dodržiavať kľud, ticho a rešpektovať čas na modlenie (kedy vám vstup do mešity neumožnia). Zvolávanie na modlitbu sa nesie mestom 5-krát denne - na starosti to má ezan (v kresťanstve kňaz), mestom sa nesie modlitba z mešity, je to niečo medzi modlitbou a hudbou. Modlenie 5-krát denne je jedným z piatich pilerov islamu (medzi ostatné patrí napríklad, že veria v Boha a Mohameda ako jeho proroka alebo aspoň raz za život navštívia Mekku). Pred modlitbou je potrebná očista, preto po krajoch mešity vidíte malé kohútiky a moslimov, ktorí sa tam umývajú. Samotné modlenie je tiež rituál, napríklad každá mešita je postavená tak, aby bola otočená smerom k Mekke, v popredí sa modlia muži, ženy sú vzadu v oddelenom priestore (pretože údajne keby boli pred mužmi, tí by sa nemohli sústrediť a pozerali by na ne / neviem čo je na tom pravdy, ale bolo mi to takto vysvetlené od tureckého moslima. :)








Jednou z mešít v ktorých som bola je Modrá mešita (tur: Sultanahmet), jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu. Modrá mešita bola prvá (podľa vzoru Mekky), ktorá mala po stranách šesť minaretov (to sú tie vežičky po stranách odkiaľ sa šíria mestom modlitby). Ešte jedna pikoška ktorú som o tejto mešite počula - v strede kupoly hore nad svetlami sú tri pštrosie vajíčka. Tie sú tu na to, aby odstrašili pavúkov, preto v tejto mešite nenájdete nijaké pavučiny. Dobrá vychytávka, však? A odtiaľto máme, samozrejme, tiež príhodu. Sedeli sme v tejto mešite s Beatou, mojou kamarátkou s ktorou spolu študujeme v Dánsku a spoločne si tu nažívame a rozjímali, keď tu išiel jeden nasrdený moslim z modlitby (modliť sa treba medzi jednotlivými zvolávaniami, takže občas sa stane, že niekoho v tej mešite modliť sa stretnete) a cestou sa pristavil pri nás a strašne vynadal Beate, nech sa zahalí a neukazuje a podobné turecké hromženie (teda to sme tak tipovali podľa výrazu tváre a gestikulácie). Vtipné na tom je, že Beate trčal jeden vlások z ofinky a dva metre od nás sedela ázijská turistka úplne hore bez (teda bez šatky a to netuším, ako sa tam prepašovala alebo či sa odhalila, keďže mňa raz do mešity nepustili ani v roztrhaných rifliach a musela som sa potupne omotať požičanou plachtou…

Tak dnes to bol taký malý istanbulský a náboženský úvod, nabudúce zas o inom! :)

PS. inak väčšinu fotiek som pokradla Beate, ona tiež píše o našich tureckých dobrodružstvách tak môžete zavítať aj k nej sem! :)