sobota, 26. júla 2014

Hamburg

Minulý týždeň bolo teplo. Blížil sa víkend. Bolo voľno. Z neznámych príčin padol nápad "poďme do Hamburgu". Večer. A tak sme šli, vyrazili sme hneď na druhý deň ráno (OK, fajn, bol to obed, lebo som si musela umyť vlasy, nalakovať nechty a zbaliť sa !!! Kto by to bol povedal, že zbaliť sa na tri dni aj s cestou bude pre Bašu taký neskutočný problém?! Odpoveď: Každý.). Ešte pred odjazdom som porobila nutné opatrenia: rýchlo a zbesilo hľadala hotel, prešla som celý booking, len aby moje držgrošovské ja 15 hodín pred dorazením do cieľa našlo niečo čo je za a) v jednom kuse za b) čo najbližšie k centru za c) za smiešnu sumu, samozrejme. Čistota a raňajky boli bonus, na ktoré som tiež žmúrila. Nádej umiera posledná a kto hľadá ten nájde, takže keď som s ťažkým srdcom odolala hotelu, ktorý bol v minulosti bordelom a stále mal izby zo semišu plné červene, navyše zhodou náhod sídlil na myslím druhej najväčšej nemeckej (hamburskej?) ulici pýšiacej sa prekvitajúcou úspešnosťou najstaršieho remesla, preklilka som aj na oko krásny hotel, ktorý ma odlákal hodnoteniami ubytovaných ako smrad (môj tajný tip - vždy si tie hodnotenia pozorne prečítajte a vždy na ne dajte, pomôžu ako soľ)(úžasne poetická som dnes) a odolala aj lacnému hotelu, ktorý bol tak ďaleko, že neviem, či to bol vlastne ešte Hamburg, doklikala som sa na hotel, ktorý sa podľa hodnotení v podstate rozpadávala a nutne potreboval rekonštrukciu, bolo to ale jediné, čo mu vyčítali, inak bol čistý, personál úžasne nápomocný, raňajky lecker a poloha tutti-frutti. Druhé nutné opatrenie bolo, že som napísala mojej honey, lebo som vedela, že nikto mi tak neporadí čo kde ako prečo v Hamburgu ako ona.


Tipov a nápadov bolo viac ako dosť, až sme ich, samozrejme, všetky nepostíhali (lebo bolo teplo, lebo ja som šmatlavá a občas neschopná v boji s deravou pamäťou a nefungujúcou wifi a preto niektoré linky otváram prineskoro), ale čo sme videli a postíhali, stálo za to. Času sme až tak veľa nemali, dorazili sme v piatok podvečer a v nedeľu naobed odchádzali. Prezradím teda tajné tipy, ktoré som skúsila a aj tie, ktoré som neskúsila, aby ste mali nápad čo s dlhými letnými dňami a rozhodli sa vyraziť do Hamburgu.


Čo sme rozhodne nevynechali, bol prístav a všetky cestičky okolo vody, ktoré sme prešli tak často, ako sa dalo - a narazili aj na tento skvelý bar s navozeným pieskom, Astrou - pravým hamburským pivom, posteľami, kopou ľudí a autom, kde na "motore" opekali klobásky. Ďalším tipom bola štvrť Schanze, kde sme sa pošpacírovali, ja som nazrela do každého malého obchodíku cestou a následne sa prejedli tak, že som ja (ja!!) s ľútosťou odolala koláčovému miestu, ktoré som mala poctivo poznačené v mobile aj so scanom mapky. Nabudúce.


Samozrejme, že sme nevynechali prechádzku centra (také to drobné turistično musí byť!) a ja som nás nadšene ťahala na pláž, lebo bolo stodva stupňov a pláž bola super. Samozrejme, Baša a jej holubí (kiežby) orientačný zmysel, zastávka, ktorou sme sa tam chceli dopraviť nefungovala, ale však to nič, vystúpime tu a to prejdeme, aha to je kúsok, nie to sa ti zdá, to vždy vyzerá ďaleko na mape, fakt je to kúsok a tá pláž je super, to prejdeme. Aha. Máš ho vidieť. Keď odo mňa budete niekedy počuť tieto slová, zhoďte ma pod metro (žartujem, prosím, nikam ma nehádžte). Plán a nápad to bol síce úžasný, vykľula sa z toho asi hodinová prechádzka v stotri stupňoch a doteraz nechápem, ako to, že som neostala na ceste ako kúsok opečenej slaninky a keď sme nakoniec dorazili zistili sme, že to ani nie je tá pláž na ktorú som nás ťahala a táto ani nie je taká pekná a bože koľko je tu ľudí! Nič to, malé neúspechy sú na to, aby nám pomohli viac si vážiť tie pekné veci. Tak. Dajme tomu.


S plážou mi to síce až tak nevyšlo, ale našťastie s ostatným programom áno. Dominika mi poradila tento super blog plný skvelých tipov a my sme poskúšali, čo sme stihli. Ja osobne som bola nadšená z bodu číslo štyri, Old Elbe Tunnel, čo je tunel postavený v roku 1911 do ktorého sa zveziete a prejdete cez neho - pre mňa absolútne fascinujúce, ako niekto niečo také dokázal postaviť pred sto rokmi!! Obdivovala som aj veľké výťahy pre autá, celý tunel vlastne umožňoval prekročiť rieku pod vodou. Paráda nie? Druhá, pre mňa fascinujúca vec, bola plavba loďkou - skvelý vynález, ak si kúpite celodenný lístok na MHD, získate okrem možnosti voziť sa metrom či autobusmi aj plavku loďou, ktorá s vami prepláva celým prístavom (skontrolujte bod dva na zozname). Keďže sprostí majú šťastie, v čase keď sme sa na loďku vybrali my, práve oslavovala Queen Mary 2 desaťročnicu a robila si okružnú plavbu po Hamburgu. Takže všade v okolí, kde hodiny postávali davy ľudí, len aby túto mega loď zazreli, my sme vybehli z metra, naskočili na loď a Queen Mary 2 pozorovali z pohodlia paluby keď sme dvakrát plávali okolo s vetrom vo vlasoch. Parádička.

Boli ste v Hamburgu? Chystáte sa? Odporúča celý Bashaland!

sobota, 5. júla 2014

Jún v Bashalande

Ahojte dievčatá a chlapci (áno? nie? fandím si?). Dlho sme sa nevideli, len čo je pravda, ale keďže nie som fanúšik príspevkov, ktoré začínajú rečami typu "bože mala som toho tak veľa", "mesiac od posledného príspevku? hííííí" a "nestíham", tak vás týmto fraškovitým úvodom nepotrápim, keďže ja som Baša, radšej to namiesto troch ospravedlňujúcich riadkov vybavím siahodlhou story, paráda čo?
Naposledy som vám v skratke zhrnula o čom je naša záverečná skúška - ja osobne som vymýšľala stratégiu ako pomôcť firme Abercrobmie&Fitch znížiť ich ceny a upraviť výrobky aby sa uchytili medzi konkurenciou na európskom trhu (aby ste mi verili, moja otázka znela /teraz kľudne preskočte/ "How can Abercrombie&Fitch modify their prices and product development in order to appeal to the European customers and increase their competitive advantage.") Nejakú predstavu a hlavné body k problému som mala pripravené už týždeň pred mojim individuálnym vystúpením, kedy sme mali skupinovú prezentáciu a ja som mala 2 minúty na to, aby som to celé zhrnula. Tento bod mi dodal odvahy a týždeň som si hovorila, že vlastne viem čo chcem povedať, že už len doladiť detaily, maličkú drobnú kalkuláciu v exceli, pidi prezentáciu a vybrať outfit a môžem ísť hviezdiť. A rozprávať 10 minút o modeloch, tabuľkách, výrobkoch, cenách brnkačka. Pracovného entuziasmu mi nedodali ani moji dvaja spolubývajúci, ktorí boli so mnou v rovnakej skupine, skôr naopak. S mojou spolubývajúcou sme sa pravidelne stretávali v kuchyni na "malú prestávku" (ktorá trvala od 9tej ráno do 7mej večer, keď sme skonštatovali, že teraz už aj tak nemá zmysel s ničím začínať) a nášho akčného spolubývajúceho dizajnéra, ktorý nám už 5 dní (5 dní!!!) pred prezentáciou ukazoval, čo všetko má hotové a stihol, sme, samozrejme, ignorovali, pretože on musel šiť, kresliť a vytvárať, kdežto my, dve biznismenky, sme už mali dokonalý plán v hlave a iba ho dať na papier. 

shorts Gina Tricot | sweater H&M | bag ALDO | shoes Lefties | sunnies Tiger
A keďže som fakt strávila asi 3 týždne čítaním rôznych ročných výpisov, kritických blogov na tému Abercrombie, tabuliek, čísiel, dokonca som našla aj prepis z nejakej štvrťročnej konferencie a poctivo ho čítala, dodalo mi to dosť odvahy, aby som sa vybrala jedného sobotného dňa do Aarhusu (spomínaný TU, druhé najväčšie dánske mesto, ak chcete zažiariť, že poznáte niečo okrem Kodane, stačí, ak si zapamätáte toto, prípadne, samozrejme, Herning, kde žijem ja) a nechala sa tam prizabiť na motokárach (absolútne fantastický nápad, ak ste motokáry nikdy neskúšali, je vyskúšať ich so skupinou iných šiestich kamarátov a 20 sadistických dánskych chlapcov a mužov, to si tam potom veselo fičíte ako ja a vravíte si, aký ste talent /tých 23 autíčok čo má náskok asi trinásť kôl pokojne ignorujte/ kým nenarazíte na kamarátku pred vami, ktorá uháňa rýchlosťou nebojácnej 90-ročnej dôchodkyne a keďže ste dáma, nechcete ju prizabiť a snažíte sa ju bezpečne obehnúť, kým do vás zozadu nenarazí dánsky bes baskervilský, vás skoro vyhodí z motokáry, jeden zo zamestnancov skočí na dráhu, aby baskerviskému ukázal aký je … eeee… džentlmen a vy máte nohu a chrbát v kýbli, ale ste odvážna kvetinka a dojazdíte aj tak, z motokáry vám pomáhajú, lebo sa vám natiahla ľavá noha a chrbát bude bolieť ešte tri dni a ste presvedčená, že len kvôli tomuto ste skončili na 23. mieste z 27mich) a boli v srnčekovom parku - to je prosím park, kde len tak vojdete cez bránku a prechádzate sa a všade okolo sú malí Bambiovia, malé Bambice a maličké Bambičatá a majú úplne na parôžku, že sa tam prechádzate a nechajú sa pohladkať a ak máte mrkvičku, dokonca kvôli vám dvihnú prdelku a prídu priamo k vám!


Okrem mojich veselých zážitkov motocyklických, školských a cestovateľských, som stále v júni bola v pozícii, keď som nemala prax. Čas sa krátil, stres narastal, pretože v rámci 3. semestra mám povinnú 9-týždňovú prax, ktorá by mala normálne začať v auguste, ale keďže ja už v polovici septembra fičím na Erasmus do Istanbulu, mám to celé trochu posunuté a moja prax musela začínať od júla, aby som to všetko stihla. A v tom bol pes zakopaný - Dáni, národ pracovitý (týždenne im stačí odpracovať 37 hodín), väčšinu júla nepracujú, prípadne pracujú len veľmi-veľmi mierne, bol to jeden z problémov, ktoré nastali. Ak mi aj niekto odpísal na moje žiadosti, buď to bolo, že už stážistu majú alebo sú v júli zavretí. Verte mi, aj som si pokričala, aj som si poplakala, aj som si pozúrila. Rozposlala som 46 žiadostí (ak si dobre pamätám), z jednej firmy mi odpísali, že ma berú, ale či môžem začať po prázdninách. Tak som dôkladne vysvetlila svoju situáciu a ponúkla prispôsobené termíny, na čo sa mi dostalo odpovede, že tak teda nie (z ničoho nič) a keď som vyzvedala, či je to kvôli dátumom a či to nejak spoločne vyriešime, dostalo sa mi odpovede (od ceo firmy, prosím pekne), že on si teda spraví pekný výlet do Turecka. Druhé áno som dostala od inej firmy s tým, že ich zaujal môj životopis, ale nie sú si istí, či majú vhodnú prax v mojom obore, ale mohli by ponúknuť niečo iné a nech zavolám. Tak som zavolala, pokecala, poslala, čo bolo treba a čakala. Nikto nič. Tak som opäť písala, nikto nič a zrazu došla odpoveď (opäť zodpovedný ceo), že mal toho veľa o pár dní majú kandidáta na pohovor a potom mi dajú vedieť. No haló. Ja už som áno dostala, na pohovor ma nikto nevolal a zrazu toto. O pár dní som, samozrejme, dostala očakávanú odpoveď (tentokrát už ale len od nejakej asistentky), že sa teda rozhodli pre toho druhého. A to bol moment, keď som sa doslova vytočila a vyhlásila Dánsku vojnu! :D A povedala si, že zo mňa si nikto srandu robiť nebude. Mala som vymyslenú taktiku - ak sa mi po týždni nikto neozval, vyhľadala som si fanpage firmy na FB a vypisovala im správy tam. Párkrát ma aj tam poslali dokelu, párkrát to vyšlo a dali mi nový mail. Ale nikdy z toho nič nebolo. Až mi raz došla odpoveď na takúto moju FB správu, či by som tú žiadosť a životopis neposlala znovu na jej konkrétny mail (trochu gúglenia prezradilo, že mi odpísala jedna z dvoch majiteliek firmy). Tak som poslala a dostala v podstate tretie áno s tým, že už si to len overí s tímom v meste (firma má dve kancelárie, jednu v meste kde sedela kočka, s ktorou som si písala, druhú v meste, kde sedí druhá vedúca a kam som mala ísť pracovať). Samozrejme, klasicky, odpoveď nechodila, tak som sa po týždni ozvala, že haló, čakám. A tak sa mi ozvala aj druhá majiteľka s tým, že ma chcú vidieť na interview. Tak som 24tého (dva dni pred finálnou skúškou) sadla ráno o 7mej na vlak a hodinu a pol cestovala, aby som absolvovala 5 minútové interview, kde som odkývala, že je mi jedno čo budem robiť, ale budem robiť všetko, budem chodiť kedy povedia a naozaj mi nevadí cestovať hodinu a pol tam a hodinu a pol späť. Neviem, či som pôsobila dostatočne zúfalo alebo sympaticky, ale tú stáž som dostala. Týžden pred začiatkom, po viac ako dvoch mesiacoch hľadania a 46 rozposlaných žiadostiach. Teraz už naozaj verím vete nikdy sa nevzdávaj (a celý čas som mala v hlave TENTO OBRÁZOK).

Tak snáď už len detaily - na tú skúšku som nakoniec išla, roztrasená ako osika, presvedčená, že to spackám, že ma na niečom nachytajú, že mám niečo zle. Ako obvykle, zachránil ma môj humor, keďže mi objavili malý detail v kalkuláciách, kde som počítala výrobnú cenu trička ak by bolo vyrobené v Číne a Dánsku a skonštatovali, prečo preboha som si vybrala Dánsko, keďže v Dánsku nikto nikdy nič nevyrába, ani Dáni nie, lebo je to take drahé a že prečo teda ja to tam počítam. Keďže som sa začala potiť a nenapadol mi nijaký logický dôvod, skonštatovala som, že som si Dánsko vybrala, lebo sa mi páčia dánske platy, čo bola úplne blbá odpoveď, ale rozosmiala ich, tak to uznali. Ďalšia otázka bola, prečo v kalkuláciách nemám započítaný aj svoj plat, keďže aj ja pracujem vo firme a niekde sa to šupnúť musí (čo bol, ako som zistila neskôr, chyták, ale opäť, blbá Baša šla na to s humorom) tak som im vysvetlila, že plat tam nie je, lebo to počítal neplatený stážista (čo je, samozrejme, opäť blbosť, ale zasmiali sme sa, Baša sa vynašla a všetko dobre skončilo). Suma sumárum som dostala za prezentáciu známku 10, čo nikdy nikoho v živote zaujímať nebude, preto sa tým pochválim aspoň na blogu (dánska stupnica známkovania -> 12 | 10 | 7 | 4 | 2 | 0 | -3 áno, ja viem….), prax mám, prvý rok ukončený, účty nezaplatené a všetko toto sme s mojimi dvomi spolubývajúcimi oslávili predávkovaním cukrom (viď foto, cukor už nechcem v živote ani vidieť, ale tie kolieska vystavené do vežičky by som si dala kedykoľvek, boli celé z marcipánu…). Dnes som rozprávala veľa, preveľa, ale chcela som všetko dohnať, tak snáď mi bude odpustené a máme predsa víkend, tak snáď ste si počítali. :)


PS. ak by ste ma nenašli občas tu, určite ma v najbližšej dobe nájdete na stránke mojimirukami, kde pravidelne vymýšľam Fashion blog (ak máte nápady čo kombinovať, sem s nimi) alebo ste si tam mohli prečítať malý rozhovor so mnou TU. :)

štvrtok, 12. júna 2014

Výbava zúfalej študentky

Niektorí to majú už šťastne za sebou, niektorí pred sebou, niektorí už zabudli, niektorí by to radi vrátili, niektorí nevedia, o čo prichádzajú. Učenie. Na skúšky, maturity, štátnice, vodičák. Lebo človek sa učí celý život a ak ste ako ja, tak doslova a tej škole skrátka pokoj nedáte a nedáte. TU si môžeme spolu pospomínať, ako to vyzeralo, keď som sa učila na štátnice (moje vtedajšia predpoveď viac-menej do bodky naplnená). Momentálne sa učím, ale inak. Posledný týždeň som stresovala a šalela, lebo som dokončovala jednu prácu do školy (ak by to niekoho zaujímalo, vylepšovala som purchasing stratégiu jednej vymyslenej firmy) a keď som v nedeľu doklepla posledné písmenká a poslala to môjmu múdremu kamarátovi na kontrolu, vydýchla som si (do čistého povysávaného bytu s krásne nalakovanými nechtami) a s novým nádychom začal nový stres. V Dánsku na mojej škole totiž nemáme klasické skúšky ako doma, namiesto toho na nás idú rafinovane a chcú naše znalosti vidieť takmer v praxi a overiť si, či sme sa naozaj niečo naučili. Ide do tuhého, klamať sa nedá. A Baša začína stresovať. :D Poskladali sme si skupinku 6tich ľudí rôznych národnosti a špecializácií, vybrali scénar, podľa ktorého pracujeme (u nás o konkurenciu medzi firmami, najmä po dopade krízy), dohodli sa na existujúcej firme, na ktorú naše múdre reči a scénar aplikujeme - zvolili sme si Abercrombie&Fitch, lebo dokafranejšiu firmu by ste ťažko našli, takže skvelé, máme čo naprávať, zapracovať na ich pošramotenej povesti a nakoniec si zvolili jednu hlavnú tému, s ktorou ideme pracovať a naprávať (u nás približne ako zapracovať na imidži spoločnosti, zlepšiť ho, rovnako ako ich umiestnenie medzi konkurenciou a to všetko na európskom trhu)… jedine, že by nie. K tomu si každý z nás volí pod otázku, ktorú vyrieši na základe svojej špecializácie a firme pomôže so stratégiou. Vtip je v tom, že celá skupina musí pracovať ako reálna firma - ak sa náš brander rozhodne, že image firmy napravíme napríklad ekologickejšou stratégiou či materiálmi, odrazí sa to na tom, čo náš návrhár navrhne a vymyslí a aj na mne, pretože musím nájsť dodávateľov (látky, materiálov, výroby…), ktorí tomu zodpovedajú. Približne, zjednodušene povedané, nech mi tu nikto nespí. Celé je to veľmi zaujímavé a užitočné, pre budúci život, akurát nájsť to, čo chcem opraviť a ako, je tak ťažké...


A vtedy prichádzajú študijné momenty. Možno niektorí z vás zabudli či nevedia, preto som si pre vás zhrnula, čo správny študent zavretý medzi štyrmi stenami potrebuje a nemôže bez toho pri učení žiť (vysávač a prachovku som nefotila, ale odporúčam ako vhodnú výbavu na štúdium):

  • samozrejme, počítač, niekde tie články, čísla z posledných kvartálov, mená držiteľov podielu, nadávky sklamaných zákazníkov, tony inšpirácie, cudzie eseje a diplomovky, skrátka všetko to, čo mi môže pomôcť, treba niekde hľadať (neviem, či vidíte vpravo na obrazovke ukazujem, koľko článkov mám pootváraných)
  • učebnica, predsa len, som stará škola, za mojich mladých čias tie internety až tak nefičali, čo ste nemali z knižky ste skrátka nemali, hľadať, čítať, zapisovať, vypisovať, čo sa za mladi naučíš, to na vysokej oceníš
  • poživeň, samozrejme, mozog musí pracovať, toto je môj momentálne najobľúbenejší chod, varím ho denne, volá sa preboha-ako-to-všetko-zjem-kým-sa-vysťahujem-hodím-to-na-panvicu-spolu-a-niečo-z-toho-snáď-bude. Delikatesa!
  • spomienka na domov, Kofila, ktorú doma nejem snáď nikdy, no v apríli som si spravila zásoby do Dánska (tri Kofily) a, samozrejme, keď sedím a hľadám a dojem môj mňamózny hlavný chod, niečo malé sladké sa zíde
  • laky na nechty, klasika, praktická vec, konečne máme kopu času na krásnu manikúru, škoda ho nevyužiť, aj od toho večného hľadania v počítači či knihe si treba oddýchnuť
  • áno, toto naozaj neviem, ako sa sem dostalo, môžeme to nazvať malý nákup za odmenu, ktorý prišiel o tri týždne skôr prípadne praktická príprava na skúšku, keďže teda študujem ten manažment nákupu, tak snáď v rámci poctivej prípravy musím niečo kúpiť, napríklad ako tieto neodolateľné šortky Gina Tricot, keď som sa cestou zo školy z konzultácie zastavila kúpiť iba čučoriedky….
Počula som, že aj doma sú horúčavy. Neviem, ako to Dánsko robí, tu je podľa teplomera asi 22 stupňov, ale poviem vám, zhýňam. V utorok sme mali skupinové stretnutie, myslenie v tomto teple je náročné a vyčerpávajúce, tak sme sa s mojou spolubývajúcou poobede vybrali k jazeru - to pôjdeme iba ku knižnici a potom na tretej doprava. Jasné, skvelé, ideme, keďže ja som zarytý necyklista a ona pred týždňom bicykel predala, tak pekne pešo. Netrvalo dlho a začala som úprimne preklínať moje krásne, zlato-ružové sandáĺky, ktoré od augusta čakali, kedy ich obujem. Hovorím si, jasné, labka si musí zvyknúť na iné ako tenisky. Prebrali sme všetkých mojich aj jej kamarátov (však toľko ich zase nemáme) a konečne dorazili k jazeru, kde som zo seba strhla tielko (nie, nebojte sa, otvorte oči, všetko v poriadku, mala som pod ním vršok plaviek). Dve hodiny sme si polemrili, na kúpanie voda studená, tak sme sa len opalovali (prd z toho, aj tak ma viac opálilo cestou, leto začínam vypálenými ramienkami). Doma som, zo zvedavosti, skontrolovala, kde to vlastne to jazero je. Prosím pekne, 4,5 km, slovom štyri a pol kilometra, takže sme prepochodovali dokopy 9 km aby sme si dve hodinky poležali na deke pri vode. No. Čo vám poviem. Ženská logika… :D


streda, 28. mája 2014

Baša a jej kabelky

Pilne sa psychicky pripravujem na to, ako začnem písať veľkú, 25-stranovú prácu do školy, dôkladne už-už začínam, počítač zapnutý, word otvorený a spolu s ním aj milióny foldríkov a ja, ani neviem ako, prehupnem sa do toho blogového… a usmievam sa a (opäť) všetko dôležité odkladám. Vlastne nie, všetko dôležité nie, lebo, nech to znie ako chce, moje blogovanie je pre mňa dôležité. Rada si to tu otvorím, vymýšľam, čo múdre (a úžasne vtipné) zas vypustím do sveta a ako budú zo mňa všetci nadšení, inšpirujem davy… (no dobre, odtál potál Baša, mám momentálne čudné zranenie na nohe a cpem do seba tabletky, ktoré evidentne úradujú aj v mojich múdrach). 
Dnes to bude len taký malý kabelkový súhrn. Staré detaily na moje fešandy všetkých tvarov a veľkostí. Priznávam sa, že tieto fotky patria k mojim obľúbeným, vždy, keď sa fotia outfity, detaily nemôžu chýbať a detaily kabeliek u mňa víťazia na plnej čiare. Pár obľúbených som zozbierala, zašla som až do hlbokej minulosti, tak sa na ne pozrite spolu so mnou. Ktorá by bola vaša favoritka? :)


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU


Outfit TU a návod na kabelku nájdete TU


Outfit TU


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU



Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU

sobota, 24. mája 2014

Vegan kakaovo-čokoládový koláč s ovocím

Po tom, ako som v stredu prišla domov a opäť sa raz zasekla v kuchyni (neviem, čo je také magické na našej kuchyni, ale už sa mi párkrát stalo, že som tam presedela niekoľko hodín, či už sama alebo so spolubývajúcimi), pozbierala som všetky sily a chcela sa pustiť do ekonómie (moja najväčšia hrôza dnešných dní). Napadlo mi, že predtým najprv šesťdesiatypiaty krát skontrolujem mail, či mi už niekto poslal pozvánku na bezplatné letné otročenie (= pozitívna odpoveď na moju žiadosť o neplatenú prax, ďalšia moja momentálna hrôza). Namiesto pozvánky ma čakalo asi miliónte nie, ktoré mi zobralo vietor z plachiet a prilepilo ma opäť na stoličku. Energia nikde, ekonómia sa tým pádom odkladá, nuž, vravím si, aspoň si prelistujem instagram. A tam som, bohužiaľ, už neviem kde a neviem ako, natrafila na tento koláčik a cez neho som sa preklikala až na pôvodný recept. Základná ingrediencia - kuskus - ma veľmi zaujala, keďže na sladko som ho ešte neskúšala. Koláčorobenie je vždy taký posilňujúci kopanec pre mňa, navyše tento bol super easy, trval asi 10 minút aj s umytím riadu a všetky ingredience boli doma, tak hurá do toho! 
A nech vám ako dôkaz, že bol naozaj dobrý, slúži fakt, že keď som ho nechala nenačatý v chladničke, pretože ideálny je, keď cez noc trošku stuhne, našla som tam na druhý deň iba polovicu. Môj spolubývajúci skonštatoval, že chcel iba ochutnať a nemohol prestať. Tak prosím. Navyše bonus: koláč chuťou trochu pripomína krupicovú kašu! Mňam!


Pôvodný recept nájdete TU, toto je moja minimálne upravovaná verzia:

Potrebujeme:
Na "cesto"
  • 1 hrnček kuskusu
  • 2,5 hrnčeka vody
  • 2 veľké lyžice medu
  • 1/3 hrnčeka kakaa
  • štipku soli
Na polevu
  • 200 ml ryžového mlieka
  • 100 g horkej čokolády (moja mala 72%)
  • cukor podľa chuti (u mňa cca 2 polievkové lyžice)
  • ovocie (u mňa jahody, čučoriedky, banán)
Postup:
Najprv si spolu uvarte všetky suroviny na cesto - do hrnca pridajte vodu a kuskus a nechajte zovrieť, prisypte kakao, soľ a pridajte med. Pomaly varte, občas premiešajte, kuskus krásne zväčší objem. V druhom hrnčeku zohrievajte mlieko, nalámte doňho čokoládu a pridajte cukor, miešajte, kým sa celkom neroztopí.
Ked kuskusové "cesto" pekne narástlo, vylejte ho do tortovej formy. Na vrch naukladajte ovocie a na to vylejte polevu.


Do pôvodného polevového receptu išiel aj gustin, ktorý sa v mojej dánskej domácnosti nenachádza, takže som najprv mala šok, lebo poleva sa nebezpečne roztiekla (preto ho mám aj fotený iba bez nej) - keď som ale nechala koláč vychladnúť a na noc dala do chladničky, všetko krásne stuhlo a bol tip-top! :) 
Tak dobrú chuť!