sobota, 12. apríla 2014

Goodbye Barcelona

Sedím si na letisku a je mi dobre. Na dnešný deň som si naplánovala neľahký cieľ – navštíviť 4 krajiny: ráno som opustila Barcelonu, aby som si mohla posedieť tu, v Hamburgu, odkiaľ píšem tento príspevok, kde večer nasadnem na lietadlo do Viedne a v neskorých nočných hodinách sa mi snáď šťastlivo podarí dosiahnuť cieľ – Bratislavu. V Barcelone som strávila 10 dní na study trip-e a musím sa priznať, že som si toto mesto zamilovala. Hlavnou úlohou bolo obiehať spoločnosti, ktoré nám venovali hodinku až dve a zistovať tajomstvá ich biznisu (nie, že by som vám ich prozradila, ha). Pre mňa najzaujímavejšia bola návšteva butiku Lacoste, najväčšieho v Barcelone. Zistíte, ako často a podľa čoho sa mení tovar, odkiaľ chodí, čo, prečo, ako. Môj druhý favorit bola návšteva štúdia dizajnéra menom Mariscal. Keď nám pani, ktorá nás sprevádzala len tak mimochodom ukázala plagát k poslednému filmu môjho miláčika, Almódovara, Los amantes pasajeros, s tým, že pomáhali s dizajnovou stránkou filmu a vytvorili aj tento plagát, lebo Mariscal a Pedro sú dobrí kamoši, skoro som na mieste zamdlela. Tento dizajnér robil napríklad aj maskota olympijských hier v Barcelone v roku 1992, nadizajnoval najštýlovejšiu predajňu H&M v akej som kedy bola alebo vykreslil Hello Kitty (jeden z klientov) kalendár, ktorý vyšiel v náklade 15 miliónov kusov, veď čo sa budeme... Boli sme aj v cukríkárni Papabubble, kde sme skoro dve hodiny pozorovali, ako vznikajú tie malé sladké cukríky (drobné sklamanie, keď sa mega veľký cukríčisko veľký ako nadrozmerné poleno premenil na stovky malých jednozubiek). Okrem návštev som aj nasávala Barcelonu ako takú – napríklad na ceste na hop on – hop off autobuse (to je taký, čo vás celý deň vyváža po významných barcelonských bodoch a vy môžete vyhopnúť a nahopnúť počas celého dňa kedy chcete, ako chcete), čo malo za následok, že ja a moja spoluparťáčka sme vyzerali ako dve „gamby“ (lebo ako som sa naučila, gamba, znamená po španielsky krevetku. Alebo srandusirobiaci slangový výraz pre blbých turistov, ktorí sa spália do chrumkava). Bola som aj na pláži (v tričku s trojštvrťovým rukávom, tiež odporúčam, vyzerám na rôznych častiach tela ako poľská vlajka), v Sagrada Familia (ach jaj. Taký cool priestor, ktorý by aj ateistu na kresťana obrátil. Len som chodila hore dole a ochkala.), mala som cool happy zmrzlinus očami (ktorá je krajšia ako chutnejšia), prvé dni sa prejedala tapasom a sangriou všeho druhu, aby som sa posledné dni uskromnila na bagetu, pizzu a minerálku, bola som poobdivovať magickú fontánu, ktorá vždy v piatok a sobotu dve hodiny vyhráva a mení farby (nádherný zážitok, kým sa nespustí lejak a kŕdeľ splašených turistov neuteká z miesta činu ako vyplašené gazely),  navštívila som štýlové decentne predražené sekáče, bola som na markete La Boqueria a vyjedala  tam čerstvé ovocie, nosila holé nohy a tričká s krátkym rukávom a popritom všetkom som sa nesmierne a nadosmrti zamilovala do nádhernej Barcelony.















pondelok, 7. apríla 2014

Olá Barselona !

V stredu som chaoticky behala z banky (dajte mi eurá!) do obchodu (tri sendviče mi na cestu budú stačiť?) odtiaľ do práčovne (šup-šup oprať všetky tieločká a šatočky) a do našej tajomnej miestnosti (kam ste dali žehličku?!), aby som vo štvrtok ráno o šiestej nasadla na autobus, ktorý ma odviezol na letisko do Hamburgu, presadla na lietadlo a vystúpila v čarokrásnej Barcelone (chyba lávky, Barcelona sa rozhodla privítať študentov z Dánska starým známym počasím, takže som vystúpila do dažďa a vetra). Nič sa nedeje, na prvý skromný shopping (ahoj Zara, dva mesiace sme sa nevideli!) a tapas (malé mňam mňamky, ktorých si naobjednávate a baštíte, my sme si dve objednali patatas bravas, čo sú štiplavé zemiačky, sépiové krúžky, zeleninové krokety, miestnu šunéčku a ešte pár drobností. Sú na malých tanieroch a láskavo si ich rozdelíte so spoluhladošom) to stačilo. Od piatku ale krásne slnečno a keďže ja som minulý týždeň v dánskych piatich stupňoch vyrazila s holými nohami v balerínach, odhalené nohy a odhodené svetre sú tu pre mňa nutnosť. Barcelona bola na mojom zozname top miest, ktoré chcem navštíviť a po prvých pár dňoch sa úspešne radí do mojej top 5 najzamilovanejších miest (ale San Francisco a Kodaň zatiaľ nepredbehla). Zavial nás sem study trip, doteraz sme zväčša turistikovali, obiehali Zaru a jedli (ja a moja spriaznená duša, takto vyzerá zábava podľa dvoch dôchodkýň, naše mladšie ročníky sa radšej do rána opíjajú, čo, priznám sa, je pomerne nepraktické, keďže si nás izbu delí šesť. Ale čo už, ja som stará harpia, nedám si pokaziť deň pripitou 19tkou ktorá sa mi ráno o 5tej vkráda okolo postele. Zlosť radšej zajedám :D Od dnešného dňa obiehame spoločnosti a firmy, kde máme dohodnuté stretnutia a dozvedáme sa zaujímavosti od tých najpovolanejších. Prinesiem vám čoskoro bližšie info (najneskôr v sobotu keď budem 7 hodín krepčiť na letisku a túžobne vetriť môj let domov), zatiaľ pár fotiek. Keby ste veľmi túžili po mojich infoškách, ozývam sa na instagrame a fejsbúku.
Všetkým krásny týždeň! 








pondelok, 31. marca 2014

Ako Baša na Erasmus pôjde (+ ako Baša teraz vyzerá)

Keď sa mi vás doteraz nepodarilo presvedčiť, že som dostatočne šialená (o čom pochybujem), dovoľte mi oznámiť vám najnovšiu a najaktuálnejšiu novinku môjho života. Pár postov dozadu som spomínala, že som sa prihlásila na Erasmus, výmenný semester na zahraničnej univerzite. Úspešne som zvládla papierovačky ala vyšperkovaný životopis, srdcervúci motivačný list (na ktorý som, ale náhodou, bola veľmi hrdá, lebo som ho napísala tak úprimne a od srdca, že sa nedalo povedať mi nie) a vyplnenie prihlášky, týždeň tŕpla, lebo celý svet okrem mňa (a mojej spolubývajúcej, my sme skrátka ako jedna) dostal pozvánku na interview s našou koordinátorkou na erasmus a ja stále nič. Pozvánka nakoniec prišla, interview sa odohralo v hodine dvanástej a ja som doma týždeň tŕpla, ako to dopadne, keďže od tohto rozhodnutia závisí celý môj najbližší život (možno nie život, ale polrok určite): napríklad ubytovanie - hľadať nový byt či nie, kam sa budem sťahovať a kam dám všetky saky paky ak pôjdem a môžem si k niekomu odložiť panvice? moja stáž - kedy ju musím stihnúť, ostanem tu alebo pôjdem do exotickejších zahraničných kruhov a môžem ju už začať hľadať? môj voľný čas - ak pôjdem na erasmus, musím stáž stihnúť predtým ale kedy budem mať dovolenku? moja garderóba - najpodstatnejšia otázka, lebo KDE STRÁVIM TÚTO ZIMU?


Na Erasmus som si mohla vypísať 5 možností - keďže purchasing management nevyhráva prvé miesta v rebríčkoch popularity, možnosti, kde stráviť zimný semester boli značne obmedzené a horko-ťažko som zaplnila tri možnosti (nie ako dizajnéri, ktorí môžu ísť do celého sveta a ešte ďalej, my purchaseri holt tie miesta nemáme a keď aj máme, musíme sa o ne surovo pobiť). A čo som si to teda zvolila? Na prvé miesto som si dala univerzitu v Istanbule, Turecku, druhé zaplnila univerzita v Manchester-i v Británii a na treťom bolo Enschede, Holandsko. Úprimne povedané, to tretie miesto som si dala len preto, aby moja prihláška nevyzerala tak prázdno. Vypočula som si síce mnohokrát, že škola je úžasná a má skvelý program pre nás purchaserov, ale úprimne, každý jeden môj holandský spolužiak mi túto krajinu tak znechucuje, že sa akosi vytratila zo zoznamu destinácií, ktoré si prajem navštíviť. Takže Holandsko do počtu. Manchester mal voľné dve miesta pre 4 špecializácie, čo znamenalo, že sa tam v podstate hlásil každý a spolu s Barcelonou to bola asi najželanejšia destinácia. Mne to však bolo fuk, lebo som od začiatku mala jasný cieľ - ja beriem buď Turecko alebo nič. (Áno, toto je ten moment, keď si poviete, že tak šialená až byť nemôže. Môžem.) Vypočula som si všetko - program je skôr o businesse a nie veľmi o našej ekonómii, logistike a purchasingu, škola je veľmi nezorganizovaná a prebohahlavneveďjetoturecko! Mne je všetko jedno. Okrem vidiny polročnej dovolenky (*ehmehm*) mi to príde ako najlepšia šanca pre moje budúce zamestnanie, pretože každý vie, že škola nie je len o tom, aby nám dostala niečo do hlavy, ale najmä aby nám dala niečo do života. A keďže mi purchaseri sa v zamestnaní pohybujeme v týchto exotických destináciách, je o ideálny začiatok.
Interview som absolvovala a potom týždeň tŕpla, lebo celkový počet kandidátov hlásiacich sa na Erasmus bol okolo 60, voľných miest 20 až 25, čo znamenalo nielen, že ľudia nedostanú svoje vyvolené možnosti, ale že niektorí nedostanú vôbec nič. A na Turecko sa kandidátov hlásilo 7. 
No nič, dosť bolo obkecov, s radosťou vám oznamujem, že niekedy cca v októbri sa vám budem pre zmenu hlásiť z Istanbulu a jeden semester zažívať rôzne veselosti práve tam ! :)

PS. bonusová foto ak by ste mali pochybnosti ako momentálne vyzerám. Minulú sobotu som sa zafarbila na magický blond a teraz majú moje vlasy iný odtieň vždy podľa aktuálnej nálady :))


pondelok, 24. marca 2014

Keď to má rovnakú cenu ako med, musíš to mať

Taký malý šoping nemôže byť nikdy zlý. Si myslím. V mojom prípade väčšinou platí (veľmi presný príklad zo života len pre vás odžitý na vlastnej koži dnes): Ach jaj, došiel mi med. Galiba. Musím si kúpiť nový, nuž zájdem do potravín. 30 dánskych korún (približne 4 eurá)?! Zdierači. Vlastne med vôbec nepotrebujem. A úplnou náhodou si o dvadsať minút na to kupujem nové, sedemdesiatešieste, slnečné okuliare, ktoré stáli len neuveriteľných 30 korún, čo je, samozrejme, cena, ktorá sa neodmieta. A teraz mi povedzte niekto, že ste na tom rovnako alebo či som jediná šialená žena široko-ďaleko. Samozrejme, nie, že by som jedla kôrky chleba, ktoré som si schovala v novembri a dopĺňala to tým, čo sa mi podarí ukradnúť spolubývajúcim, ale je pravda, že keď nakupujem, tak už fakt neberiem všetko len tak, vyskúšať, ale čítam, kalkulujem, rozmýšľam, kombinujem, počítam, nakupujem (aj keď, priznávam, sú momenty, keď mi čarovné slovíčko "tilbud, ktoré označuje výhodnú ponuku či zľavu, rozpumpuje krv v žilách a potom nepoznám zľutovanie či stav konta /ako napríklad dnes, keď som kúpila kozí syr za cca 60 centov, čo nebolo spôsobené len výhodnou ponukou, ale aj drobnou chybou predavačky, ale nezachádzajme do detailov, všetci máme nárok na malé životné radosti, však áno). Tento dospelácky systém, samozrejme, platí len pri nákupe potravín. A tak sa mi stále stane, že keď vidím niečo v skvelej zľave, čo mi dokonale zapadá do šatníka, čo tam ešte nie je, čo je tam len trinásťkrát, čo má odtieň pudrovo-ružovej, čo sa mi šialene páči a určite to naplno využijem už zajtra/keď sa oteplí/keď pôjdem domov/keď bude mať niekto narodeniny. A moje extrémne výhodné kúpy sú väčšinou spôsobené nechtiac. Šaty som si kúpila, keď likvidovali obchod a ja som tam márne hľadala narodeninový darček spolubývajúcej, balerínky cestou na dánštinu, keď v obchodnom centre robili malý "blšák" (vždy určitý obchod má v strede centra vyložené stoly a ponúka tam veci, ktoré ste si chceli kúpiť už tri mesiace za ceny, ktoré sa nedomietajú), spomínané slnečné okuliare keď som išla kúpiť lacný zámok na skrinku do fitka a slamky a vrecúška som našla nechtiac pohodené tam, kde byť nemali, keď som kupovala narodeninovú pohľadnicu. Ah a nohavice som tiež uchmatla cestou na dánštinu (áno, oplatí sa chodiť na kurz v miestnom najväčšom obchodnom centre). Ale hlavné je, že najdrahšia z týchto vecí stála cca 4,5 eur, takže sa stále považujem za šoping mástra.
A týmto vám posielam k srdcu moju životnú radu: nekupuj to kým to nepotrebuješ alebo kým to nie je za super cenu. A keď je to med, za cenu ktorého môžeš mať slnečné okuliare, prestaň sladiť.







utorok, 18. marca 2014

Mňamózna mrkvová polievka

Neviem ako doma, ale u nás sa počasie pokazilo. Asi tak dva dni po tom, ako sme si s mojou spolubývajúcou spokojne vykračovali, ja balerínky, ona sveter bez bundy a konštatovali, že to dánske počasie vôbec nie je také zlé, ako všetci vravia a že aj tá zima bola v pohode a že haha, pozri na tamtú tetu čo má šál. Karma, osud, vesmír a všetci škodoradostníci tohto sveta sa spojili a keď sme v piatok večer kráčali domov z párty, zoslali na nás doslova víchricu, v ktorej som síce kráčala, ale vôbec som sa nehýbala. Ešte že som poriadna kvetinka, mať tak o 20 kíl menej tak stále lietam niekde nad Štokholmom. Inak zo školskej párty sme veľmi potupne odišli už po polnoci, pretože sme múdre dospelé ženy a zhodnotili sme, že keď už nie je zábava, nebudeme ani my, čo niektoré naše spolupártyovníčky nechápali a ostali. Čo sme zase nechápali my, lebo celý čas, čo sme tam boli, sme boli jediné dve, ktoré tancovali. O dušu spasenú. Aj keď je pravda, že jedna slečna sa od nás nenápadne odpojila, keď videla náš odviazaný tanečný štýl, takže je možné, že všetky naše kamošky tancovali, ale na opačnom konci miestnosti, aby nás nedajbože niekto s nimi nespájal. :D Čo my sme využili akurát k tomu, aby sme ohovorili mladé ročníky, ktoré sa vôbec nevedia baviť a že to už nie je ako za našich čias a spokojne o polnoci odišli domov. 
Minulý týždeň som konečne dokončila nešťastný projekt, ktorého som sa s nadšením zbavila a mohla tak včera naštartovať môj nový voliteľný predmet. Zvolila som si "Writing for Fashion websites", čiže niečo ako písanie online článkov o móde. A celkom som sa nevedela dočkať, keďže, ako ste si už možno všimli, veľmi rada píšem a vždy som si myslela, že sa tým raz budem živiť. No a nakoniec, ak všetko dobre dopadne, sa budem živiť číslami. Ale jeden nikdy nevie, tak dúfam, že sa mi ešte raz podarí napísať nejaký trhák, zatiaľ musia stačiť moje dánske zážitky. :)) Tento voliteľný predmet mám dva týždne a potom hurá, study trip v Barcelone, čo je vlastne tiež voliteľný predmet. A potom hurá späť k ekonómii.. Ehm. No nič. Voliteľné predmety sme si vyberali povinne dva, vypísať sme ale museli 6 možností podľa poradia, ako veľmi predmety chceme. Ja som dostala svoje prvé dve možnosti, z čoho sa veľmi teším, lebo sú ľudia, ktorý dostali prd makový a skončili niekde, kde bolo voľné miesto…
Áno, a teraz mostík, po drobnom príspevku o mojom aktuálnom živote, späť k úbohej zmienke o počasí z vršku príspevku, samozrejme, ako všetko na svete a v Bashalande, má to svoje opodstatnenie, keďže zima a chlad ma dohnali k tvorbe tejto mňam mňam polévčiky ideálnej na chladnejšie dni. Tak ak máte doma zimu alebo zbytočné pol kilo mrkvy, smelo do toho!


Hľadala som medzi viacerými receptami, nakoniec som sa inšpirovala týmto.

Potrebujeme:

  • 500 g mrkvy
  • 2 menšie zemiaky
  • 1 cibuľa
  • olivový olej
  • trocha pomarančové džúsu
  • 1 l vývaru
  • 1 lyžička mletého koriandru
Postup:

Cibuľu si nakrájajte na menšie kúsky a opečte na olivovom oleji. Pridajte 1 lyžičku koriandru, zemiaky pokrájané na kocky a pokrájanú mrkvu a chvíľu spolu opekajte. Vlejte vývar, ak máte použite šťavu z pomaranča, ja som mala len pomarančový džús, tak som kvapla, premiešajte a všetko spolu varte cca 20 minút. Keď je polievka hotová, všetko spolu rozmixujte. Ja som si ju ozdobila kúskami kokosu (aj keď je bez kokosového mlieka, s kokosovými lupienkami bola mňamózna).
Dobrú chuť!