sobota, 5. júla 2014

Jún v Bashalande

Ahojte dievčatá a chlapci (áno? nie? fandím si?). Dlho sme sa nevideli, len čo je pravda, ale keďže nie som fanúšik príspevkov, ktoré začínajú rečami typu "bože mala som toho tak veľa", "mesiac od posledného príspevku? hííííí" a "nestíham", tak vás týmto fraškovitým úvodom nepotrápim, keďže ja som Baša, radšej to namiesto troch ospravedlňujúcich riadkov vybavím siahodlhou story, paráda čo?
Naposledy som vám v skratke zhrnula o čom je naša záverečná skúška - ja osobne som vymýšľala stratégiu ako pomôcť firme Abercrobmie&Fitch znížiť ich ceny a upraviť výrobky aby sa uchytili medzi konkurenciou na európskom trhu (aby ste mi verili, moja otázka znela /teraz kľudne preskočte/ "How can Abercrombie&Fitch modify their prices and product development in order to appeal to the European customers and increase their competitive advantage.") Nejakú predstavu a hlavné body k problému som mala pripravené už týždeň pred mojim individuálnym vystúpením, kedy sme mali skupinovú prezentáciu a ja som mala 2 minúty na to, aby som to celé zhrnula. Tento bod mi dodal odvahy a týždeň som si hovorila, že vlastne viem čo chcem povedať, že už len doladiť detaily, maličkú drobnú kalkuláciu v exceli, pidi prezentáciu a vybrať outfit a môžem ísť hviezdiť. A rozprávať 10 minút o modeloch, tabuľkách, výrobkoch, cenách brnkačka. Pracovného entuziasmu mi nedodali ani moji dvaja spolubývajúci, ktorí boli so mnou v rovnakej skupine, skôr naopak. S mojou spolubývajúcou sme sa pravidelne stretávali v kuchyni na "malú prestávku" (ktorá trvala od 9tej ráno do 7mej večer, keď sme skonštatovali, že teraz už aj tak nemá zmysel s ničím začínať) a nášho akčného spolubývajúceho dizajnéra, ktorý nám už 5 dní (5 dní!!!) pred prezentáciou ukazoval, čo všetko má hotové a stihol, sme, samozrejme, ignorovali, pretože on musel šiť, kresliť a vytvárať, kdežto my, dve biznismenky, sme už mali dokonalý plán v hlave a iba ho dať na papier. 

shorts Gina Tricot | sweater H&M | bag ALDO | shoes Lefties | sunnies Tiger
A keďže som fakt strávila asi 3 týždne čítaním rôznych ročných výpisov, kritických blogov na tému Abercrombie, tabuliek, čísiel, dokonca som našla aj prepis z nejakej štvrťročnej konferencie a poctivo ho čítala, dodalo mi to dosť odvahy, aby som sa vybrala jedného sobotného dňa do Aarhusu (spomínaný TU, druhé najväčšie dánske mesto, ak chcete zažiariť, že poznáte niečo okrem Kodane, stačí, ak si zapamätáte toto, prípadne, samozrejme, Herning, kde žijem ja) a nechala sa tam prizabiť na motokárach (absolútne fantastický nápad, ak ste motokáry nikdy neskúšali, je vyskúšať ich so skupinou iných šiestich kamarátov a 20 sadistických dánskych chlapcov a mužov, to si tam potom veselo fičíte ako ja a vravíte si, aký ste talent /tých 23 autíčok čo má náskok asi trinásť kôl pokojne ignorujte/ kým nenarazíte na kamarátku pred vami, ktorá uháňa rýchlosťou nebojácnej 90-ročnej dôchodkyne a keďže ste dáma, nechcete ju prizabiť a snažíte sa ju bezpečne obehnúť, kým do vás zozadu nenarazí dánsky bes baskervilský, vás skoro vyhodí z motokáry, jeden zo zamestnancov skočí na dráhu, aby baskerviskému ukázal aký je … eeee… džentlmen a vy máte nohu a chrbát v kýbli, ale ste odvážna kvetinka a dojazdíte aj tak, z motokáry vám pomáhajú, lebo sa vám natiahla ľavá noha a chrbát bude bolieť ešte tri dni a ste presvedčená, že len kvôli tomuto ste skončili na 23. mieste z 27mich) a boli v srnčekovom parku - to je prosím park, kde len tak vojdete cez bránku a prechádzate sa a všade okolo sú malí Bambiovia, malé Bambice a maličké Bambičatá a majú úplne na parôžku, že sa tam prechádzate a nechajú sa pohladkať a ak máte mrkvičku, dokonca kvôli vám dvihnú prdelku a prídu priamo k vám!


Okrem mojich veselých zážitkov motocyklických, školských a cestovateľských, som stále v júni bola v pozícii, keď som nemala prax. Čas sa krátil, stres narastal, pretože v rámci 3. semestra mám povinnú 9-týždňovú prax, ktorá by mala normálne začať v auguste, ale keďže ja už v polovici septembra fičím na Erasmus do Istanbulu, mám to celé trochu posunuté a moja prax musela začínať od júla, aby som to všetko stihla. A v tom bol pes zakopaný - Dáni, národ pracovitý (týždenne im stačí odpracovať 37 hodín), väčšinu júla nepracujú, prípadne pracujú len veľmi-veľmi mierne, bol to jeden z problémov, ktoré nastali. Ak mi aj niekto odpísal na moje žiadosti, buď to bolo, že už stážistu majú alebo sú v júli zavretí. Verte mi, aj som si pokričala, aj som si poplakala, aj som si pozúrila. Rozposlala som 46 žiadostí (ak si dobre pamätám), z jednej firmy mi odpísali, že ma berú, ale či môžem začať po prázdninách. Tak som dôkladne vysvetlila svoju situáciu a ponúkla prispôsobené termíny, na čo sa mi dostalo odpovede, že tak teda nie (z ničoho nič) a keď som vyzvedala, či je to kvôli dátumom a či to nejak spoločne vyriešime, dostalo sa mi odpovede (od ceo firmy, prosím pekne), že on si teda spraví pekný výlet do Turecka. Druhé áno som dostala od inej firmy s tým, že ich zaujal môj životopis, ale nie sú si istí, či majú vhodnú prax v mojom obore, ale mohli by ponúknuť niečo iné a nech zavolám. Tak som zavolala, pokecala, poslala, čo bolo treba a čakala. Nikto nič. Tak som opäť písala, nikto nič a zrazu došla odpoveď (opäť zodpovedný ceo), že mal toho veľa o pár dní majú kandidáta na pohovor a potom mi dajú vedieť. No haló. Ja už som áno dostala, na pohovor ma nikto nevolal a zrazu toto. O pár dní som, samozrejme, dostala očakávanú odpoveď (tentokrát už ale len od nejakej asistentky), že sa teda rozhodli pre toho druhého. A to bol moment, keď som sa doslova vytočila a vyhlásila Dánsku vojnu! :D A povedala si, že zo mňa si nikto srandu robiť nebude. Mala som vymyslenú taktiku - ak sa mi po týždni nikto neozval, vyhľadala som si fanpage firmy na FB a vypisovala im správy tam. Párkrát ma aj tam poslali dokelu, párkrát to vyšlo a dali mi nový mail. Ale nikdy z toho nič nebolo. Až mi raz došla odpoveď na takúto moju FB správu, či by som tú žiadosť a životopis neposlala znovu na jej konkrétny mail (trochu gúglenia prezradilo, že mi odpísala jedna z dvoch majiteliek firmy). Tak som poslala a dostala v podstate tretie áno s tým, že už si to len overí s tímom v meste (firma má dve kancelárie, jednu v meste kde sedela kočka, s ktorou som si písala, druhú v meste, kde sedí druhá vedúca a kam som mala ísť pracovať). Samozrejme, klasicky, odpoveď nechodila, tak som sa po týždni ozvala, že haló, čakám. A tak sa mi ozvala aj druhá majiteľka s tým, že ma chcú vidieť na interview. Tak som 24tého (dva dni pred finálnou skúškou) sadla ráno o 7mej na vlak a hodinu a pol cestovala, aby som absolvovala 5 minútové interview, kde som odkývala, že je mi jedno čo budem robiť, ale budem robiť všetko, budem chodiť kedy povedia a naozaj mi nevadí cestovať hodinu a pol tam a hodinu a pol späť. Neviem, či som pôsobila dostatočne zúfalo alebo sympaticky, ale tú stáž som dostala. Týžden pred začiatkom, po viac ako dvoch mesiacoch hľadania a 46 rozposlaných žiadostiach. Teraz už naozaj verím vete nikdy sa nevzdávaj (a celý čas som mala v hlave TENTO OBRÁZOK).

Tak snáď už len detaily - na tú skúšku som nakoniec išla, roztrasená ako osika, presvedčená, že to spackám, že ma na niečom nachytajú, že mám niečo zle. Ako obvykle, zachránil ma môj humor, keďže mi objavili malý detail v kalkuláciách, kde som počítala výrobnú cenu trička ak by bolo vyrobené v Číne a Dánsku a skonštatovali, prečo preboha som si vybrala Dánsko, keďže v Dánsku nikto nikdy nič nevyrába, ani Dáni nie, lebo je to take drahé a že prečo teda ja to tam počítam. Keďže som sa začala potiť a nenapadol mi nijaký logický dôvod, skonštatovala som, že som si Dánsko vybrala, lebo sa mi páčia dánske platy, čo bola úplne blbá odpoveď, ale rozosmiala ich, tak to uznali. Ďalšia otázka bola, prečo v kalkuláciách nemám započítaný aj svoj plat, keďže aj ja pracujem vo firme a niekde sa to šupnúť musí (čo bol, ako som zistila neskôr, chyták, ale opäť, blbá Baša šla na to s humorom) tak som im vysvetlila, že plat tam nie je, lebo to počítal neplatený stážista (čo je, samozrejme, opäť blbosť, ale zasmiali sme sa, Baša sa vynašla a všetko dobre skončilo). Suma sumárum som dostala za prezentáciu známku 10, čo nikdy nikoho v živote zaujímať nebude, preto sa tým pochválim aspoň na blogu (dánska stupnica známkovania -> 12 | 10 | 7 | 4 | 2 | 0 | -3 áno, ja viem….), prax mám, prvý rok ukončený, účty nezaplatené a všetko toto sme s mojimi dvomi spolubývajúcimi oslávili predávkovaním cukrom (viď foto, cukor už nechcem v živote ani vidieť, ale tie kolieska vystavené do vežičky by som si dala kedykoľvek, boli celé z marcipánu…). Dnes som rozprávala veľa, preveľa, ale chcela som všetko dohnať, tak snáď mi bude odpustené a máme predsa víkend, tak snáď ste si počítali. :)


PS. ak by ste ma nenašli občas tu, určite ma v najbližšej dobe nájdete na stránke mojimirukami, kde pravidelne vymýšľam Fashion blog (ak máte nápady čo kombinovať, sem s nimi) alebo ste si tam mohli prečítať malý rozhovor so mnou TU. :)

štvrtok, 12. júna 2014

Výbava zúfalej študentky

Niektorí to majú už šťastne za sebou, niektorí pred sebou, niektorí už zabudli, niektorí by to radi vrátili, niektorí nevedia, o čo prichádzajú. Učenie. Na skúšky, maturity, štátnice, vodičák. Lebo človek sa učí celý život a ak ste ako ja, tak doslova a tej škole skrátka pokoj nedáte a nedáte. TU si môžeme spolu pospomínať, ako to vyzeralo, keď som sa učila na štátnice (moje vtedajšia predpoveď viac-menej do bodky naplnená). Momentálne sa učím, ale inak. Posledný týždeň som stresovala a šalela, lebo som dokončovala jednu prácu do školy (ak by to niekoho zaujímalo, vylepšovala som purchasing stratégiu jednej vymyslenej firmy) a keď som v nedeľu doklepla posledné písmenká a poslala to môjmu múdremu kamarátovi na kontrolu, vydýchla som si (do čistého povysávaného bytu s krásne nalakovanými nechtami) a s novým nádychom začal nový stres. V Dánsku na mojej škole totiž nemáme klasické skúšky ako doma, namiesto toho na nás idú rafinovane a chcú naše znalosti vidieť takmer v praxi a overiť si, či sme sa naozaj niečo naučili. Ide do tuhého, klamať sa nedá. A Baša začína stresovať. :D Poskladali sme si skupinku 6tich ľudí rôznych národnosti a špecializácií, vybrali scénar, podľa ktorého pracujeme (u nás o konkurenciu medzi firmami, najmä po dopade krízy), dohodli sa na existujúcej firme, na ktorú naše múdre reči a scénar aplikujeme - zvolili sme si Abercrombie&Fitch, lebo dokafranejšiu firmu by ste ťažko našli, takže skvelé, máme čo naprávať, zapracovať na ich pošramotenej povesti a nakoniec si zvolili jednu hlavnú tému, s ktorou ideme pracovať a naprávať (u nás približne ako zapracovať na imidži spoločnosti, zlepšiť ho, rovnako ako ich umiestnenie medzi konkurenciou a to všetko na európskom trhu)… jedine, že by nie. K tomu si každý z nás volí pod otázku, ktorú vyrieši na základe svojej špecializácie a firme pomôže so stratégiou. Vtip je v tom, že celá skupina musí pracovať ako reálna firma - ak sa náš brander rozhodne, že image firmy napravíme napríklad ekologickejšou stratégiou či materiálmi, odrazí sa to na tom, čo náš návrhár navrhne a vymyslí a aj na mne, pretože musím nájsť dodávateľov (látky, materiálov, výroby…), ktorí tomu zodpovedajú. Približne, zjednodušene povedané, nech mi tu nikto nespí. Celé je to veľmi zaujímavé a užitočné, pre budúci život, akurát nájsť to, čo chcem opraviť a ako, je tak ťažké...


A vtedy prichádzajú študijné momenty. Možno niektorí z vás zabudli či nevedia, preto som si pre vás zhrnula, čo správny študent zavretý medzi štyrmi stenami potrebuje a nemôže bez toho pri učení žiť (vysávač a prachovku som nefotila, ale odporúčam ako vhodnú výbavu na štúdium):

  • samozrejme, počítač, niekde tie články, čísla z posledných kvartálov, mená držiteľov podielu, nadávky sklamaných zákazníkov, tony inšpirácie, cudzie eseje a diplomovky, skrátka všetko to, čo mi môže pomôcť, treba niekde hľadať (neviem, či vidíte vpravo na obrazovke ukazujem, koľko článkov mám pootváraných)
  • učebnica, predsa len, som stará škola, za mojich mladých čias tie internety až tak nefičali, čo ste nemali z knižky ste skrátka nemali, hľadať, čítať, zapisovať, vypisovať, čo sa za mladi naučíš, to na vysokej oceníš
  • poživeň, samozrejme, mozog musí pracovať, toto je môj momentálne najobľúbenejší chod, varím ho denne, volá sa preboha-ako-to-všetko-zjem-kým-sa-vysťahujem-hodím-to-na-panvicu-spolu-a-niečo-z-toho-snáď-bude. Delikatesa!
  • spomienka na domov, Kofila, ktorú doma nejem snáď nikdy, no v apríli som si spravila zásoby do Dánska (tri Kofily) a, samozrejme, keď sedím a hľadám a dojem môj mňamózny hlavný chod, niečo malé sladké sa zíde
  • laky na nechty, klasika, praktická vec, konečne máme kopu času na krásnu manikúru, škoda ho nevyužiť, aj od toho večného hľadania v počítači či knihe si treba oddýchnuť
  • áno, toto naozaj neviem, ako sa sem dostalo, môžeme to nazvať malý nákup za odmenu, ktorý prišiel o tri týždne skôr prípadne praktická príprava na skúšku, keďže teda študujem ten manažment nákupu, tak snáď v rámci poctivej prípravy musím niečo kúpiť, napríklad ako tieto neodolateľné šortky Gina Tricot, keď som sa cestou zo školy z konzultácie zastavila kúpiť iba čučoriedky….
Počula som, že aj doma sú horúčavy. Neviem, ako to Dánsko robí, tu je podľa teplomera asi 22 stupňov, ale poviem vám, zhýňam. V utorok sme mali skupinové stretnutie, myslenie v tomto teple je náročné a vyčerpávajúce, tak sme sa s mojou spolubývajúcou poobede vybrali k jazeru - to pôjdeme iba ku knižnici a potom na tretej doprava. Jasné, skvelé, ideme, keďže ja som zarytý necyklista a ona pred týždňom bicykel predala, tak pekne pešo. Netrvalo dlho a začala som úprimne preklínať moje krásne, zlato-ružové sandáĺky, ktoré od augusta čakali, kedy ich obujem. Hovorím si, jasné, labka si musí zvyknúť na iné ako tenisky. Prebrali sme všetkých mojich aj jej kamarátov (však toľko ich zase nemáme) a konečne dorazili k jazeru, kde som zo seba strhla tielko (nie, nebojte sa, otvorte oči, všetko v poriadku, mala som pod ním vršok plaviek). Dve hodiny sme si polemrili, na kúpanie voda studená, tak sme sa len opalovali (prd z toho, aj tak ma viac opálilo cestou, leto začínam vypálenými ramienkami). Doma som, zo zvedavosti, skontrolovala, kde to vlastne to jazero je. Prosím pekne, 4,5 km, slovom štyri a pol kilometra, takže sme prepochodovali dokopy 9 km aby sme si dve hodinky poležali na deke pri vode. No. Čo vám poviem. Ženská logika… :D


streda, 28. mája 2014

Baša a jej kabelky

Pilne sa psychicky pripravujem na to, ako začnem písať veľkú, 25-stranovú prácu do školy, dôkladne už-už začínam, počítač zapnutý, word otvorený a spolu s ním aj milióny foldríkov a ja, ani neviem ako, prehupnem sa do toho blogového… a usmievam sa a (opäť) všetko dôležité odkladám. Vlastne nie, všetko dôležité nie, lebo, nech to znie ako chce, moje blogovanie je pre mňa dôležité. Rada si to tu otvorím, vymýšľam, čo múdre (a úžasne vtipné) zas vypustím do sveta a ako budú zo mňa všetci nadšení, inšpirujem davy… (no dobre, odtál potál Baša, mám momentálne čudné zranenie na nohe a cpem do seba tabletky, ktoré evidentne úradujú aj v mojich múdrach). 
Dnes to bude len taký malý kabelkový súhrn. Staré detaily na moje fešandy všetkých tvarov a veľkostí. Priznávam sa, že tieto fotky patria k mojim obľúbeným, vždy, keď sa fotia outfity, detaily nemôžu chýbať a detaily kabeliek u mňa víťazia na plnej čiare. Pár obľúbených som zozbierala, zašla som až do hlbokej minulosti, tak sa na ne pozrite spolu so mnou. Ktorá by bola vaša favoritka? :)


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU


Outfit TU a návod na kabelku nájdete TU


Outfit TU


Outfit TU, ale kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU, TU


Outfit TU



Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU


Outfit TU, kabelku nájdete aj TU


Outfit TU

sobota, 24. mája 2014

Vegan kakaovo-čokoládový koláč s ovocím

Po tom, ako som v stredu prišla domov a opäť sa raz zasekla v kuchyni (neviem, čo je také magické na našej kuchyni, ale už sa mi párkrát stalo, že som tam presedela niekoľko hodín, či už sama alebo so spolubývajúcimi), pozbierala som všetky sily a chcela sa pustiť do ekonómie (moja najväčšia hrôza dnešných dní). Napadlo mi, že predtým najprv šesťdesiatypiaty krát skontrolujem mail, či mi už niekto poslal pozvánku na bezplatné letné otročenie (= pozitívna odpoveď na moju žiadosť o neplatenú prax, ďalšia moja momentálna hrôza). Namiesto pozvánky ma čakalo asi miliónte nie, ktoré mi zobralo vietor z plachiet a prilepilo ma opäť na stoličku. Energia nikde, ekonómia sa tým pádom odkladá, nuž, vravím si, aspoň si prelistujem instagram. A tam som, bohužiaľ, už neviem kde a neviem ako, natrafila na tento koláčik a cez neho som sa preklikala až na pôvodný recept. Základná ingrediencia - kuskus - ma veľmi zaujala, keďže na sladko som ho ešte neskúšala. Koláčorobenie je vždy taký posilňujúci kopanec pre mňa, navyše tento bol super easy, trval asi 10 minút aj s umytím riadu a všetky ingredience boli doma, tak hurá do toho! 
A nech vám ako dôkaz, že bol naozaj dobrý, slúži fakt, že keď som ho nechala nenačatý v chladničke, pretože ideálny je, keď cez noc trošku stuhne, našla som tam na druhý deň iba polovicu. Môj spolubývajúci skonštatoval, že chcel iba ochutnať a nemohol prestať. Tak prosím. Navyše bonus: koláč chuťou trochu pripomína krupicovú kašu! Mňam!


Pôvodný recept nájdete TU, toto je moja minimálne upravovaná verzia:

Potrebujeme:
Na "cesto"
  • 1 hrnček kuskusu
  • 2,5 hrnčeka vody
  • 2 veľké lyžice medu
  • 1/3 hrnčeka kakaa
  • štipku soli
Na polevu
  • 200 ml ryžového mlieka
  • 100 g horkej čokolády (moja mala 72%)
  • cukor podľa chuti (u mňa cca 2 polievkové lyžice)
  • ovocie (u mňa jahody, čučoriedky, banán)
Postup:
Najprv si spolu uvarte všetky suroviny na cesto - do hrnca pridajte vodu a kuskus a nechajte zovrieť, prisypte kakao, soľ a pridajte med. Pomaly varte, občas premiešajte, kuskus krásne zväčší objem. V druhom hrnčeku zohrievajte mlieko, nalámte doňho čokoládu a pridajte cukor, miešajte, kým sa celkom neroztopí.
Ked kuskusové "cesto" pekne narástlo, vylejte ho do tortovej formy. Na vrch naukladajte ovocie a na to vylejte polevu.


Do pôvodného polevového receptu išiel aj gustin, ktorý sa v mojej dánskej domácnosti nenachádza, takže som najprv mala šok, lebo poleva sa nebezpečne roztiekla (preto ho mám aj fotený iba bez nej) - keď som ale nechala koláč vychladnúť a na noc dala do chladničky, všetko krásne stuhlo a bol tip-top! :) 
Tak dobrú chuť!

piatok, 16. mája 2014

Secondhandskirthandmadetshirt

Keď som sa pred pár dňami na FB pýtala, či viete, od koho je tričko, ktoré sa objaví v najbližšom poste, myslela som, že tieto moje múdre reči napíšem za pár hodín. Nie DNÍ. Ale všetci poznáme staré známe príslovie, Baša mieni, osud mení a tak sa ozývam teraz, radšej neskoro ako nikdy (ako povedala moja spolužiačka, ktorá došla v pondelok na test z "inventory management" a zistila, že nemá na počítači nainštalovaný program potrebný na spustenie a keď sa jej učiteľ spýtal na koľkých z jeho predchádzajúcich hodín bola, keďže program sa inštaloval na prvej hodine, odpovedala mu týmto múdrom). Ale dnes je v Dánsku krásny voľný deň, neviem, čo sa oslavuje, ale hlavne, že sa nevstáva. Včera večer som sa náhodne dostala k jednodňovej brigáde, doslova prebojovala, keďže som využila svoju poľskú kamošku a následne som v podstate miesto doslova vyfúkla jednej maďarke (aj taký malý upípanec ako ja sa v Dánsku naučí priebojnosti). Boli sme pomáhať s bufetom na jednom koncerte klasickej hudby (a teraz pozor, ak ma čítajú nejakí dôchodcovia, berte si príklad!) - koncert začínal večer o 8mej a pred začiatkom bol pre návštevníkov pripravený bufet ala švédske stoly - prídeš, naberieš, zješ, zopakuješ. Som si skoro istá, že nikto z cca 800 prítomných ľudí nemal menej ako 92 rokov a aj tak všetci prišli, najedli sa, poklebetili, popili, pokávičkovali a potom veselo vyrazili na koncert. Pevne verím, že aj ja budem v takom veku taká čiperka. Rovnako ako keď som si počas voľných dní privstala a už o 9tej bola v posilovni, trpkou smrťou umierajúc po prvých 13 sekundách na steperi, a nechápavo sledovala krúžok nadšených cca 70tničiek, ktoré si prišli zacvičiť. Posilovňa tu jednoducho ponúka zvýhodnené cvičenie pre seniorov, tak okrem mňa, mojej spolubývajúcej a troch hrubokrkáčov, bolo v posilke aj 14 dôchodcov rôzneho pohlavia a veku. Niektorí síce iba sedeli a kávičkovali, ale väčšina naozaj skúšala nejaké mašinky. To je potom ťažko sa mi vyhovoriť, že nechcem/nemôžem/nevládzem.
Okrem môjho blízkeho stretnutia so stovkami dánskych dôchodcov sa mi v uplynulom týždni podarilo úspešne zdolať test z dánštiny a prekonala som druhý modul zo šiestich (kto má skončený šiesty modul, môže ísť študovať vysokú po dánsky). Mne by zatiaľ stačilo rozumieť predavačkám, ale verím, že aj k tomu sa dostanem. Hygge. Tretí by som chcela stihnúť počas leta kým budem praxovať ak sa mi podarí. To by som však najprv nejakú prax musela mať, však áno a aj preto som sa odmlčala, lebo hľadám, vypisujem a vtieram sa kam sa dá, ale zatiaľ ma nikto nechce. Nie, ani ja tomu nerozumiem. Myslela som, že mne v podobe neplateného otroka nik neodolá, ale opak je pravdou. Tak mi držte palce, nech sa nado mnou nejaká sympatická dánska firmička zľutuje a prichýli ma na leto. 
Ešte som sa zabudla pochváliť, minulý týždeň, od piatku až do nedele som tiež bola pracovať, na veľkej Bo Concept konferencii (kde sa zúčastnili zástupcovia firmy z rôznych krajín), zase s jedlom (tieto brigády majú úžasnú výhodu, konečne sa tam po 2mesiacoch dobre navečeriam a ešte aj zadarmo), cez víkend som mala na starosti iba špinavé taniere a bufet, ale v piatok som sa ani neviem ako stala jednou z čašníčok pre skoro 600 ľudí, keď mala firma Bo Concept svoju veľkú parádnu párty a rozdávala ocenenia. Úspešne sa mi podarilo obliať jedného pána vínom (ale bielym, nuda) a nezhodiť nikomu na hlavu dva horúce ťažké taniere, keď som takto asi 20minút bez prestávky roznášala jedlo. Na záver dňa, keď nebolo už veľa čo robiť a čakala som na polnoc, aby som konečne mohla zdrhnúť a pritom pozorovala riaditeľov tancujúcich na stoloch, podarilo sa mi v dave objaviť tím zo slovenskej firmy - neviem, či som bola nadšená viac ja, že som v Dánsku objavila nejakú Slovač alebo oni, že ich v Dánsku obsluhovala Slovenka. :D Ešte posledná info a už končím, dnes som sa tak rozpísala, až sa bojím, že to nikto nedočíta - ako som sa zakecala s jedným Slovákom z tohto tímu, zistila som, že som objavila najväčšieho šťastlivca pod slnkom. Na otázku ako dlho robí vo firme mi odpovedal, že 3 dni a pred 5timi bol na pohovore. A potom sme spoločnými silami vypočítali, že v podstate dlhšie cestoval do Dánska na túto veľkú konferenciu a párty ako si odrobil. To je, čo? :D

Fotky mám ešte z domu, večná výhoda mať za najlepšiu kamarátku fotografku, to vás cvakne keď prídete na návštevu kým čakáte, kým zovrie voda na kávu! :D A bonusová rozfúkaná sukňa na FB ako darček.
Krásny víkend !






skirt secondhand shop | T-shirt ammyla (here or here) | shoes stolen from mum | clutch Accessorize | necklace gift | bracelets random + Accessorize + Lefties
Foto: Lucka (here + here)