Carrot cake - mrkvová torta

Ešte keď som bola na Veľkú noc doma, rozhodla som sa napiecť, ako keby mal nastať koniec sveta (čo ste mali možnosť zhliadnuť aj na mojej koláčovej zbierke na FB). Podarilo sa mi vytvoriť asociáciu Veľká noc - zajace - mrkva a tak mi napadlo, spraviť po dlhej predlhej dobe opäť carrot cake ! Okrem toho, že chutí výborne a šťavnato, množstvo mrkvy, ktoré obsahuje mi dodáva pocit, že vlastne baštím maličký zdravý snačík a nie kusisko torty.

Spravte si aj vy, na nervy nikdy nezaškodí. Ja mám momentálne koláčový deficit, nie len, čo sa napchávania sa týka, ale hlavne pečenia. Môj spolubývajúci si minule zo mňa robil srandu, že na moje koláče je čakacia doba asi 3 mesiace (pretože približne taká doba uplynula od momentu, keď som mu sľúbila môj brownie cheesecake) a minule sa hádal s ďalšou čakateľkou, ktorej som sľúbila koláč a odkázal jej, nech sa postaví do radu. :D Vzhľadom k tomu, že sa mi blíži skúška z dánštiny (v pondelok!) a momentálne pilne študujem na ňu, možno aj na nejaké to pečenie dojde!

Recept mám odtiaľto, toto je moja verzia, kde som si upravila množstvo cukru.

Potrebujeme:

Na cesto

• 4 vajcia
• 1 a štvrť hrnčeka oleja (môže byť aj olivový, ja som použila ryžový)
• 1 hrnček hnedého cukru
• 2 lyžičky javorového sirupu
• 2 hrnčeky špaldovej múky
• 2 lyžičky sódy bikarbóny
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• trocha soli
• 2 lyžičky škorice
• 3 hrnčeky na hrubo nastrúhanej mrkvy (v pôvodnej verzii sa uvádza cca 8-10 kusov, ja som mala mrkviská a použila som cca 3-4)
• 1 hrnček pomletých vlašských orechov

Na plnku/polevu

• 500g Lučiny (Philadelphie…)
• 1 hrnček práškového cukru (môže byť aj trošku menej)
• šťava z 1/2 citróna
• 2 lyžice masla (aby nám poleva nepopraskala)

Postup:

Najprv si vyšľaháme celé vajcia, postupne pridávame cukor a javorový sirup a vymiešame. Pridáme všetky suché prísady (múka, sóda bikarbóna, prdopeč, soľ, škorica) a nakoniec olej. Spolu vymiešame a pridáme mrkvu a orechy. Nalejeme do vymastenej a vymúčenej tortovej formy a pečieme cca 1 hodinu na 175 °C. 

Tortu necháme poriadne (!) vychladnúť. Zatiaľ si pripravíme polevu, zmiešame Lučinu (syr, ktorý používame) s cukrom, šťavou z citróna a maslom. Vychladnutú tortu rozkrojíme na polovicu a potrieme 1/3 polevy, zvyšnou polevou potrieme celú tortu.

Nechajte si kúsok torty aj na ďalší deň, vtedy je vždy najlepší (ťažko, ale vyskúšané ;).

Greenshoesgreytshirt

Poznáte také tie dni. Že ráno si naplním svoju krásnu ružovú pollitrovú fľašu vodou, dorazím do školy, chcem sa napiť - a fľaša prázdna. A voda všade v taške. Pri svojom nešťastnom posune (a otvorení sa) fľaša natrafila na polovicu avokáda, ráno starostlivo zabaleného do alobalu, a milé avokádo, namiesto toho, aby malo toľko chochmesu a zostalo v jednom kuse, sa rozpŕclo po celej učebnici dánštiny. Ktorá je, samozrejme, iba požičaná a musí sa vrátiť po teste (ktorý mám o necelé dva týždne ako som sa pred dvomi dňami dozvedela, ale zase kto nemiluje prekvapenia, že áno). Takže takto nejak si tu nažívam a vy sa máte ako? :D

Po mojich lážo-plážo chvíľach trávených nad ízy-pízy projektom, voliteľnom predmete o písaní, study trip do Barcelony a veľkonočnej návštevy domova, mi začal (vcelku nečakane) tvrdý režim. Drastické predmety a úlohy - večný boj s excelom na hodine logistiky alebo celodenné vyučovanie, ktoré ma takmer pripravilo o život (toto je tá zábavná časť, verte mi. Už som konečne prišla na to, čo to je, volá sa to po anglicky "inventory management" a keď som mala robiť výpočty nekonečnej rovnice v exceli a nakoniec niečo v nejakom programe od niekoho objednať, kúpiť a predať, stratila som nervy, súdnosť, tri vlasy a štyri kilá a domov šla so slzami v očiach. Predmet som mala opäť v utorok a spoločnými silami som s mojím kamarátom z Bangladéšu vyriešila strašidelné zadanie na ten deň. Niektoré kroky som od neho dokonca nemusela ani odpisovať!) a môj osobný favorit - predmet zvaný "product knowledge", kde trávim hodiny v labáku a testujem oblečenie a dozvedám sa fascinujúce fakty (= snažím sa ničoho nechytať, nič nerozbiť a neobliať sa kyselinou. Ak tam nejaká je). V prvú hodinu sme boli rozdelení na tri skupiny a každá dostala vrece s oblečením - na základe tajomného obsahu sme mali vytvoriť nášho zákazníka, tzv. personu, človeka, ktorý by toto oblečenie nakúpil, niečo ako cieľovú skupinu, ale detailnejšie. Keďže naše vrece bolo plného lacného oblečenia žiarivých farieb, našou personou sa stala Rosalinda, 20 ročná slečna zo španielskej dediny, ktorá sa práve prisťahovala do Barcelony a chce sa stať kaderníčkou, hľadá si priateľa a miluje kluby a tanec. Bolo tam toho viac, musela som si na tento skvelý predmet vytvoriť aj blog, tak pre veľmi zainteresovaných poskytnem link. :D To bola tá zábavná časť - potom sme sa presunuli do labáku kde skúmame oblečenie - perieme ho, pozeráme ako púšťa farby, ako sa žmolkuje, ako reaguje na pot, aké pevné sú vlákna (nite? látky) a podobne. Je to všetko veľmi zaujímavé (ak viete ako na to), hlavne keď pozeráte výsledky niektorých kúskov. Popritom všetkom som na rýchlom a zbesilom love po praxi (ktorá stále neprichádza, ale namiesto nej sa mi podarilo zohnať jednorázovú prácičku na budúci víkend, čo tiež poteší, povedzme si úprimne, lepšie jak drátom do oka, že áno). 

Inak všetko čo mám na sebe v outfite sú moje úlovky z Barcelony, z ktorých som bola taká nadšená, že som to na seba nahádzala všetko naraz (veď prečo nie). Asi preto, že viem, že aspoň do povianočných výpredajov si nič nekúpim (a toto, je, bohužiaľ, krutá a smutná pravda, obávam sa). Okrem kabelky, tú som si kúpila v Dánsku asi tri dni pred odchodom, lebo v Barcelone sa strašne kradne a ja potrebujem malú kabelku, ktorú si zavesím na krk a budem mať istotu, že mi nik neukradne moju drahocennú peňaženku, štyri balíčky vreckoviek, mobil, mapu a dva magentové rúžiky (pozdravujem, kvetinka!). A, samozrejme, malú kabelku som doteraz nevlastnila. Do trička som sa zamilovala na prvý pohľad. Celkovo, musím sa priznať, mám v poslednej dobe také to basic jednoduché obdobie (čo väčšina sveta aj tak schvaľuje, len ja si na seba tak pomaly zvykám). Niekedy sa veci menia ani nevieme ako a tak sa, čuduj sa svete, niekedy aj Baša prechádza po svete bez náušníc. Ale naozaj iba niekedy.

jeans Lefties | T-shirt Primark | shoes Zara | bag H&M | glasses Firmoo.com (here)

Foto: Lucka (yummy)

Goodoldcoatwhiteconverse

Doma som už týždeň a úspešne robím všetko a nič. Keď som z Dánska prišla domov prvýkrát, chcela som stihnúť všetko, vidieť všetkých a nakoniec som sa vracala späť unavená ako po týždňovej brigáde. Stále chcem vidieť všetkých a všetko, ale keď sa nepodarí, svet sa nezrúti. Možno. :D Navyše keď som prišla teraz môj Blackie mi pripravil "prekvapenie" v podobe zhoršeného zdravotného stavu, takže to bola téma číslo jeden. Blackie je už zdravý, ja som čo to postíhala a posledné dni trávim šialeným pečením, lebo v Dánsku sa mi veľmi nechce a doma áno, tak pečiem do zásoby. :D Zatiaľ som stihla mazanec podľa Veronikinho receptu, carrot cake, orieškové tortičky s kávovým krémom z najnovšieho Apetitu (kde som pokazila čo sa dalo, tak snáď budú jedlé) a dnes ma ešte čakajú makrónky. Áno, takto sa mi staré knedle zabávame, čo vám poviem. Ale aby ste si nemysleli, že týždeň behám iba v zásterke, stihla som aj iné veci. Napríklad jedno fotenie, kde som si precvičila umenie gestikulácie (a vo väčšine prípadov zlyhala, ale o tom potom), nejaké to kafíčko a nákupy. Tie tety v Tescu, ktoré ma tam raz za dva mesiace stretnú, si musia už šepkať o tej šialenej špinavej ženskej závislej od cukru. Súdiac podľa mojich nákupov, vždy si totiž robím zásoby Milky (a ani neviem prečo, keď sme doteraz nedojedli tú januárovú…) a kozmetiky. Keďže som aj v Barcelone nakupovala, rýchlo a zbesilo, a hrdo bez váhy len presnou muškou naplnila môj obrovský kufor na rovných 20 kíl, už teraz taktizujem, kam poskladám tie štyri tofu (vedeli ste, že v Dánsku nemajú tofu ?! Teda našla som ho v jednom obchode, stojí v prepočte 5 eur a predávajú ho v zaváraninovom pohári a vyzerá ako veľmi starý a rozmočený stavebný materiál). Tieto závažné životné problémy však budem riešiť až v pondelok, ktorý je známy aj ako najobľúbenejší deň každej slovenskej ženy. Dovtedy vám želám krásne voľno, víkend, pečenie a oddych a všetko, čo máte naplánované! :)

PS. tento kabát je miláčik a ide ku všetkému, asi ho zaradím do svojho náročného plánu balenia batožiny.

coat Mango | T-shirt + jeans Lefties | shoes Converse | bag ALDO | sunnies Tiger | necklace H&M | bracelets ??? + Lefties + Accessorize

Foto: Lucka (aj tu)

Goodbye Barcelona

Sedím si na letisku a je mi dobre. Na dnešný deň som si naplánovala neľahký cieľ – navštíviť 4 krajiny: ráno som opustila Barcelonu, aby som si mohla posedieť tu, v Hamburgu, odkiaľ píšem tento príspevok, kde večer nasadnem na lietadlo do Viedne a v neskorých nočných hodinách sa mi snáď šťastlivo podarí dosiahnuť cieľ – Bratislavu. V Barcelone som strávila 10 dní na study trip-e a musím sa priznať, že som si toto mesto zamilovala. Hlavnou úlohou bolo obiehať spoločnosti, ktoré nám venovali hodinku až dve a zistovať tajomstvá ich biznisu (nie, že by som vám ich prozradila, ha). Pre mňa najzaujímavejšia bola návšteva butiku Lacoste, najväčšieho v Barcelone. Zistíte, ako často a podľa čoho sa mení tovar, odkiaľ chodí, čo, prečo, ako. Môj druhý favorit bola návšteva štúdia dizajnéra menom Mariscal. Keď nám pani, ktorá nás sprevádzala len tak mimochodom ukázala plagát k poslednému filmu môjho miláčika, Almódovara, Los amantes pasajeros, s tým, že pomáhali s dizajnovou stránkou filmu a vytvorili aj tento plagát, lebo Mariscal a Pedro sú dobrí kamoši, skoro som na mieste zamdlela. Tento dizajnér robil napríklad aj maskota olympijských hier v Barcelone v roku 1992, nadizajnoval najštýlovejšiu predajňu H&M v akej som kedy bola alebo vykreslil Hello Kitty (jeden z klientov) kalendár, ktorý vyšiel v náklade 15 miliónov kusov, veď čo sa budeme... Boli sme aj v cukríkárni Papabubble, kde sme skoro dve hodiny pozorovali, ako vznikajú tie malé sladké cukríky (drobné sklamanie, keď sa mega veľký cukríčisko veľký ako nadrozmerné poleno premenil na stovky malých jednozubiek). Okrem návštev som aj nasávala Barcelonu ako takú – napríklad na ceste na hop on – hop off autobuse (to je taký, čo vás celý deň vyváža po významných barcelonských bodoch a vy môžete vyhopnúť a nahopnúť počas celého dňa kedy chcete, ako chcete), čo malo za následok, že ja a moja spoluparťáčka sme vyzerali ako dve „gamby“ (lebo ako som sa naučila, gamba, znamená po španielsky krevetku. Alebo srandusirobiaci slangový výraz pre blbých turistov, ktorí sa spália do chrumkava). Bola som aj na pláži (v tričku s trojštvrťovým rukávom, tiež odporúčam, vyzerám na rôznych častiach tela ako poľská vlajka), v Sagrada Familia (ach jaj. Taký cool priestor, ktorý by aj ateistu na kresťana obrátil. Len som chodila hore dole a ochkala.), mala som cool happy zmrzlinus očami (ktorá je krajšia ako chutnejšia), prvé dni sa prejedala tapasom a sangriou všeho druhu, aby som sa posledné dni uskromnila na bagetu, pizzu a minerálku, bola som poobdivovať magickú fontánu, ktorá vždy v piatok a sobotu dve hodiny vyhráva a mení farby (nádherný zážitok, kým sa nespustí lejak a kŕdeľ splašených turistov neuteká z miesta činu ako vyplašené gazely),  navštívila som štýlové decentne predražené sekáče, bola som na markete La Boqueria a vyjedala  tam čerstvé ovocie, nosila holé nohy a tričká s krátkym rukávom a popritom všetkom som sa nesmierne a nadosmrti zamilovala do nádhernej Barcelony.

Olá Barselona !

V stredu som chaoticky behala z banky (dajte mi eurá!) do obchodu (tri sendviče mi na cestu budú stačiť?) odtiaľ do práčovne (šup-šup oprať všetky tieločká a šatočky) a do našej tajomnej miestnosti (kam ste dali žehličku?!), aby som vo štvrtok ráno o šiestej nasadla na autobus, ktorý ma odviezol na letisko do Hamburgu, presadla na lietadlo a vystúpila v čarokrásnej Barcelone (chyba lávky, Barcelona sa rozhodla privítať študentov z Dánska starým známym počasím, takže som vystúpila do dažďa a vetra). Nič sa nedeje, na prvý skromný shopping (ahoj Zara, dva mesiace sme sa nevideli!) a tapas (malé mňam mňamky, ktorých si naobjednávate a baštíte, my sme si dve objednali patatas bravas, čo sú štiplavé zemiačky, sépiové krúžky, zeleninové krokety, miestnu šunéčku a ešte pár drobností. Sú na malých tanieroch a láskavo si ich rozdelíte so spoluhladošom) to stačilo. Od piatku ale krásne slnečno a keďže ja som minulý týždeň v dánskych piatich stupňoch vyrazila s holými nohami v balerínach, odhalené nohy a odhodené svetre sú tu pre mňa nutnosť. Barcelona bola na mojom zozname top miest, ktoré chcem navštíviť a po prvých pár dňoch sa úspešne radí do mojej top 5 najzamilovanejších miest (ale San Francisco a Kodaň zatiaľ nepredbehla). Zavial nás sem study trip, doteraz sme zväčša turistikovali, obiehali Zaru a jedli (ja a moja spriaznená duša, takto vyzerá zábava podľa dvoch dôchodkýň, naše mladšie ročníky sa radšej do rána opíjajú, čo, priznám sa, je pomerne nepraktické, keďže si nás izbu delí šesť. Ale čo už, ja som stará harpia, nedám si pokaziť deň pripitou 19tkou ktorá sa mi ráno o 5tej vkráda okolo postele. Zlosť radšej zajedám :D Od dnešného dňa obiehame spoločnosti a firmy, kde máme dohodnuté stretnutia a dozvedáme sa zaujímavosti od tých najpovolanejších. Prinesiem vám čoskoro bližšie info (najneskôr v sobotu keď budem 7 hodín krepčiť na letisku a túžobne vetriť môj let domov), zatiaľ pár fotiek. Keby ste veľmi túžili po mojich infoškách, ozývam sa na instagrame a fejsbúku.

Všetkým krásny týždeň!