utorok 29. októbra 2013

DIY clothespin photo display alebo pestrofarebná šnúra s najkrajšími momentkami Printic

Keďže som čerstvo presťahovaná vo fáze zútulňovania si hniezdočka (rozkošné klišé) pravidelne chodím po obchodoch, ochkám, híkam, chcem, dvíham, obchytkávam, poťažkávam, obzerám, ovoniavam, ešte raz akože obzerám (= hľadám cenovku) a pokladám naspäť. Alebo kupujem. To závisí od cenovky a od toho, ako veľmi si v ten deň chcem musím urobiť radosť. Niekedy si ale urobím radosť jedlom a vtedy na dekorácie neostane čas, vtedy si treba dekorácie vyrobiť. A ja vám dnes predstavím rozkošnú dekoráciu v troch krokoch, po ktorej túži nejedna smutná osamotená prázdna stena!


Stačia vám fotografie, farebné papiere, špagát a kolíky a paráda najväčšia je hneď na svete !

Potrebujeme:

  • špagát
  • kolíky (ja som použila drevené)
  • farebné papiere / textilné alebo akékoľvek vzorované lepiace pásky
  • laky na nechty
  • nožnice + lepidlo
  • kladivo a klinček a ak ste prenajomníci tak veľa veľa veľa lepiacej pásky (fakt veľa)
  • fotografie (moje boli Printic - TU)
  • výstrižky, ústrižky, pohľadnice, parádnice, všetko, čo si chcete pamätať a mať na blízku

Postup:

V troch krokoch. Prvý krok bude pripraviť si kolíky, nožničky, lepidlo, laky na nechty, farby, farbičky, farbené pásky a farebné papiere a asi viete, čo bude nasledovať - kolíky si pekne pomaľujte, oblepte páskou a obstrihajte alebo vystrihnite presný kúsok farebného papiera a nalepte ho lepidlo. Koľko chcete, čo chcete, ako chcete.


Kolíčky vyfintené, prvý krok úspešne za nami, môžeme sa vrhnúť na ten druhý. Súčasťou druhého kroku je výroba malých vlajočiek - ja som starostlivo povyberala farebné papiere, nacentimetrovala štvorčeky o rozmeroch 6 x 6 cm alebo 4 x 4 cm, povystrihovala a diagonálne poskladala. (POZOR! zatiaľ si štvorce iba preložte a trojuholníčky pripravte, nič nelepte, lepiť budeme až keď bude šnúra na stene!!!)


Hotové štvorčeky (jeden na ukážku preložený) pripravené na svoju ďalšiu úlohu.


A teraz, samozrejme, potrebujeme hlavného aktéra našej pestrofarebnej šnúry s najkrajšími momentkami. Ja mám vystavené fotografie, ktoré som objednávala cez aplikáciu Printic, sú to moje fotografie z telefónu vytlačené na krásnom papieri s "keď-vyrastiem-budem-polaroid" efektom. K fotkám sa dostanete veľmi jednoducho, ak vlastníte iphone alebo android, kliknete na túto stránku, aplikáciu zadarmo stiahnete, zaregistrujete sa (prostredníctvom e-mailovej adresy alebo Facebooku) a vyberáte fotografie, ktoré chcete odoslať na tlač. Môžete si ich aj rôzne upraviť, napríklad napísať ku každej svoj komentár (ako na klasický polaroid!).
Čo som ja, samozrejme, hneď využila, len chcem upozorniť takých múdrych ako ja: keď použijete malé emotikony/smajlíky, srdiečka, tortičky/, ktoré môžete v iphone používať, na fotografii pred tlačou sa síce zobrazia ale na výslednej fotografii budete mať malé otázničky :D (čo je asi logické, ale ja som skúšala, aspoň som potom kreatívne výsledok prelepovala a dodala fotkám ešte lepší šmrnc ;). 


Keď máte fotografie povyberané a upravené, vyplníte adresu a čakáte - z čoho som bola veľmi milo prekvapená, objednávala som fotky, kým som bola doma a myslela, že ma nezastihnú, no došli rekordne rýchlo, za 3 dni (išli z Fchransúska). K číselným detailom: za jednu fotografiu zaplatíte 0,79 euri, ale poštovné od vás nikto nechce. Vychytávka, ktorá sa mne veľmi páčila je, že rovnako môžete fotografie povyberať, upraviť, popísať a poslať niekomu inému, kto dostane nečakaný darček! ;)


A tak, keď už máme pripravené vlajočky, ozdobené kolíčky a nachystané fotečky (aby som dodržala -čky postupnosť), čaká nás finále, na stenu natiahneme špagát - pre tých šťastnejších odporúčam nabúchať klinčeky po stranách. Ak nemôžete (tak ako ja), budete potrebovať veľké množstvo lepiacej pásky a strategické myslenie. Ale všetko sa dá ;)
Na špagát už ľubovoľne rozvešiame kolíčky s fotkami alebo obrázkami, výstrižkami či pohľadnicami a medzi ne pôjdu vlajočky - prehnuté štvorčeky preveste cez špagát a konce zlepte. A dielo je hotové! 


A detailnejšie:





piatok 25. októbra 2013

Vintageskirtbrownboots

Za posledných 7 dní som stihla:

  • návrat z rodnej hrude
  • zbaliť všetkých 25 svetrov, tri kufre, neidentifikovateľný počeť tašiek a taštičiek, dve krabice bižutérie, dva matrace a vešiak, ktorý nešiel rozložiť, pretože mal príliš silno upevnené šróbiky, v rekordne krátkom čase
  • presvedčiť milú dobrú zlatú Dánku, ktorá ma nikdy nevidela šoférovať, aby mi požičala na chvíľu auto (a ostala vďaka mojej "chvíli" pol dňa hladná, keďže mala prázdnu chladničku, žiadne auto a nemala poňatia, koľko trvá Bašina chvíľa)
  • presťahovať sa !!
  • dva dni žiť bez lampy a potom vykúpiť všetky veselé a vianočné svetielka v okolí
  • načať nový školský projekt, ktorý ma utvrdil v tom, že naozaj niečo na svete môže byť horšie a ťažšie ako kreslenie
  • nájsť skvelú výhovorku (veď som sa sťahovala!) aby som vykúpila všetky mintové izbové doplnky v mojom obľúbenom obchode
  • zabiť moju peňaženku
  • vytvoriť malý projekt v dánštine (rozumej: porozprávať basic info o mojej rodine. Ale čísla si stále nepamätám)
  • dojesť jahodový džem
A vy ste sa mali ako?

PS. začala som písať list Ježiškovi, poradíte mi nejaké skvelé knižné tipy, ktoré si nemôžem nechať ujsť?






skirt secondhand Origami | jacket Bershka | shoes ZARA | bag gift | necklace Primark | earrings i.v. (here)

streda 23. októbra 2013

Polentový koláč s kozím syrom a sušenými paradajkami

Kým sa ja sťahujem, prenášam kufre, ukladám topánky, hľadám miesto pre knižky, teším sa, že konečne môžem nakúpiť tie nádherné mintové krabičky, aby som si mala kam dať ponožky, poctivo zvažujem dekorácie, porovnávam ceny vysávačov, snažím sa tváriť strašne múdro a inteligente a predstieram, že som pochopila najnovší školský projekt, vešiam svetielka a tajne dúfam, že si konečne môžem kúpiť ten ružový obraz so psom v slnečných okuliaroch a nejakým spôsobom do dostať bez poškodenia na stenu, vy si zatiaľ upečte tento skvelý polentový koláčik s kozím syrom a sušenými paradajkami (a bazalkou, ak máte, ja som čerstvú nemala).
Recept som našla TU na blogu hladovej a okrem tohto mňamózneho kúska tam nádjete veľa super varených pečených nápadov a inšpirácii (a krásnych fotiek, samozrejme).


Potrebujeme (môj upravený zoznam surovín podľa toho, čo som mala doma a čo mali v obchode):

  • 240g polenty
  • 0,5 litra vody
  • cca 200 ml mlieka
  • 200g kozieho syra (mal by byť mäkký, ja som použila aký bol)
  • cherry paradajky alebo väčšie paradajky pokrájané na malé kúsky
  • sušené paradajky (koľko chcete, ja som lyžičkovala od oka, podľa originálu skúste napr. 40 g)
  • olivový olej
  • soľ
  • ak máte - čerstvú bazalku, ja som dala aspoň sušenú a provensálske korenie
Postup:

Najpr si pekne vymažeme formu olivovým olejom a rúru predhrejeme na 180 °C. Polentu uvarte podľa návodu na obale, ale pozor, polenta rada a rýchlo tuhne, preto majte v zásobe horúcu vodu. Počas varenia pridajte aj mlieko, povarte, pomiešajte, až kým bude polenta poriadne tuhá a nebude sa dať pomiešať, premiestnite ju do vymastenej formy a pekne uhlaďte. Dajte piecť na približne 30 minút. Alebo počkajte na pekne chrumkavé okraje.
Polentu vyberte z rúry, poukladajte plátky koziehi syra / rozotrite (podľa toho, ktorý používate), na to naukladajte paradajky, ak máte sušenú bazalku a korenie, nasypte teraz a dajte opäť do rúry na cca 5 až 10 minút. Nakoniec pokvapkajte olivovým olejom a môže sa baštiť)


štvrtok 17. októbra 2013

leopardcoatblackhat

Prísť domov a vrhnúť sa do maminej skrine, to sú pre mňa druhé Vianoce. Moja mama má môj vkus, moje boky a moju mániu na nakupovanie. Preto prísť po približne dvoch mesiacoch domov a otvoriť jej skriňu, bolo ako prísť do nového skvelého obchodu. Len lepšie. Okrem iného tam na mňa zamraučal tento leopard a ja sa stále vyhováram, že všetky moje kabáty sú v Dánsku a nie, tie tri čo mám doma nosiť nemôžem, lebo je v nich zima a tie bundy sa mi predsa nehodia k vlasom a jeeeej mami tento klobúk máš odkedy?
Stále sa snažím vymyslieť spôsob, ako tento nádherný kabát prepašujem do Dánska bez toho, aby si to mama všimla.

PS. ak tento príspevok náhodou číta poštár, ktorý mi z obálky vybral odznak/placku, ktorú som si objednala od Veroniky, nech mi ju láskavo vráti. Aj tak bude na mne vyzerať lepšie. Ďakujem.









pants F&F | T-shirt Mango | sweater Primark | shoes ALDO | bag DIY | coat Lindex | hat Roeckl

Foto: Lucka


pondelok 14. októbra 2013

Redblazerheartstights

Srdiečka na nohách.
Moje štátnicové sako. 
Promočné šaty možnosť číslo dva pre prípad, že by možnosť číslo jedna predsa len nakoniec nesedela (sedela ako keby bola na mňa šitá. Čo aj bola).
A tvárim sa veľmi vážne. Bolí ma zub. Múdrosti. 
Keď som sa v tejto škandalóznej kombinácii vybrala do sveta, dostala som otázku, či oslavujem Valentín.
A viete čo? Jasné, že oslavujem. Lebo ja mám stále niekoho rada :)
(dnes nie som veľmi výrečná, ale keď sa aj môj múdry zub umúdri, budú sa moje tradičné múdrosti zo mňa len tak sypať. Sľubujem.)


dress Orsay | tights Calzedonia | jacket F&F | bag ZARA | shoes H&M

piatok 11. októbra 2013

Bashaland ♥ 5+1 ... in september

Ruku hore kto so mnou súhlasí, že tie mesiace a dni a týždne a hodiny utekajú, cválajú a ženú sa vopred šialeným tempom? Ako sme sa dostali k septembrovým srdcovkám, keď len pred nedávnom bolo leto? Alebo to tak šialene uteká len mne? V tom prípade si dovolím obľúbenú vetu, ktorú počuť už od októbra: o chvíľu sú tu Vianoce (fakt, už som videla v obchode prvých čokoládových snehuliakov). A pri tej príležitosti sa vám možno zídu malé inšpirácie na krasotiny, po ktorých môže vaše srdce pišťať v najbližšej dobe ;)



1. Na bižutérii si vždy pošmáknem, na tej handmade duplom. Nič nové. Pôvodne som si tento obchodík pozerala, lebo sa mi zapáčili ilustrácie. Ale potom som našla tento náhrdelník, ručne kreslený a vyrobený. Parádička.

2. Viete ako dlho som si nekúpila topánky ? Celú večnosť. Alebo mi to len príde ako celá večnosť, keďže som si ich predtým kupovala pravidelne. Stále. Tak sa teraz preventívne po nejakých obzerám. Tieto by som brala !

3. Túto knižku som si tu minulý mesiac kúpila v sekáči (za veľmi sympatických cca 20 centov), presne ako vidíte na obrázku, v identicky rovnakom obale. King Rat od Clavell-a som čítala strašne dávno (asi keď som mala 16) a, bohužiaľ, si nič nepamätám, ale asi na mňa knižka musela spraviť úžasný dojem, lebo si pamätám, ako som ju spomenula v jednej školskej hre, ktorú som vtedy písala. Celkom som sa jej potešila a chystám sa ju čoskoro opäť prečítať (teraz, keď som konečne skončila svoj design pojekt na ňu budem mať aj čas, yey!). V angličtine ju kúpite napr. TU a v slovenčine napr. TU.

4. Táto taška je už starší ročník, ale ja tiež niekedy nestíham a dozvedela som sa o jej existencii len pred pár dňami. Vtipná potlač, trendová, praktická a vyrobená z recyklovanej bavlny a fliaš. Viac si prečítate TU. Vlastne celá línia JOY by Mel Lim stojí za to,

5. Môj ďalší obľúbený obchodík v Dánsku. Preštudujte si ich FB, majú parádne veci za parádne ceny. Zašla som si tam hneď krátko po príchode do Dánska a odvtedy tam chodím pravidelne, ako to tam vyzerá ste videli napr. aj na tejto foto. Majú tam všetko! Farby, ceruzky, zošity, korenie, sypaný čaj, slané sladké drievka, taniere, vázy, krabičky, misky, príbor, pohľadnice, obrazy... ach. 

+ 1 Asi sa všetci zhodneme v tom, že tento zajo s bodkovanou mašľou je ten najmazlíkovatejší mazlík? Však? Tak. Ďakujem. Viem, že mám pravdu. Tohto fešáka nájdete TU.

streda 9. októbra 2013

A bashful little sister of Copenhagen

"Aarhus may be Denmark's second-largest city, but it feels more like a relaxed and friendly big town, a little bashful in the shadow of its more glamorous, attention-seeking big sister, Copenhagen."

Druhé najväčšie mesto Dánska je uvoľnené a priateľské a pritom sa trochu hanbí v tieni svojej veľkej sestri Kodane. Presne to boli informácie, ktoré mi pošepkal môj Lonely planet bedeker pred cestou do Aarhusu. A okrem toho som mala na pamäti nadšené dojmy mojich dvoch spolubývajúcich - keď sa jedna z nich vrátila domov z výletu do tohto mesta oznámila mi, že sme si vybrali nesprávne mestečko (uznávam, tiež mám niekedy ten pocit, keď sa v sobotu o tretej poobede prechádzam po centre a sledujem, ako zatvárajú obchody). A tak som sa so svojimi nadštandarndými očakávaniami vybrala do tejto malej sestry Kodane. A teraz cenná rada do života - ak neviete a nepoznáte, zapamätajte si túto životnú múdrosť - očakávania sú diablov vynález. Kto nič nečaká alebo nemá veľké očakávania, nemôže byť sklamaný. Preto aj moje veľké oči po návšteve Aarhusu posmutneli, lebo som čakala priveľa. Ale ja som dobrák od kosti, dala som mestu druhú šancu a poslušne hlásim: nádhera. Len netreba vedieť, do čoho idete. Všade treba ísť len s čistou mysľou a zvedavosťou. Každé nové mesto, ktoré sa chystáte navštíviť, má čo ponúknuť a v každom nájdete niečo, čo sa vám zapáči.


sweater Lindex | earrings ALDO | brooch jama.art (TU)
Jednou z hlavných turistických atrakcií Aarhusu bude ARoS Aarhus Kunstmuseum (jedno z najväčších v severnej Európe), ktoré pre vás skrýva 9 poschodí, na ktorých vám ponúka cestu z pekla až do neba. Do slova. Celé múzeum je inšpirované Danteho "Božskou komédiou". Vchod sa nachádza na 4. poschodí a sami si vyberetie, či zostúpite do pekla, kde vás čakajú čierne steny, pochmúrne umelecké kúsky a umenie, pri ktorom sa naozaj sami seba pýtate, prečo ste za to zaplatili, alebo budete postupovať smerom do neba, kde vás na samom vrchu čaká dúhová panoráma (Your Rainbow Panorama) - okružná cestička nad mestom, kde sa na svet pozeráte cez farebné sklá (ja som si cvakla pohľad na svet cez ružové sklíčka, ako inak). A ešte jedna zaujímavá postavička v múzeu - 5 metrov vysoká socha čupiaceho chlapca, spracovaná tak realisticky, že som bola ochotná uveriť, že je to malý obrík (TÁTO). 




Ďalšia atrakcia, ktorú môžete nájsť v Aarhuse, je Den Gamble By, kde sa v časti mesta prenesiete do časov minulých a pozriete si, ako to v rôznych kútoch Dánska vyzeralo v 18., 19. alebo 20. storočí - postavené sú domčeky a námestia z tej doby, do ktorých môžete vojsť a prezrieť si, ako si kedysi žili (my sme s mužom skonštatovali, že niektoré domčeky z 18. stročia v Dánsku pripomínajú domčeky z roku 2013 na slovenských dedinách), nájdete tu malé kníhkupectvo s pánom predavačom z dávnej histórie, dokonca aj kasa skôr pripomínala počítadlo, pekáreň s dánskymi lakocinkami. Môžete si aj pokecať s ľudmi v oblečení z doby z ktorej pochádzajú (a pravdepodobne aj zážitkami, ale viete, ja s mojimi štyrmi dánskymi vetami, ktoré ovládam, som na to jednoducho nemala čas) alebo ísť do malého múzea starých hračiek (tie sú moje obľúbené, staré hračky obdivujem kam prídem, tu dokonca púšťali starú kreslenú Šípkovú ruženku, tak som si aj po dvoch mesiacoch telku pozrela), či navštíviť dánske byty z rokov 70tych, kde naozaj žili ľudia - byty sú stále zariadené komplet celé (napr. s novinami z roku 1972) a v miestnostiach púšťajú malé videá, kde bývalí obyvatelia spomínajú na to, čo v tom čase v byte prežili a ako sa im žilo.







Čo sa mi na Aarhuse páčilo najviac (a v Herningu to nemáme, aj keď je to asi lepšie, pri miestnych cenách) boli parádne malé kaviarničky, obedo-vysedávarne a obchody ! Navštívila som úžasný veľký obchodný dom (OK, vidno, že na mňa život v malom mestečku začal vplývať :)
V Aarhuse majú aj pokojnú rieku (v podstate logické, keďže je to jeden z dôležitých prístavov), pri ktorej sa oplatí malá prechádzka alebo tu nájdete najvyššiu a najdlhšiu katedrálu v Dánsku.
Dánske mestá majú takú zvláštnu, magickú atmosféru (pozor, prehovoril odborník, ktorý navštívil až 5 rôznych dánskych miest) a už niekoľkokrát som počula na Dánsko definíciu - buď ho nenávidíte alebo si ho zamilujete. Môžete hádať, kam patrím ja. :)







LEPŠIE BALENIA ČOKOLÁDY NENÁJDETE :))


ČISTÉ ŠŤASTIE:


sobota 5. októbra 2013

The day - pinkskirtpinktop

Každý, kto otvorí tento príspevok a preletí len fotografie bez toho, aby si prečítal text, si bude ťukať na čelo a iba sa definitívne utvrdí v tom, že tá Baša sa v skutku a namôjveru naozaj načisto zbláznila (lebo však hen čo má na sebe a hen čo je vonku, že). Ale ono tento príspevok, ako všetko na svete a v Bashalande, má svoju logiku.
Pred pár dňami, keď Baša poctivo prehladávala svoj počítač a snažila sa spomenúť si, v ktorom jeho kútiku sa ukrývajú starostlivo zvolené obrázky do portfólia na design class (to sú mi veci, ak sa mi to podarí dokončiť do piatku, kedy portfólio odovzdávam /alebo lepšie povedané, ak sa mi dovtedy po mesiaci trápenia podarí pochopiť, čo to mám vlastne odovzdať/ tak sa určite pochválim, lebo toľko času som nevenovala snáď ani seminárkam v mojej minulo-univerzitnej minulosti), našla tieto fotky jedného outfitu, spomenula, usmiala sa a počkala na tento deň. 
Lebo v deň, keď bol fotený tento outfit, mi do odchodu do Dánska ostávalo presne toľko dní, koľko mi dnes ostáva do krátkeho návratu na Slovensko. :)
Zdá sa mi to neuveriteľné, ale už som tu viac ako sedem týždňov. To vážne. A za tú dobu som:

  • sa stihla naučiť povedať asi štyri vety po dánsky, len tie čísla mi nejako nejdú, ale nedávno sa mi dokonca podarilo zosmoliť vetu a odrovnať ňou priateľskú dôchodkyňu, ktorá na mňa niečo veselo chrlila (tá veta bola "nehovorím po dánsky")
  • ochutnala sleďa v curry omáčke aj lékoricu (čiže sladké drievko) v bielej čokoláde (toľko k môjmu "nikdy to nebudem jesť")
  • mala som asi štyri prezentácie (ja, čo sa im vyhýbam ako sa dá odkedy sa dá)
  • nakreslila som šaty. a nohavice. skoro sa aj dá rozpoznať, čo sú šaty a čo nohavice
  • si kúpila jedinú ružovú vec - pohár v sekáči
  • nachodila asi štyristo kilometrov, pretože pravdepodobne ako jediný človek v celom Dánsku nemám bicykel
  • naučila som sa variť asi štyri nové jedlá (a nový druh a tvar cestovín nepočítam)
  • prežila som teambuilding - vlastne práve včera som sa z neho vrátila, bola to trojdňová akcia ktorej som sa desila, odkedy som o nej počula, nakoniec to však nebolo také zlé, mali sme parádne aktivity ako zumbu (jéj), lozenie po stene (dovolila som si vynechať), návrh a tvorba šiat (z papiera, vriec na odpad, alobalu, drôtu...) alebo laser tag (podľa mňa som musela mať pokazenú pištoľ, je absolútne nemožné aby som ja, taká šikovná, športovo založená osoba s presnou muškou nikoho netrafila) a nakoniec aj ešte parádnejšiu večeru (napráskala som sa aj za každého jedného followera)
  • si pozrela celú sériu Breaking Bad a polovicu série Mad Men - ja, osoba, ktorá nikdy nechápala, ako si môže niekto sadnúť za počítač a pozerať všetky tie seriály. Teraz to už viem.
A všetko ostatné, možné aj nemožné. Určite sa pred odchodom ešte ozvem (a keby ste nemali čas prísť ma pozrieť sem na blog, uvidíme sa o týždeň TU, chystám sa všetko vykúpiť!)




skirt ??? | tank top Forever 21 | shoes Steve Madden | headband ??? | bracelet ALDO | necklace + bag gift
Foto: Lucka

streda 2. októbra 2013

Dominikin sladký piatok trinásteho

Pokiaľ ide o svadby, veľa sa odo mňa nedozviete. Rada si na svadby vyberám šaty a topánky, chodím si tam poplakať, vyberať pekné ružičky do kvetinárstva a keď mám naozaj veľa šťastia, aj sa tam dobre najem (to ale iba, samozrejme, z lásky, aby mali mladomanželia dlhý a šťastný život, to je taká stará tradícia. ehm). Ja som na svadby nikdy nebola, nikdy som nemala vysnívané svadobné šaty, miesto, kyticu, ženícha. Možno ten pekný prstienok by ma potešil, ale inak sa na tému svadby veľmi nechytám. Jediné, čo mi svadby pripomínajú je, že starnem, keďže stále viac a viac ľudí z môjho okolia sa žení a vydáva (napríklad vidím výrazný rozdiel oproti situácii pred 5 alebo 10 rokmi).
Pred pár týždňami, v jeden šťastný piatok 13teho, sa uskutočnila jedna svadba na ktorej som chcela byť najviac na svete odkedy sa črtala len v nejasných základoch. Bohužiaľ, človek nemôže mať všetko, aj život v Dánsku aj prítomnosť na slovenskej svadbe, ale aspoň som sa pokochala krásnymi fotkami. Vedela som, že svadba bude úžasná, už len preto, že nevesta je veľká kočka, ktorá si na svadbu pripravila vlastnoručne handmade veľa prvkov a všetko si sama napiekla (skoro. ale aj tak. a všetko bolo krásne. aj koláče, aj torta, aj rekvizity, aj nevesta. To sa ako dá?!)
Nevesta Dominika dávnejšie pár receptov uverejnila aj na svojom blogu TU a teraz napiekla väčšinu koláčikov. Aj tortu. A keďže jej svadba bola taká krásna a Dominika sa pekne posnažila, aby bol jej najkrajší deň najkrajší, poprosila som ju, aby som mohla uverejniť pár fotiek aj tu (možno inšpirujú aj nadejné nevesty ako skrášliť ich najkrajší deň).
Navyše Dominika sa prihlásila do súťaže na sashe.sk o najkrajšiu handmade svadbu a keď sa vám bude páčiť jej príbeh a fotky, budem sa tešiť aj za ňu, ak zahlasujete TU.

PS. a dokonca aj ja som sa ocitla v jednom hlasovaní, ani neviem ako, ale nejaká zlatá duša ma nominovala na cenu Blogerku roku, nájdete ma TU spolu s ostatnými skvelými blogmi a ak sa vám páčim, tak sa poteším hlasu :)