Vegan Chocolate Peanut Butter Cake alebo vegánsky čokoládový koláč s krémom z arašidového masla

Nepochybne som vám tu už niekoľkokrát spomínala fakt, že som najlepšia spolubývajúca na svete. Ale prečo si to opakovane nepripomenúť, že áno. Moja spolubývajúca má budúci týždeň narodeniny a ja s mojim druhým spolubývajúcim už pár dní rozmýšľame, čo pre ňu vymyslíme. A keďže naša oslávenkyňa mala na týchto pár dní brigádu a my dvaja sme nešťastné lenivé hnidy bez práce a školy (momentálne), tak sa stalo, že sme dva dni presedeli spolu doma. V kuchyni. Okrem toho, že to viedlo k mnohým vzrušujúcim a plnohodnotným aktivitám, napríklad šúpanie všetkej mrkvy, čo sme našli v chladničke, zmysluplným rozhovorom, sledovaniu vystúpení britského a amerického Voice na youtube, upečeniu toho najnechutnejšieho koláča z polenty (ktorý je stále v rúre a stále nevieme, čo s ním, lebo predsa len je to jedlo a my sme chudobní študenti, ale zase jesť sa to fakt nedá) a spontánna návšteva párty v novootvorenom klube (a teraz pozor, veľké životné ponaučenie a lekcia - ak vás na otváranie nového klubu v meste zavolá mladá Holanďanka, ktorá v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu vyzerá ako pašerák drog, nebuďte prekvapení, keď vojdete o pol 9 do "klubu", ktorý vyzerá ako zlá dedinská krčma a naokolo sú nadmieru opití tancujúci ľudia vo veku 50 až 720 rokov. V podstate stále som na nás hrdá, že sme nezutekali, lebo nakoniec sa ukázalo, že tam hrala live music a bola celkom dobrá kapela. Ale aj tak. Párty v novootvorenom klube sa predsa len v mojej mysli viac podobá na scénku zo Sex and the city a nie Profesionálov a Miňa Demoviča….). Skrátka a dobre, tieto zmysluplné životné aktivity viedli k tomu, že sme sa rozhodli našu tretiu spolubývajúcu prekvapiť a osláviť jej narodeniny keď to bude najmenej čakať (čiže skoro o týždeň vopred keď príde unavená z práce). A správna oslava, samozrejme, obsahuje koláč a šampus. A keďže som tá najlepšia spolubývajúca na svete (a tu prichádza pointa celého príspevku a týchto siahodlhých obkecov okolo), podujala som sa na náročnú úlohu upiecť jej koláč. A keďže som teda najnajlepšia, rozhodla som sa upiecť koláč vegánsky, keďže náš spolubývajúci drží momentálne pôst (aj keď predstava, že nám ostane viac koláča bola lákavá, predsa len je vo mne aj kus dobra). A tak som začala gúgliť, pôvodne hruškový koláč, ale keď mi po naťukaní "vegan pea" google ponúkol "vegan peanut butter", bolo rozhodnuté. Piekla som ho včera večer, bola tma, odfotiť som ho chcela ráno, bohužiaľ, z neho už skoro nič neostalo (nech vám to slúži ako inšpirácia a potvrdenie faktu, že je fakt výýýborný. Dokonca môj spolubývajúci musel strážiť krém, aby som ho celý sama nezlupla.) Preto aj fotky sú aké sú a opäť raz sa potvrdilo zlaté pravidlo môjho pečenia - čím škaredší koláč, tým lepšie chutí.

Recept som našla TU, je komplet celý nezmenený, akurát som mala pocit, že sa mi cesto trochu pripieklo, tak som pridala aj malinový džem (bolo to výborné a cesto sa nepripieklo, práve naopak, bolo skvelé a vláčne, mňam mňam).

A keby vás zaujímalo, ako dopadla naša surprise party včera večer - na začiatok sa všetko pokazilo :D Keďže sme mali veľa času a dokonale to premysleli, upratali sme kuchyňu a vyobliekali sa (rovná sa motýlik, šaty, červené lodičky) a čakali pri okne, kedy sa oslávenkyňa vráti domov. Čo bolo asi v momente, keď mi napísala jednu nelichotivú anglickú nadávku nasledovanú oznámením, že jej zdrhol autobus a ďalší ide o hodinu - čo pre nás znamenalo, že príde domov o necelé dve hodiny. Nelenili sme, zalarmovali všetkých známych s autom (čo sú asi traja), ktorí boli ochotní v sobotu večer pomôcť (čo nebol nikto, ale môj spolubývajúci zašarmil) a zlákali sme jednu Poľku, ktorá býva asi tri vchody od nás. A zhodou náhod je to najhoršia šoférka na svete (a nehovorte, že nie, keď niekto odbáča tak nonšalantne až skončí v protismere a nevšimne si to, ani keď celá posádka auta jačí ako o život a niekoľko metrov pred vami svietia reflektory blížiaceho sa auta, niečo nebude v poriadku.) Celú túto drámu sme ale v zdraví prežili, v zdraví dorazili domov a vy ste si práve prečítali najdlhší príspevok, ktorý je vlastne o ničom a všetkom a za odmenu šup-šup upiecť koláč!

Potrebujeme:

Na cesto:

• 3/4 hrnčeka múky
• 1/4 hrnčeka kakaa
• 1/2 hrnčeka trstinového cukru
• 1/2 čajovej lyžičky soli
• 1 lyžička prášku do pečiva
• 3/4 hrnčeka sójového mlieka
• 1 1/2 lyžice agávového sirupu

Na krém z arašidového masla:

• 4 lyžice vegan margarínu
• 1 hrnček cukru (podľa pôvodného receptu, ja som dala asi polovicu?)
• 1 hrnček arašidového masla
• 1 lyžica sójového mlieka
• + kto chce, aj džem (u nás malinový)

Na čokoládovú polevu:

• 1/3 hrnčeka sójového mlieka
• 1/4 hrnčeka vegan margarínu
• asi 120g tmavej čokolády

Postup:

Predhrejte rúru na 180 °C. Zmiešajte múku, kakao, cukor, soľ, prášok do pečiva, sójové mlieko a agávový sirup (na poradí nezáleží, ja som dávala takto, ako je vypísané). Vymastite a vysypte múkou formu (my sme mali guľatú), vlejte cesto a pečte 30 minút. Ja som piekla presne 30 minút a vyšlo mi krásne čisté špáratko a pritom cesto bolo mňam mňam vláčne. Koláč nechajte poriadne vychladnúť.

Zatiaľ si pripravte krém, zmiešajte margarín, cukor, arašidové maslo a sójové mlieko a poriadne premiešajte, ale na koláč rozotzrite až keď poriadne vychladol. Kto chce môže na cesto najprv naniesť vrstvičku džemu (ako ja, použila som malinový) a až potom krém.

Nakoniec si pripravte polevu, zahrejte sójové mlieko a rozpustite v ňom maslo a celé to nalejte na na kúsky nalámanú horkú čokoládu a poriadne miešajte, kým sa všetko neroztopí a pekne nespojí. Na záver všetko nalejte (alebo iba pokvapkajte, ako chcete) na koláč a nechajte stuhnúť. Mňamózne velice všetko spolu, odporúčam, u nás sme traja zjedli skoro celý koláč za jeden večer.

A na záver ešte momentka, ráno som koláč odkrojila, pôvodne iba na fotku. A toto sa s ním stalo, kým som si pripravila svoje skutočné raňajky. Proste som neodolala :D