Welcome to my room !

Dnes spolu nahliadneme do mojej izbičky. Veľa vám ale neukážem, keďže som strašný "bordelár" (trpké priznanie). Teda pokiaľ ide o môj osobný priestor - ak nemám na stole štrnásť papierov, rozsypané perá a pod tým tri páry náušníc, strácam sa a nikdy nič nenájdem. Za to som výnimočne posadnutá umývaním riadu, ak sa v mojej prítomnosti objaví v dreze čo i len jedna špinavá lyžička po trochu dlhšiu dobu, dostávam tik do oka (toto šialenstvo sa, bohužiaľ, rokmi čoraz viac a viac stupňuje). Je to ale aj celkom praktické, keď som sa na konci januára sťahovala do tohto nového bytu s jedným novým spolubývajúcim, oznámila som mu, že čo bude bude a je mi jedno, ale neznášam špinavý riad v dreze. Preto bolo celkom milé keď mi prvý večer prišiel zaklopať na dvere, aby sa mi ospravedlnil, že teraz varil a nechal v kuchyni nejaký špinavý riad, ale hneď ako doje to umyje, tak aby som sa nehnevala… Moja druhá spolubývajúca sa so mnou sťahuje hore dole už od augusta tak ma pozná a preto keď som jej raz poslala SMSku, že som na ceste domov, odpísala mi "dokelu, idem umyť riad". Ale to je kuchyňa. V mojom teritóriu rada chaosím. Preto vám dnes ukážem len malé detaily, ako to momentálne u mňa vyzerá. Je to tretie (ak rátam aj dva na čierno strávené týždne na internáte tak štvrté) miesto, na ktorom bývam a prvýkrát, čo sa po dvoch mesiacoch nemusím vysťahovať a môžem tu ostať až do júna. Detail či dva z môjho prvého bytu boli TU. Odvtedy sviečky dohoreli, šálka pukla a obsah tajomných krabičiek som vyložila (TU). 

A dnes to u mňa vyzerá takto:

Niektoré drobnosti z fotky sa ku mne dostali vďaka malým priateľstvám, ktoré som nadviazala vďaka blogu. Pohľadnica je od maminy, za ktorou mi je niekedy veľa smutno, ale o to je to krajšie, keď sa stretneme. A múdrosti z hrnčeka a obrázku "Magic is something you make" a "Go wherever the wind takes you" si treba vryť do srdca.

Šnúrka sú pozostatky z tohto môjho DIY, ktoré mi v novom byte padlo na hlavu asi 14-krát tak som to vzdala a rozobrala ho. Vankúšik som dostala ráno na narodeniny, keď mi spolubývajúci vtrhli do kúpeľne, aby mi zablahoželali a videli ma odhalenú (= len s jedným namaľovaným obočím) a veľmi som sa potešila, lebo som ho tajne chcela (ten vankúšik, nie aby ma videli).

Keď som sa po narodeninovej oslave v sobotu ráno došuchtala do kuchyne, našla som na okne hnedý koláčik s odkazom "Sweet spring". Náš spolubývajúci nám tam každej nechal jeden len tak na privítanie jari ako darček, akurát sme obidve slepé, tak sme sa na koláčiky obe vrhli, kým sme nezistili, že sú keramické. Ružový koláčik som dostala od kamarátky ako maličkosť k narodeninám, vraj nemohla odolať keď videla v obchode a hneď si spomenula na mňa. :)

Mám skriňu, takže vešiak je momentálne poloprázdny. Dobre pre mňa, aspoň sa tam zmestia všetky moje náhrdelníky! :)

Keďže mám isté pochybnosti pokiaľ ide o možnosť vŕtania do steny v prenajatom byte (a rovnaké pochybnosti mám aj o svojich vŕtacích schopnostiach), pomáham si washi páskou a pohľadnicou. Konkrétne túto môj spolubývajúci ohodnotil ako "motto môjho života". No a čo, tak mám aj životné momenty, keď lemroším a oddychujem. Každých päť minút.

Veveričky na vetvičke boli jednou z božských kúp počas niekoľkohodinového čakania na letisku pri poslednej ceste domov. Je to vianočná ozdoba. Áno, je to aktuálna kúpa. Nie, nie sú to sánky. Áno, naozaj sú to veveričky. Áno, musela som si ich kúpiť.